Neverland

1. ~Neopätované city~

Fandom: Shadowhunters (TV SHOW)
Couple: Jace, MALEC
Rating: ?
Genre: LoveStory, Drama, Fantasy

Neopätované city

(Úvodná časť)

„Jace, až príliš rýchlo si zmenil svoj názor na civilov,“ vraví Alec uprene pozerajúc do Jaceových očí.
„Clary nie je civil a ty to vieš Alec,“
„Ale nie je ani jednou z nás! Už si zabudol na všetky tie sľuby, že ochrániš inštitút?“ cíti, ako v ňom stúpa horúčava. Hnev. Prebodáva Jacea pohľadom, ktorým ako by vravel Nechcem aby mi ťa niekto vzal, čo to nechápeš?
„Ja ochránim inštitút a ochránim aj Clary. Potrebuje nás. A my ju, Alec,“ hovorí so zvýšeným hlasom opätujúc mu rázny pohľad. „Alec, sme rodina. Ty, ja a Izzy. To nezmení nič a nikto,“ tón jeho hlasu klesá. Položí Alecovi ruku na rameno: „Clary je v nebezpečenstve a my ju musíme ochrániť a s ňou aj inštitút. Ak ju Valentine dostane, všetko na čom nám záleží pominie. Nesmie dostať ju ani pohár,“ vraví naliehavo. Alec na neho neprestáva hľadieť. Vo svojom vnútri bojuje sám so sebou aby nevykričal Jaceovi, to čo nechce. To čo skrýva vo svojom vnútri tak dlho a čo nikdy nesmie vyplávať na povrch. Napriek všetkému však nevybuchne. Skloní hlavu a prikývne. Nedokáže Jaceovi dlho odporovať. Jace sa na neho usmeje a potľapká ho po ramene:
„Ďakujem, Alec,“ odíde z tréningovej miestnosti.
Alec za ním hľadí až kým mu úplne nezmizne z dohľadu. Snaží sa donútiť k otázke Robíš to preto, že si do Clary zamilovaný?. Avšak len pomyslenie na tieto slová mu dvíhajú žalúdok. Cíti ako v ňom vrie krv. „Arrrghh!“ vykríkne z plného hrdla a celou silou udrie do čierneho boxovacieho vreca visiaceho neďaleko neho. Keď sa k nemu vrece vráti, objíme ho. Bojuje so všetkými myšlienkami a pocitmi, ktoré ním prúdia. „Aaarrrgh,“ znovu vykríkne a začne do vreca udierať stále silnejšie a silnejšie, kým sa vyčerpaný a udýchaný nezvezie po stene na zem. Podoprie si hlavu rukami a snaží sa upokojiť svoj dych.
Stačil jeden moment v ich živote, jeden krátky moment a všetko sa zmenilo. Bol by radšej keby sa žiadna z vecí spojených s pohárom, Valentinom a Clary nestala. Tak by aj naďalej chodili do klubov zabíjať démonov a zneškodňovať protivných upírov. Pokojne by trénovali a žili na inštitúte, bez toho aby o tom akýkoľvek civil (obyčajný človek) tušil. Prisahal by, že mal radšej Jacea v dobe, keď nemal záujem o romániky. Keď bol sebecký, zahľadený sám do seba a vravel vety typu Nepotrebujem do vzťahu nikoho. Vystačím si sám so sebou. Výborne nám to spolu klape a aby to nebola prílišná nuda raz za čas sa so sebou pohádame a rozídeme. Alec ho mohol aspoň potajme strážiť, pozorovať. Nemal pocit ohrozenia. Netušil čo je to žiarlivosť. Nemusel sa báť, že čoskoro bude Jaceovo srdce niekomu patriť. To sa náhle zmenilo, keď sa objavila Clary Fairchild, ryšavá kráska.
„Čo si to nahováram,“ povie si sám pre seba. Pozviecha sa na nohy a sám odíde z tréningovej miestnosti do svojej izby.
Problém nie je len v tom, že Jace je, ako už Alec dávno vedel, zameraný, ak sa neráta on sám, na opačné pohlavie. Problém je však v pravidlách, ktoré sa vo svete Lovcov tieňov prísne fungujú. Blbé pravidlá, ktoré by takýto vzťah nedovolili. Občas je to, akoby sa ich svet zasekol v stredoveku. A práve Alec Lightwood to veľmi dobre vie. Táto predstava ho úplne zožiera zvnútra. Po maličkých kúskoch. Deň za dňom. A ešte viac pri pomyslení, že jeho city tak či onak nebudú nikdy opätované. „Nevieš si predstaviť, aké je ťažké byť v tvojej prítomnosti bez toho, aby som niečo povedal a tváril sa, že je všetko okay. Že sme ako bratia. Pozerať ti do očí a dotýkať sa ťa….aaarrrghh!“ povie si sám pre seba ležiac na posteli, keď mu do izby vtrhne Izzy.
„Alec?“ na chvíľu sa zabudla, čo chce povedať, keď zbadá vankúš letiaci priamo na stenu vedľa nej. No napokon si len povzdychla, nie je to prvý krát, čo takto svojho brata vidí, ale nedokáže mu pomôcť, čo ju štve najviac. Ona o jeho pocitoch k Jaceovi vie už dávno. Všimla si to, aj napriek Alecovým márnym pokusom zakryť čokoľvek. Lenže zabúda na žiarlivosť, ktorá mu srší z očí, z tónu hlasu a zo správania, za každým, keď Jace venuje Clary jeden zo svojich skenujúcich pohľadov. Pokrúti hlavou, „Čo som to chcela…“ zamyslí sa na chvíľku. „Och jasné, poď Jace a Clary nás už čakajú. Zistili sme, kde sa Magnus Bane teraz nachádza,“
„Myslíš toho warlocka?“ opýta sa krátko sadnúc si. Issabell prikývne.
„Podľa všetkého bol on ten, kto Clary zablokoval spomienky a pravdepodobne je aj on ten jediný, kto ich dokáže vrátiť späť,“ povie nadšene. Alec sa postaví na nohy, vezme do rúk kožennú bundu pohodenú na posteli a nasleduje svoju mladšiu sestru do zbrojnice, kde už čakajú aj zvyšní dvaja. Jace si Aleca premeria pohľadom. Všetci si vezmú svoje zbrane. Dievčatá idú napred, kým si Alec pripravuje luk, Jace k nemu podíde: „Alec, v poriadku? Môžem sa na teba spoľahnúť?“ pozerá mu do očí. Alec mu opätuje pohľad, zhlboka sa nadýchne. „Nesklamem svojho brata,“ povie odhodlane a podá si s Jaceom ruky.
Všetci štyria sa spolu vydajú na cestu. Alec si ešte v mysli všetko premieta a drží sa za nimi tromi pár krokov ďalej. Všíma si Jaceovu zaujatosť voči novému členovi v ich týme. Snaží sa, veľmi sa Alec snaží prijať ju. Niežeby mu ublížila. Chce jej pomôcť, ale zároveň sa jej chce zbaviť. Ani Clary nie je slepá, už dávno si všimla ako sa Alec správa. Slová Drž sa od Jacea ďalej jej úplne stačili na to, aby jej všetko do seba zapadlo.
Na odvoz využili pomoc a dodávku Clarynho najlepšieho kamaráta Simona. Netrvalo dlho a boli pred nočným klubom, plnom ľudí, vampírov a démonov, kde sa mal nachádzať aj Magnus Bane. Mnoho démonov hneď vycítilo aktivitu shadowhunterov v klube a rázom skrotli, aj keď iný by sa radi vydali po ich krkoch. „Ako asi chutí krv lovcov tieňov?“ vraveli si upíri a nespúšťali z nich pohľad zatiaľ čo si oblizovali pery a nasávali vôňu krvi. Clary, Jace Alec a Izzy sa mali na pozore. Sledovali každý ich krok a stále boli pripravený zaútočiť.

„Pane, niekto vás hľadá,“
„Viem, vycítil som ich prítomnosť,“ pousmeje sa warlock a jeho oči zažiaria záujmom.

(0)(0)