Neverland

Chapter 2: Pieseň lásky

Kapitola 2

“Ešte! Ešte! Ešte! Ešte!…….” ozýval sa obrovský dav v publiku po treťom prídavku, ktorý skupina Super Junior zaspievala.
Čakala som zatiaľ v zákulisí, kde ma už neoslepovalo svetlo z reflektorov. Všetky 4 pesničky, ktoré som spolu so SuJu zaspievala si zožali obrovský potlesk a skandovanie fanúšikov. Bol to náderhrný pocit, pre mňa ako speváčku je práve takáto chvíľka najväčšou odmenou. Žijem pre fanušikov a so všetkých síl sa snažím aby s mojími výkonmi boli naozaj spokojný.
Počas môjho čakania  v zákulisí som si vychutnávala posledný prídavok, na ktorý sa Super Junior dali nahovoriť a tešíla sa na spoločnú párty, ktorá nás čakala. O malú chvíľku sa členovia SuJu začali zbehovať okolo mňa.
“Yoona, bola si užasná zlatíčko..” žiaril šťastný HeeChul.
“Nie len ja, hlavne vy ste boli úžasný, vychutnala som si každú vašu pieseň. Pre mňa ako umelca bolo obrovskou cťou s vami vystupovať.” povedala som s úsmevom na tvári.
“No tak, nebud tak formálna Yoona, veľmi si nám pomohla. Musíš uznať, že hlavne pre mužských fanúšikov si bola obrovským lákadlom na koncert, inak by sme tam mali samé vreštiace faninky hehe…” obhajoval sa LeeTeuk.
“Mali by sme už ísť nie?” ozval sa odrazu môj očarujúci HanGeng.
“ˇÁno, to hej..buldog..ehm..teda vlastne môj manažér mi povedal, že nás naspäť do spoločnosti odvezie súkromný autobus, ktorý nás čaká pred koncertnou halou..”spomenula som si.
“Okey!..Tak načo čakáme?…Ideme sa zabaviť nie?” rozžiarený HeeChul ma chytil okolo ramien a dal sa do kroku.
Spomenula som si, že som si nechala telefón vo svojej šatni a tak som sa vymanila z jeho objatia:
“Prepáčte, ja za vami o chvíľku prídem, niečo som si zabudla v šatni.” bola som na odchode.
“Máme ísť s tebou? Alebo ťa tu počkať?” pýtal sa EunHyuk.
“Nie, to je v poriadku nebudem dlho. Len chodte k autobusu ja vás dobehnem.” odvetila som a bezstarostne sa usmiala.
“Dobre, ale poponáhľaj sa inak ti utečieme…hehe.” zasmial sa DongHae.
Len som prikývla hlavou a pobrala sa naspäť do šatni. Bolo to zvláštne, pretože na chodbách som nikoho nestretla..”žeby už všetci odišli?  Tak skoro? ” behalo mi hlavou.
V šatni nikto nebol. Podišla som dnu a hľadala svoj telefón. Na pohovke ani na toaletnom stolíku nebol. “Musela som ho nechať v kúpeľni.” pomyslela som si.
Šla som teda do kúpeľni, hneď na pravo od toaletného stolíka. Poobzerala som sa po svojom telefóne.
“Do frasa, kde som ho len mohla dať?” znepokojovala som sa.
Prehľadala som pozorne aj celú kúpeľnu, zohla som sa, či mi náhodou nespadol na zem. Odrazu sa však zotmelo a počula som slabé pribuchnutie.
“Do frasa! Čo to bolo?” zľakla som sa a chcela som výjsť z kúpeľni, lenže som nič nevidela, kedže vyplo svetlo a tak, keď som sa dvíhala zo zeme silno som si buchla hlavu o umývadlo. Bola to hrozná bolesť. Cítila som ako mi odumreli aj tie posledné fungujúce mozgové buky, taká bolesť to bola! Pomaly som sa však ale postavila a nahmatala stenu, prešla som späť do šatne. Všade bola hrozná tma. Tmu naozaj neznášam, je strašidelná a musím uznať že sa v tme dosť bojím . Začala som panikáriť, rýchlo som nahmatala kľúčku od dverí, chcela som ich otvoriť, avšak niekto ich zamkol z vonku.
“Nie, pre boha, čo  mám teraz urobiť? Hrozne sa bojím, chcem ísť odtiaľto preč!” začala som kričať a búchať na dvere.
Mala som šťastie: ” Yoona? Si to ty?” ozval sa roztomilí hlások, ktorý som hned spoznala. Bol to RyeoWookov hlas. Pre Boha! Nie, prečo práve on?..Tak toto je naozaj trapas, teraz si bude myslieť že som obyčajné decko, ktoré sa bojí tmy. Môj strach mi však nedal :
“Áno som to ja..prosím pomôž mi sa odtiaľto dostať, niekto ma sem zamkol. Prosím rýchlo ma odtiaľto dostaň. Hrozne sa bojím..!” mala som sa chuť uškrtiť za svoju zbabelosť, lenže strach bol silnejší ako ja. Padla som na zem, a objala sa okolo kolien.
Aby ste boli v obraze. Už odmalička som mala obrovskú hrôzu z tmy. Stále som si myslela, že v tme je nejaký zlý duch, ktorý mi chce ublížiť, myslela som si že existuje nejaký zlý ujo bubák, ktorý si berie preč malé deti. Nie, nesmejte sa… Teraz už na žiadného bubáka neverím. Ale ten strach z toho temného neznáma mi ostal až do teraz. Videla som až príliš veľa hororových filmov na to aby som si predstavovala v tme desivé čierne stojace silulety, či rôzne desivé situácie, ktoré sa môžu stať.
“Yoona, počkaj vydrž..hned ťa odtiaľto dostanem.” upokojoval ma Wookie.
“Ale, kto ťa sem vlastne zamkol?”
“Netuším, hľadala som v kúpeľni svoj telefón, odrazu nadomnou vyplo svetlo a počula som len slabé buchnutie nič iné..prosím ponáhľaj sa.” vysvetľovala som so strachom v očiach, ktoré som mala silno zatvorené.
“Skús nahmatať svetlo…”
“RyeoWook, ja bojím sa…bojím sa..nechcem otvoriť oči, pretože uvidím niečo zlé..ja veľmi sa bojím Wookie.” nedokázala som sa ani pohnúť, strach ma úplne ovládol. Cítila som ako sa moje telo chveje v obavách.
“Vydrž Yoona…hned som pri tebe..ešte chvíľku vydrž…” upokojoval ma Ryoewook.
Ešte pevnejšie som sa objala okolo kolien, oči som mala stále zatvorené, keď som odrazu počula spoza dverí jemné hmkanie a hned na to veľmi jemnú melódiu známej pesničky, ktorú som len predchvíľkou počula na koncerte.:

“Haru e hanbeon man neol saenggakhae
Deo isangeun andwae, akkyeo dul geoya
Himdeul eobtdeon haru ye
Sunshine geudaeman
Isseo jun damyeon O.K.
geugeollo dwae”

Preklad:
“Myslím na teba len jeden krát za deň,
Nemôže to byť viac pretože sa ťa chystám zachrániť,
Žiariace slnko aj počas ťažkých dní,
Je to Ok len ak si tu,
Si všetko čo potrebujem…”

Zdvihla som pomaličky hlavu a odvážila sa otvoriť oči. Nič som nevidela, pozerala som len smerom kde boli dvere, započúvala som sa. A bolo to presne tak ako som predpokladala, Bol to Ryeowook, ktorý zo seba vydával tak nádhernú a upokujúcu melódiu. Jeho nádherný hlas, to precítenie akým to spieval. V tej chvíli som cítila ako sa mi srdce rozbúchalo rýchlosťou svetla, bolo to ešte silnejšie ako pred dnešným koncertom. Moje telo sa ešte stále chvelo, ale už som si bola istá, že to nebolo strachom tak ako pred malou chvíľkou. Tá pieseň vychádzajúca spoza dverí ma neskutočne hriala, cítila som sa bezpečne, vedela som, že je tam niekto so mnou, že nie som sama. Vedela som, že za tými dverami je niekto, kto ma ochráni pred všetkým zlým.
Ryeowook odrazu prerušil svoj nádherný spev :” A mám to, konečne..” započula som spoza dverí.
V tej chvíli sa dvere otvorili, oslepilo ma svetlo z chodby a cítila som okolo svojich ramien nežný dotyk rúk, ktoré ma objímali a utišovali: ” Si v poriadku Yoona? Neboj sa, už je to dobre. Už som pri tebe, nikto a nič ti už neublíži.” hovoril Wookie tichým hláskom.
Cítila som ako sa jeho líce dotýka mojich vlasom a ako ma jeho ruky hladkajú na chrbte. Nezmohla som sa ani na slovo. Jediné čo som v tej chvíli chcela, bolo len byť v blízkosti svojho záchrancu.
Po chvíľke som sa svojou pravou rukou dotkla Wookieho útllej, ale vypracovanej hrude. Cítila som ako mu bije srdce, cítila som to priamo vo svojej dlani. Bilo tak pravidelne a rýchlo. Chcela som takto ostať na veky.
“Cítiš sa už lepšie?” opýtal sa ma môj záchranca.
“Cítim vdaka tebe. Ďakujem, že si prišiel. Ja-ja, hrozne som sa bála..ani si nevieš predstaviť ako..” odpovedala som a nadvihla hlavu k jeho očiam. Boli tak krásne a hlboké.
Svetlo z chodby mi prezradilo, že sa aj on pozerá na mňa.
“Už sa nemusíš báť, som pri tebe. A už ťa nikdy neopustím, sľubujem. Sľubujem, že už nikdy nebudeš musieť zažiť podobnú situáciu.” povedal RyeoWook hľadiac mi pramo do oči.
Nevedela som, čo na to povedať…počkať!…Nebolo to práve niečo ako vyznanie lásky? Nepovedal náhodou, že ma už nikdy neopustí? …Vôbec som nevedela, čo si mám myslieť, možno sa mi to len zdalo. Asi to skôr myslel, že ma nikdy neopustí ako kamarát a bude vždy stáť pri mne. Veď nie je možné aby niekto niekomu vyznal lásku hned v deň keď ho prvý krát stretne. Aspoň nie v mojom prípade…
“Ryeowook….” ani neviem, čo som v tej chvíli chcela vlastne povedať, len som zrazu pocítila letmý dotyk Ryeowookových pier na tých svojích a vzápätí jeho hrejivý dych. Jeho letmí bozk ma úplne zamrazil, nedokázala som sa znovu ani pohnúť, nechápala som celú situáciu, nič mi nebolo jasné..Čo sa to vlastne teraz stalo? ..
“RyeoWook..j-j-ja…”nestihla som dopovedať a znovu som pocítila Wookieho pery na tých svojích, ale už to nebol len letmý bozk.
Nebránila som sa, síce som nechápala prečo sa to všetko deje ale vpustila som Wookieho jazýček do svojích úst. Bozkával ma tak nádherne, nežne. Bol to najkrajší a najdlhší bozk v mojom živote. Cítila som ako mi jedna jeho ruka hladila vlasy a druhou si ma pritisol bližšie.
Po chvíľke prerušil bozk, cítila som jeho teplú dlaň s ktoru mi podopieral líce, hľadel mi do očí a prehovoril: “Prepáč, ale nedokázal som sa ovldánuť.”
“Wookie, ja neviem čo na to povedať…” bola som úplne mimo.
“Wookie? To je nazoaj pekné oslovenie,” usmial sa.
Až teraz som si uvedomila ako som ho oslovila a moja tvár bola v tej chvíli zaliatá rumencom: ” Teda vlastne Ryeowook..prečo si práve urobil, to čo si urobil?” vyzvedala som.
“Bolo to len z jediného dôvodu.” odvetil úplne pokojne.
“A akého?” nedalo  mi.
“Milujem ťa…” opovedal Wookie stále na mňa hľadiac tými svojími krásnymi očami.
Moje srdce sa rozbúchalo ešte rýchlejšie ako predtým, je snád toto vôbec možné?….Naozaj to povedal?…Povedal to pre mňa až doteraz nepoznané sloveso začínajúce sa na písmeno M?..Strieľa si zo mňa? ..Nie, počkať, vôbec nevyzerá na to, že si zo mňa len uťahuje. To je až taký dobrý herec?
“A-a-ako…”nestihla som so seba vykoktať.
“Ako je to možné? *prikývla som* Od prvej chvíli ako som ťa zbadal, keď si sem dnes prišla, som vedel, že sa so mnou deje niečo zvláštne. Nedokázal som z teba spustiť oči, počas celého koncertu som mal v hlave len teba. Nič iné som okolo seba nevidel. Keď si povedala, že si ideš po telefón, zbadal som v tom príležitosť, ako sa ti prihovoriť bez toho aby na mňa pozerali ostatný členovia Supe Junior. Chcel som sa ti priznať, alebo ťa prinajmenšom niekde pozvať.Práve som si počas chôdze nacvičoval, čo asi poviem, keď ťa uvidím. Odrazu som ťa však počul, ako kričíš a búchaš na dvere, pocítil som o teba strach. Bol to zvláštne, ale mal som pocit, že dokážem urobiť čokoľvek len aby som ti pomohol. Keď som si všimol, že sú dvere zamknuté, spomenul som si na jeden akčný film, ktorý som nedávno pozeral. Vytiahol som si svoju kreditku a snažil sa otvoriť dvere pomocou nej. Som rád, že sa mi to podarilo, aj za cenu, že sa mi kreditná karta zlomila. Ale za toto mi to stálo. Chcem ťa už len takto držať a nepustiť.” vysvetľoval sladký Wookie.
“Ale, ako je možné, ma mi-miluješ..?”znovu som sa zakoktala.
“Ako inak nazvať pocity, ktoré som ti práve opisoval? Plus moje srdce bije ako na závodoch keď som pri tebe, chcem ťa mať len pri sebe, chcem aby si mi patrila, ty a tvoje sladké bozky, tvoje srdce aj duša.  Podľa mňa je toto láska…doteraz som tento pocit nepoznal, nikdy som nikoho skutočne nemiloval, ale som si istý, že teraz to tak je. Milujem ťa Yoona.”
Hľadela som naňho asi ako tela na maľované vráta. Nedokázala som vysloviť ani pol slova. To čo mi práve povedal, je to pravda? Bolo to, čo zažil, keď ma uvidel láska na prvý pohľad?  Cítim k nemu to isté aj ja? Páči sa mi a to veľmi, veď som ho vymenila za okuzľujúceho HanGenga! Je to čo cítim práve teraz v tejto chvíli, keď tu na zemi sedím v jeho objatí, keď sa mi pozerá do očí, keď ku mne hovorím svojím nežným hlasom..Je to láska?..
Chcela som sa od neho odtrhnúť, rukou, ktorú som mu držala na hrudi som sa ho snažila odtlačiť, lenže v tej chvíli si ma Wookie, pritisol ešte silnejšie, jeho ruka znovu vnikla do mojích vlasov a jeho pery sa znovu dotkali tích mojích, ale tento krát omnoho vášnivejšie ako predtým.
Je to presne tak ako som si myslela, chcem túto chvíľu udržať naveky. Opätovala som mu jeho vášnivý bozk a ruky mu prekríliža okolo krku. Áno, je to láska…milujem ho..a milovala som ho od prvej chvíli ako som ho zbadala, ale nevedela som tomu vtedy ešte uveriť. Teraz to už viem na sto percent. Nikdy by som ani nedúfala, že sa mi Wookie vyzná a hlavne, že sa mi vyzná takto skoro a takto krásne. Bola to najkrajšia chvíľka v mojom živote.
Počas našeho bozkávania, sa mi znovu v hlave ozývala pieseň, ktorú si Wookie spieval, keď mi odomykal dvere, zamyslela som sa nad slovami piesne…prerušila som bozk: ” RyeoWook, tá pieseň, ktorú si spieval…”
” Bol to vlastne začiatok mojeho vyznania, potreboval som si dodať odvahu a tá pieseň presne vysihla to, čo som ti chcel povedať..”vysvetlil mi Wookie. Neodpovedala som mu len som ho znovu začala bozkávať. Jeho bozk bol tak sladký a neodolateľný, vášnivy ale pri tom nežný.
***
“RyeoWook!! Hwang Sung Young!!!” spolu s Wookiem sme sa na seba vyľakane pozreli, keď sme odkiaľ si z chodby začuli známy hlas.
“Asi by sme už mali ísť..” povedal RyeoWook tichúčko.
Bez slova som prikývla. RyeoWook ma chytil za ruku a spoločne sme sa postavili zo zeme, na ktorej sme doteraz sedeli a ehm..no veď viete, čo sa tam stalo.
Wook ešte stále pevne držiac moju ruku vykukol spoza dverí šatne, keď znovu začul, ako nás ktosi volá. Poobzeral sa na strany, potom sa obrátil ku mne, chytil mi aj moju druhú ruku pozeral sa mi do očí. Ja som tam len nemo stála,  so strachom, že nás niekto nájde. Viete si predstaviť, koľko problémov by to spôsobilo? Ale nedokázala som sa odtrhnúť od jeho nádherných hendých očí a len tak odísť.
“Yoona, najlepšie bude, ak sa o tomto čo sa pred chvíľkou medzi nami stalo nikto nedozvie. Aspoň nie teraz.” prehovoril Wook.
“Budem sa tváriť, že sa nič nestalo! *zbadala som v RyeoWookových očiach istú nesitotu, či sklamanie, preto som rýchlo dodala*..Ehm..teda..vlastne chcem tým len povedať, že nechcem spôsobiť problémy tebe alebo skupine. Aj napriek tomu, že pravdepodobne bude veľmi ťažké…” tu som sa zastavila, pozrela som sa do zeme a vyslobodila si ruky z tých Wookieho. Mala som pocit, že RyeoWook sa chystal prehovoriť, lenže v tej chvíli sa vo dverách zjavil KyuHyun, člen Super Junior.
“No konečne som vás našiel, hľadal som vás snád už všade. Kde ste tak dlho trčali? Každý na vás už netrpezlivo čaká v autobuse. Čo ste vlastne robili?” KyuHyun na mňa v tej chvíli pozrel akýmsi zvláštnym dalo by sa povedať pohrdavým? pohľadom.
“Pomáhal som Yoone nájsť jej telefón, ale neuspešne.” odvetil pohotovo RyeoWook.
V tom KyuHyun siahol do vrecka jeho nohavíc: ” Myslíš tento? Teddy ma s ním poslal za vami, našiel ho v aute.  Zrejme ti musel vypadnúť, keď ste sem šli.” podišiel ku mňe a podal mi môj telefón, v tom pozrel na RyeoWooka a dodal: ” Nestrácajme čas a poďme!”
“Naozaj prepáč, že som vás nechala tak dlho čakať a spôsobila vám starosti.” pohotovo som sa uklonila a ospravedlňovala.
“Yoona, to je v poriadku. Nemusíš sa ospravedlňovať.  Poďme, kým nás nezačnú hľadať všetci.” ozval sa RyeoWook a opätoval mi nežný pohľad.
Prikývla som a už sme sa všetci traja pobrali k autobusu.
V autobuse som si sadla na prichystané miesto vedľa môjho očarujúceho HanKyunga. RyeoWook si sadol hned vedľa Sungmina na vedľajšie sedalo pri okne.V tom sa vždy vysmiatý HeeChul postavil do uličky medzi sedadlami, dvihol ruku k stropu a zvolal: ” Čo takto si skrátiť cestu a zahrať si Kai-Bai-Po?”
Všetci členovia súhlasili.
“Yoona, pod pôjdeš prvá so mnou” vyzval ma usmiatý EunHyogie plný sebaistoty.
“Myslím, že tento krát sa budem radšej len dívať.” vážne sa mi nechcelo hrať nejakú hru po tom čo som sa spamätávala ešte z nedávneho šoku.
“Netrep hlúposti, pod!” otočil ma EunHuk k sebe, Sungmin ho pustil na svoje miesto a on si sadol, hned oporti mne.
Zbadala som za EunHyukom Wookieho anjelskú tváričku, ako sa na mňa sladko usmieva. Stavím sa, že som sa v tej chvíli červenala ako čili paprička, sklonila som hlavu dole. Hned som ju však aj dvihla, zovrela som ruku v pesť a dvihla si ju na úroveň čela. Zvolala som: “No dobre EunHyogieee, veď uvidíme, kto vyhraje. V tejto hre som naozaj dobrá.”
Hra začala, všetci nás s úsmevom pozorovali. Musím povedať, že som pomali odvolávala svoje odvážne slová. Jediný, kto vyhrával, bol EunHyuk. Všetci sa na tom pekne zabávali. Nie je možné, aby som nemala ani jeden bod! Och, tak trošku som sa strápnila. Presne ako to robím vždy, boože, Yoona už konečne prestaň trepať hlúposti!!
“Mám toho dosť” ozvala som sa po chvíľke a prekrýžila si ruky na prsiach. Ano, uhádli ste, znovu som sa zdula ako žaba a chmúrila sa na celý svet.
V tom sa autobusom začal ozývať hlasitý smiech, všetci členovia, okrem KyuHyuna *asi nemal dobrú náladu, kto vie prečo* sa neskutočne zabávali na mojej hlúposti. EunHyuk ma potľapkal po hlave, ešte stále sa rehotajúc. Ani ja som to už nevydržala a vybuchla som smiechom. Pohľad mi padol na RyeoWooka, ktorý sa taktiež zabával, v tom sa pozrel na mňa aj on a venoval mi nádherný a hrejivý úsmev.
Aj keď som si vtedy nevedela dať dokopy koľko sú dve a dve, jedno som vedela isto a to, že som naozaj zaľúbená. Do toho nádherne sa usmievajúceho anjelika predomnou. Síce som vedela, že to bude ťažké tváriť sa akoby nič, keď ho budem mať teraz stále na očiach, ale vzdať som sa ho teda rozhodne nechcela. Určite nie!

—————————————–
* Pesnička:  Super Junior – A Day

Nasledujúci chapter: Tajomstvo

(0)(0)

1. Enny =:P | február 2nd, 2013

   No musíš jej to odpustiť..má myšlienkový pochod ešte pomalší jak ja..a to už je čo povedať 😀 NEviem potom čo je ona ked ja som IE 😀

   (0)(0)

   Odpovedať
   • RiAn | február 2nd, 2013

     Myslím že ona bude samotný windows... 😀

     (0)(0)

     Odpovedať
     • Enny =:P | február 2nd, 2013

       😛

       (0)(0)

       Odpovedať
2. RiAn | február 2nd, 2013

   "nejaký zlý ujo bubák" 😀
   Keď som to čítal, hlavne ten záver, tak som si hovoril:
   "Bože ty krava, koľkokrát sa ešte spýtaš samej seba či ťa fakt miluje. Ty kokos ťa tam pol hodinu bozkáva a ty sa pýtaj či si s teba nerobí len srandu... Facepalm"
   😀
   Je to "fajne" 😉

   (0)(0)

   Odpovedať