Neverland

Enny's & Natt's blog
0 comments

ʕ•̀ω•́ʔ✧ Reunion (EXO fandom)

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

HELLO!!!

Už ste niekedy zažili stav, keď ste o pol noci pripravený zaľahnúť a splynúť s krajinou snov, keď v tom vám príde do hlavy nápad na poviedku? Nie? Vlastne aj mne sa to stalo prvý krát. Je pravda,, že som sa prehadzovala zo strany na stranu, ale pc bol už dávno vypnutý a môj mobil v bezpečnej vzdialenosti odo mňa. Okrem Mortal Instrument som nezavisláčila na ničom inom. Akože to myslím vážne! Asi tri dni, som nepočúvala k-pop xD My god what’s happening with me? xD Ehm no to je jedno. Jak som sa tak prevaľovala z jednej strany na druhu a zahrabávala hlavu do vankúša, zrazu PRÁAAAAASK (nie nespadla som xP) ale do hlavy mi vkĺzol nápad na kratučký príbeh z reálneho prostredia na mojich miláčikov HUNHAN. Celé som si to v hlave premietla, vyskočila z postele, otvorila ntb a začala písať. O pol druhej ráno, why not? Ale vedela som, že keby som s tým počkala do rána, zabudla by som na to. Dúfam, že sa vám to bude pozdávať, a že som nevyšla z cviku ʕ灬→ᴥ←灬ʔ. Ja pálim upratovať, skôr než ma segra zmasakruje :-*

Fandom: EXO + Luhan
Couple: HunHan
Rating: 19+
Genre: LoveStory, mature, harem

Author: Enny o(〃^▽^〃)o

V lietadle na ceste do Pekingu

„Si nervózny?“ opýtal sa Suho starostlivo pozorujúc tvár najmladšieho člena jeho skupiny. Sehun na neho pozrel s jemným úsmevom na tvári a pokrútil hlavou. „Ale kdeže, po toľkých vystúpeniach už nemám byť prečo,“ pootočil hlavu k oknu, aby sledoval biele oblaky, ponad ktoré sa lietadlo vznáša a po chvíľke pokračuje: „Skôr som už z toho všetkého unavený. Každý deň sme niekde inde. Niekoľko týždňov sme si neoddýchli a nemal som čas ani na to, aby som sa stretol so svojimi rodičmi,“ znovu smerom k Suhovi: „Niežeby som nemiloval ten pocit, keď stojím na pódiu pod svetlami reflektorov a tancujem alebo ten čas, keď sa stretávame s fanúšikmi a celý ten zhon okolo. Mianhae~hyung,“ sklopil pohľad: „Asi na mňa doľahla nostalgia či čo. Jednoducho sa teším až sa vrátime do Seoulu a ja si doprajem poriadny spánok a jedlo,“ sladučko sa na lídra uculil. Suho sa nevedel ubrániť materskému úsmevu na tvári. Chytil Sehuna za ruku, ktorú mal opretú na operadle a pevne mu ju stlačil hovoriac: „Nemusíš sa mi ospravedlňovať. Viem presne ako sa cítiš. Ale neboj, už len jedno vystúpenie v Pekingu a potom budeme mať voľno aspoň na chvíľku.“
„Hyung?“ ozvalo sa znovu po chvíľke.
„Myslíš, že máme šancu stretnúť Luhana? Počul som, že aj on je teraz v hlavnom meste,“ povedal Sehun nespúšťajúc už pohľad z okna. Otázka akoby nemala byť vyslovená nahlas, no zrejme si neuvedomil, že si to nehovoril len v hlave. Suho sa opäť usmial: „Bolo by to skvelé,“ skonštatoval.
Sehun sa zahĺbil do svojich myšlienok na časy, keď ešte s Luhanom trávil každú voľnú chvíľu. Na noci v spoločnej izbe, keď obaja nemohli zaspať a viedli tajné rozhovory, na sladké chvíle, ktoré spolu strávili. Na Luhanovu podporu vo chvíľach keď mu bolo najťažšie, na jeho úsmev a bláznovstvá, ktoré spolu navyvádzali. Na jeho bozky a dotyky…Cítil ako mu zahoreli líca, natočil sa k oknu ešte viac, aby si to náhodou Suho hyung nevšimol. Vybral si z ruksaku mobil so slúchatkami a zapol svoju obľúbenú hudbu. Zatvoril oči….

Peking, štadión, miesto koncertu

Po pár hodinovej ceste boli všetci deviati členovia EXO vyčerpaní, avšak na oddych čas ešte nebol. Rozvrh bol príliš napraskaný povinnosťami a aktivitami, takže šli len do hotelu, kde sa ubytovali, dali si rýchlu sprchu, prezliekli sa, najedli a už aj upaľovali na generálku. Nacvičovali a dávali do toho všetko.
Sehunovi po celý čas vŕtalo v hlave aké by to bolo skvelé, keby sa so svojim hyungom zvítal, aspoň na pár minút. Aby ho pozdravil, zistil ako sa má. Veľmi mu chýbal. Pri každom pomyslení naňho cítil, ako mu zviera hrudník. Od kedy Luhan odišiel, nemal chuť sa ani smiať. Akoby jeho veľká časť odišla spolu s ním…
Pred začatím koncertu ešte naposledy skontroloval schránku prijatých emailov, či mu náhodou Luhan neodpísal na jeho správu zo včerajška v ktorej stálo:

/em>Lu-ge~ , viem, že si zaneprázdnený asi rovnako ako ja. Taktiež viem, že som sa ti dlho neozval či neodpísal. Ver mi, chcel som ale niekedy len ťažko nachádzam správne slová. Jedno je isté, bogoshippeosseo (chýbaš mi). Ani nevieš ako často rozmýšľam, kedy ťa konečne opäť uvidím. Ale mám nápad. Vieš o našom koncerte v Pekingu? Možno si to zachytil aj na mojom tweetery xD. Pokiaľ som dobre informovaný, tiež budeš v tom čase v meste, však? Mohli by sme sa stretnúť? Aspoň na chvíľu. Nemôžem od teba žiadať veľa, ale rád by som ťa videl a povedal aspoň „Ahoj, máš sa?
Drzé maknae, Oh Sehun

Schránka bola však stále prázdna. Bez odpovede. Na jeho tvári sa blesol zármutok. Stlačil ruku v päsť, no v tom ho vyrušil Baekhyun: „ Poď Sehun, už to začína!“ vykríkol, schytil ho za ruku a ťahal dlhou chodbou k ostatným. Opona bola pripravená sa zdvihnúť každú chvíľu. Vypredaný štadión. Plno jačiacích a besniacích sa fanyniek čakajúcich na svojich biasov. Všetci cítili ako sa im kvapky potu zlievajú z čela. Ešte stále sa úplne nezbavili trémy, aj keď tento krát je to už skôr zo vzrušenia.
Spustila sa hudba…“Li-li-li-light light…..ohhhh

Pár krát počas vystúpenia mal Sehun pocit, že v publiku Luhana zazrel, no zakaždým len pokrútil hlavou a presviedčal sa o tom, že je to len fatamorgána. No fatamorgána to nebola, Luhan tam naozaj bol. Od samého začiatku až do konca. Publikum bolo tak sústredené na vystupujúcu skupinu, že mohol nenápadne prejsť aj za pomoci menšieho maskovania k blízkosti pódia. Po celý čas hrdo sledoval vytúpenie a najmä jedného člena…

Po koncerte v šatni

„Baekhyun hyung, nevidel si, kde som hodil telefón pred tým, než sme utekali na pódium?“ pýta sa maknae, nervózne rozhadzujúc veci, zatiaľ čo ostatní stále prežívajú eufóriu z vydareného koncertu. „Myslím…teda, neviem. Musel si ho pustiť len na pohovku,“ povedal Baek ospravedlňujúco. Sehun ešte raz prehľadal pohovku, telefón mu padol na zem. Bol zapatrošený medzi kopu oblečenia. Zdvihol ho zo zeme. 1 neprečítaná správa na dispalayi. Cítil, ako mu poskočilo srdce a rozochveli sa mu kolená. Prosím, nech je to Luhan. Hovoril si v duchu, už už chcel správu otvoriť, keď sa na neho zrazu zavesil baby face: „Sehun-ah, poď si s nami pripiť na vydarené turné!“ vykríkne Chanyeol s úsmevom, no v tom si všimne Sehunov telefón. „Neotvoríš to?“ opýta sa kamaráta.
Sehun ešte chvíľku nervózne hľadel na obrazovku, prehltol až napokon otvoril správu.
Až skončíte, budem ťa čakať v hoteli, kde ste ubytovaní. Náhoda, že sme boli v rovnakej budove a nestretli sa tam? Som na izbe číslo 210. Len zaklop, nikam sa ani nehnem. Btw, snáď si si nemyslel, že mi niečo také ako váš koncert unikne, že nie? Boli ste bombový, som rád, že som vás mohol vidieť. Už aspoň chápem tie fanynky 😉
Lu-ge~~

Chanyeolovi sa na tvári vystrúhal šibalský úsmev. Drgol Sehuna do ramena: „No čo tu stojíš jak soľný stĺp, utekaj za ním!“ Sehun len len, že ustál. Bol zo správy úplne mimo, čomu Chanyeolove povzbudenie nijako nepomohlo. Nechýbalo veľa a bol by na zadku. Otočil sa k hyungovi, ešte chvíľu si dával do hromady koľko sú dve a dve. „Aigoo, Sehun-ah!“ vykríkol Chanie s rukami nad hlavou, akoby vzýval všetkých svätých. Akoby Sehunovi došlo konečne čo sa deje. Zmätený, stratený a dojatý výraz malého šteniatka zrazu vystrieda šťastný úškrn. Popadne do rúk bundu a vyletí zo šatne. „A že pozdravujeme!!!“ vykríknem za ním Chanyeol, na čo Sehun len kývne a beží ako o život, cez zadný vchod aby ho nikto nespozoroval. „K hotelu prosím,“ povedal šoférovi naliehavo. „A nečakáme na ostaných členov?“ opýtal sa šofér neisto.
„Nie, oni sa ešte chvíľku zdržia, prosím choďte.“
Auto sa naštartovalo a Sehun cítil akou šialenou rýchlosťou mu pumpuje srdce v hrudi. Div, že nevyskočilo. Dlane mal zrazu úplne prepotené, točila sa mu hlava a dych v stave asi ako po maratóne.

V hoteli

Keď auto zastavilo pred hotelom, Sehun poďakoval a rýchlosťou blesku vybehol von. Bol šťastný, nedočkavý a nervózny ako pred prvým rande, či koncertom. Konečne ho uvidí. Svojho Luhana.
Dal si zavolať výťah. Kým zišiel dole mal pocit, že to bola celá večnosť. Nastúpil. „Bože Sehun, ukľudni sa. Správaš sa jak malé decko!“ hrešil sám seba v duchu. Cink! Výťah zastal na treťom poschodí. Sehun vystúpil. Stále nechápal ako je možné, že sú v rovnakom hoteli. Už keď prišiel bol tak blízko. Stačilo mu zísť dole dve poschodia a bol by sním. Akoby im ani osud neprial..
Prešiel pár váhavých a pomalých krokov. Celý sa triasol. Pozrel na dvere: 210. Ešte raz pre istotu skontroloval sms právu. Okay, som správne. No ták, Sehun. Chcel si ho predsa vidieť, nie? Hovoril si v duchu. Zhlboka sa nadýchol, zdvihol ruku a zaklopal…
Luhan stál oproti oknu a sledoval nočný ruch mesta. Na tvári sa mu pohrával slabulinký úsmev. Keď počul zaklopanie, cez jeho brucho preletela hŕstka motýľov a poriadne veľkých. Skontroloval v zrkadle, či je všetko v poriadku a podišiel k dverám. Otvoril ich. Sehun za nimi prestupoval nervózne z nohy na nohu. Ich pohľady sa stretli. Zrazu akoby sa svet prestal točiť.
„Poď ďalej,“ povedal Luhan skrývajúc svoje prílišné nadšenie. Zatvoril za nimi dvere. Chvíľku panovalo v miestnosti ticho. Sehun si prehrabol vlasy do zadu a otočil sa na Luhana. Ten sa už usmieval od ucha k uchu a v jeho očiach sa ligotali slzy. „Lulu…“ povedal Sehun potichúčky podišiel k nemu a vrúcne ho objal. Stáli tam, bez slova. Potrebovali navzájom cítiť svoju blízkosť. Presvedčiť sa, že to čo sa deje je skutočné.
„Poviem ti,, že si pekne podrástol,“ zasmeje sa Lu a dvihne hlavu, aby videl svojmu dongsaengovi do tváre. Sehun sa sladučko zaculí: „Možno ty si sa zmenšil Lu-ge,“ Luhan slabučko buchne päsťou do jeho hrude. „Vyzeráš dobre,“ povie napokon neuhýnajúc pohľadom. V miestnosti nastalo také ticho, že obaja počuli tlkot svojich nedočkavých sŕdc. Hľadeli si do očí.
„Myslím, že toto by som mal povedať ja,“ prerušil Sehun ticho, priložil ruku k Luhanovej tvári, prstami vkĺzol do jeho vlasov a hľadel na Luhana akoby čakal na povolenie. Luhan sa zasnívane usmeje, chytí Sehuna za golier a pritiahne si ho k svojím perám. Zatvorili oči. Pocítili vzájomnú príťažlivosť, ktorá sa za čas odlúčenia ešte prehĺbila. Už nebolo cesty späť. Sehun prešiel jazykom po Luluho perách, Lu pootvoril ústa čím mu dal signál aby sa neostýchal pokračovať. Zatvorili oči, pritiahli sa k sebe ešte bližšie. Sehun vplával jazykom do Luhanových úst a pomalými a jemnými pohybmi začal láskať ten jeho a prepatrávať každučký kúsok. Bozk netrval dlho, ale tá chvíľa sa navždy zapísala do ich životov. Pozreli na seba a naraz povedali: „Chýbal si mi.“
Luhan stiahol pomaličky zo Sehuna dole bundu a pohodil ju na kreslo. Začal rozopínať gombíky na jeho košeli, jeden po druhom, pričom si ho dôkladne skúmal, ani si neuvedomoval, že si pár krát prešiel jazykom po perách, čo by predtým spôsobilo u maknae nekontrolovateľné červenanie sa a koktanie, ale to sa už dávno zmenilo. Nabral sebavedomie takže sa len hrdo usmial. Chytil Luhanové ruky aby ho zastavil. Ten na neho nechápavo pozrel, ale keď dostal bozk na pery, pochopil. Sehun si vyzliekol košeľu a odhalil tak vypracovanú hruď a pekne vyformované brucho na jeho štíhlom tele. Luhan nedokázal uhnúť pohľadom a odolať dotykom. Za krátko skončilo na podlahe aj jeho tričko, pretože Sehunovi sa nepáčilo, že polonahý stojí v izbe len on. Aj on sa chcel pokochať pohľadom na krásne udržiavané telo.
„Myslím, že už ma nenecháš viesť, či?“ opýtal sa Luhan so smiechom a strčil Sehuna na posteľ. Ten sa oprel o lakte a provokačne na neho pozrel: „Hmm, neviem, uvidím,“ žmurkol na neho. Luhan si na neho sadol obkročmo a začal ho neovládateľne bozkávať. Bozkával jeho pery dravo a túžobne, po chvíli sa presunul ku krku, niekoľko krát po ňom prešiel, zastavil sa na jednom mieste v blízkosti kľúčnej kosti. Hravo ho uhryzol a vsal do svojich pier. Niekoľko krát prešiel jazykom a červenajúca značka bola na svete. Sehun ho celý čas pozoroval a užíval si dotyky jeho pier a rúk. Luhan postupoval po celom hrudníku, malými motýlimi bozkami. Pohrával sa s jeho vzrušenými bradavkami a jednou rukou zamieril k nohaviciam a začal ich rozopínať. Pod svojimi rukami cítil, ako sa Sehun chveje a pod dotykmi jeho úd rastie. Napokon z neho vyzliekol nohavice a na Sehunov veľavravný zamračený pohľad spravil to isté, pričom ako Sehun na neho pozeral, Luhan sa zapýril. Snáď prvý krát v živote. Vždy bol on ten, ktorý mal navrch. Ale čosi sa zmenilo. Sehun sa zmenil. Opäť vyšiel na Sehuna a začali sa bozkávať a rukami skúmať každučký záhyb na ich telách. Krásna milostná predohra plná sladkých slov sa rozbehla. Po chvíli si Sehun prevrátil Luhana pod seba, niežeby to Lu nečakal, ale prekvapilo ho to. „Otoč sa na chrbát,“ šepol mu Sehun do uška a oblízal ho. Luhan cítil, ako jeho telom prešla vlna vzrušenia a studený pot zalial jeho chrbát. Poslúchol. Sehun prešiel prstami po jeho chrbte,, naklonil sa nad neho a začal ho bozkávať od krku až k zadku. Zdvihol sa a nemohol sa nezasmiať na Luahnových nedočkavých reakciách. „Zvláštne, nebol som ja ten roztomilý a ty ten nadriadený?“ podpichne.
„Buď ticho,“ zavelí Luhan v čínštine zakrývajúc si tvár do obliečky na perine. Sehun pobavene pokrúti hlavou. Pohladí mu zadok a prstami prejde až k jeho otvoru a vojde doň. Najprv jedným a potom oboma prstami naraz. Lu sa mimovoľne nadvihne a na tvári sa mu zračí kŕčovitý výraz. No ten za chvíľu vystriedal pocit blaženosti a uspokojenia. Keď Sehun videl, že sa uvoľnil, začal ho masírovať. Cítil ako sa rozťahuje, cítil to ohromné teplo pumpujúce medzi jeho prstami. Pridal tretí prst a takto pokračoval až kým Luhan nedočkavo zahlásil, nech s tým prestane. Za iných okolností, by to bola dokonala pozvánka na provokovanie, ale tento krát bola túžba po jeho hyungovi silnejšia a väčšia ako všetky zákernosti v jeho hlave. Vytiahol prsty a oblizol ich, na čo sa Luhanovy začervenali ešte aj uši,no nedokázal už od Sehuna odvrátiť pohľad. Sehun nasmeroval svoj úd k začervenanému otvoru a pomaličky ho doňho vsunul. Cítil to neskutočné teplo a vášeň ktorá nimi začala lomcovať. Túžbu, ktorá sa pohrávala s ich zmyslami. Opojenie, ktoré nastalo vo chvíli, keď sa spojili. Najprv pomaličky, aby si užili každé opätovné spojenie sa v ňom začal pohybovať. Tep sa im značne zrýchlil a dych nabral na obrátkach. Zalieval ich pot a telá sa im chveli. Sehun začal zrýchľovať a užíval si každučké Luahnove zastonanie a vyslovenie jeho mena. Narážal stále rýchlejšie a tvrdšie. Luhan sa nadvihol a medzi prstami krčil prikrývku. Nedokázali sa nabažiť toho pocitu. Luhan do ruky zobral vlastný úd a začal si ho rýchlo a nedočkavo masírovať. Cítili ako sa v nich nahromaďuje tlak. Sehun držiac Luhana okolo drieku ešte pár krát narazil na jeho špičku, hryznúc si spodnú peru až kým obaja nedosiahli vrchol. Sehunove spermie razom prenikali Luhanovým vnútrom. Dych oboch sa začal spomaľovať a upokojovať. Sehun padol vedľa Luhana a natočil k nemu hlavu. Luhan sa tiež otočil na bok, aby na neho lepšie videl. Načiahol sa k nemu a pobozkal ho. Dlhý a sladký bozk, ako by mal byť posledný.

Ráno sa museli rozísť. Luhan kvôli ďalšiemu rozvrhu a Sehun kvôli návratu do Seoulu.
„Nebudem sa s tebou lúčiť, akoby sme sa už nemali vidieť. Ja si ťa nájdem, nech si kdekoľvek,“ povedal Luhan hľadiac Sehunovi uprene do oči. Napriek všetkému bol však tlak v jeho hrudi silný. Sehun prikývol, znovu ho vrúcne pobozkal: „Počkám na teba,“ povie po tichu, ešte naposledy sa ich pery spoja, pohladí ho po tvári a objíme.
Keď sa Sehun vrátil na izbu, Suho sa ho na nič nepýtal. Len ho s úsmevom pozoroval. Za čo bol Sehun rád. Jeho oči sa samé od seba usmievali.
„Ale, ale, čo to vidím na tvojom krku?“ podpichol do neho Jongdae už v aute na ceste na letisko, odhrnúc mu tričko z krku. Pobavene sa uškrnul. Sehun sa málinko odtiahol, napravil si tričko a so svojim poker facom a pohľadom upreným na míňajúcu sa vozovku: „Ja neviem o čom hovoríš,“ skonštatuje no neubráni sa sladkému úsmevu…

(ノ^ヮ^)ノ*:・゚✧ ˭̡̞(◞⁎˃ᆺ˂)◞*✰

(0)(0)

Leave A Comment