Neverland

White Snow 3/ (do štyri sa netrafila :D)

Natt: gratulujte mi…som si spomenula na Ennyne (jak sa to do píp skloňuje? ❓ ) heslo…pretože ona ešte stále nemá net…ale na ďalší týždeň by už mala mať tak držte palce…odo mňa v najbližšej dobe nič nečakajte…dobieham známky v škole a začínam mať pocit, že tie dobré, ktoré chcem majú nejaké turbo…tak užíjte si dielik…postupne vám sem pohádžem aj ďalšie…ak budete dobrí 😀

3.

Bežal som chodbou ako zmyslov zbavený..Čo to má znamenať?..Prečo je tu?…Dúfal som, že ho už nikdy neuvidím a teraz toto??..Tu ma musí niekto fakt neznášať.

Zastavil som sa až na nádvorí, kde som sa oprel o stenu budovy a snažil sa lapiť dych. Tresol som päsťou do steny: ” Do frasa!” začala som nadávať a po stene sa zošmykol až na zem . Hlavu som si ponoril do dlaní a snažil sa ovládnuť, aby som sa na mieste nerozreval, alebo nezačal vrieskať.

Po niekoľkých minútach, čo som sa snažil upokojiť mi zazvonil vo vrecku telefón. Zaváhal som, ale napokon som ho zodvihol: ” Jinyong! Kde toľko trčíš??!!!  Natáčanie už malo dávno začať, ale kvôli tebe teraz všetci netrpezlivo čakajú!!” vrieskal na mňa manažér.

Nadýchol som sa a zložil telefón bez akéhokoľvek vysvetľovania. Sťažka som sa postavil na nohy, zhlboka sa nadýchol  a odišiel  do štúdia. Musel som sa presvedčiť…Naozaj tu Baro pracuje so mnou?

V štúdiu každý nervózne pobehovali sem a tam. Medzi davom tanečníkov, som zbadal Bara. Skúšal mikrofón a vizážistka mu robila na účese ešte posledné úpravy.

Stisol som päsť:” Takže, to on je v skupine, pre ktorú mám tancovať?”

Zvrtol som sa na jednej nohe a pustil sa do režisérovej kancelárie.  Nemôžem tu ostať!…Nejde to, kto vie, čo by som spravil, keby som bol aj naďalej v jeho blízkosti?..Pravdepodobne by som sa neovládol a to nesmiem dopustiť!

Vletel som do kancelárie, kde režisér práve s niekým volal.

“Pane!” zvolal som.

Režisér na mňa zdesene a nechápavo pozrel :” Prepáč Park Sung Ji, neskôr ti zavolám.” povedal a vypol hovor.

“Jnyoung? Čo sa deje?” opýtal sa ma.

“Pane, je mi ľúto, že to musím povedať…ale ja tu končím!” povedal som.

“Zbláznil si sa Jinyoung? Kde mám teraz hľadať náhradu za teba?!” vykríkol režisér.

“Tanečníkov je tu dosť, tak kde je problém?” povedal som.

“Problém? Problém je v  tom, že každý z nich má už pridelenú úlohu. Jinyoung, v tomto MV máš jednu z hlavných úloh…nemôžeš odísť.” povedal režisér rozhodne.

“Ale pane!” povedal som zúfalo.

“Prečo si sa tak odrazu rozhodol? Bol si nadšený, keď si túto prácu dostal..čo sa stalo?”

“To všetko kvôli…*zarazil som sa, nemôžem mu povedať, že za to môže Baro* ..je to z osobných dôvodov.” povedal som napokon.

” Tvoje osobne dôvody ma nezaujímajú.” povedal režisér a zapálil si cigaretu.

“Č- čo? Vy predsa nemôžete….”

Prerušil ma: ” Jinyoung ak teraz skončíš, tak potom sa ja osobne postarám o to, aby ťa už nikde nezobrali. To si píš.!” povedal a vyfúkol cigaretový dym.

Zamrazilo ma na chrbte…To predsa nemôže…zdá sa však, že to myslí vážne..čo mám teraz robiť?

Otočil som sa k dverám a povedal:” Zabudnite na to, čo som povedal.”

“Takto sa mi to páči.” zasmial sa režisér.

Celou silou som za sebou zabuchol dvere a odpochodoval naštvaný do štúdia.

“Jinyoung..no konečne..Pod nech začneme točiť..” povedal jeden z organizátorov.

Nič som nepovedal, len sa postavil na určené miesto a robil, čo mi povedali. Po celý ten čas som držal pohľad od toho malého bastarda preč. Nemohol som sa mu dívať do očí. Nenávidím ho a zároveň…zároveň mi ten idiot ukradol srdce…Ako som sa mohol tak ľahko nechať oklamať?..

Od posledného opakovania scény prešla skoro už  hodina. Tanečníci a štáb to nadnes už zabalili. Potrebovali si oddýchnuť, točili sme takmer bez prestávky. Sedel som sám na zemi v skúšobni  a snažil som sa do seba dostať aspoň nejaké to jedlo, aj keď mi to zjavne veľmi nešlo, bol som až príliš rozrušený po celom tom dni. Ide o to, že v scénke hrám jedného z Barových najlepších priateľov, takže som takmer na každom zábere. To by mi vôbec nevadilo, keby som nemusel byť v JEHO blízkosti. Najhoršie na tom je, že sa musím tváriť, akoby sa nič nestalo a musím znášať jeho dotyky na svojom ramene a na svojej ruke. Hnusia sa mi a hanbím sa to povedať, pretože sám tomu neverím, ale zároveň ma privádzajú do obrovských rozpakov a ja sa prestávam ovládať. Celý sa chvejem túžbou po ňom. Chcem ho držať v náručí a bozkávať…ale taktiež by som mu najradšej chrstol do ksychtu ako veľmi ho nenávidím a ako veľmi sa mi hnusí. Situácia do ktorej som sa dostal je veľmi zamotaná a ja sám nechápem tie súvislosti, ktoré sa v nej vytvárajú. Najlepšie by bolo keby som stratil pamäť, tak by nebol problém chovať sa akoby nič. Cítim sa ako úplný idiot..nerozumiem sám sebe..neviem čo chcem..

“Jinyoung?” vyrušilo ma náhle zo zamyslenia. Hlas, ktorý ma oslovil mi bol veľmi známy, ešte pred chvíľou by som vlastníka toho hlasu najradšej rozniesol v zuboch, ale teraz…Ani neviem, čo si mám myslieť. Jeho hlas bol iný než zvyčajne..tichý..zdráhavý..akoby v ňom bola cítiť ľútosť a previnilosť..

Zdvihol som pohľad od taniera a pozrel sa na neho. Baro. Stál predo mnou a jeho oči prezrádzali obrovský strach, nenávisť voči sebe samému a trpkú ľútosť…Ešte nikdy som ho takto nevidel..Vlastne nikdy predtým by som si ani nedokázal predstaviť, že nášho slávneho Bara, kráľa všetkých darebákov pod slnkom, uvidím v takejto podobe..V podobe krotkého baránka či niečoho podobného…Bolo vidno, že zrejme to, čo sa medzi nami stalo trápi a zožiera z vnútra..Nerád to priznávam, ale tento pohľad na neho ma ubíjal a pichal pri srdci…Cítil som sa ako nejaký kat, ktorý mal každou chvíľou vyniesť nad týmto úbožiakom rozsudok smrti….a Baro vyzeral, žeby prijal akýkoľvek trest…ale naozaj prišiel za mnou aby sa mi ospravedlnil?…Neviem, či mu ešte dokážem veriť…

“Čo chceš?” prudko som ho oslovil.

“Môžem si k tebe prisadnúť?” opýtal sa ma.

Prikývol som, aj keď som vedel, že by som to nemal robiť..najmä nie potom, čo sa medzi nami stalo.

“Počuj, to čo sa stalo pred pár dňami u teba doma…veľmi ma to mrzí…Zachoval som a ako idiot. Dlho som nad tým premýšľal a stále premýšľam…a chcem ti povedať, že to čo spôsobilo to moje debilné správanie nebolo nič iné ako strach z toho, čo som k tebe začal cítiť vo chvíli, keď som sa prebral u teba a našiel ťa vyčerpaného spať na gauči. Keď som zistil, že si sa o mňa postaral, aj napriek tomu, že si až príliš dobre vedel, kto som…Viem, že si zaslúžim za to všetko len tvoje opovrhovanie a hlbokú nenávisť, viem, že som ti robil zo života peklo a nechtiac som to spôsobil znovu…ale prosím ťa..veľmi ťa prosím odpusť mi Jinyoung…odpusť mi prosím..” hovoril Baro a moju ruku zabalil do svojej teplej dlane.

Myslí to všetko vážne?…Žeby sa zamiloval aj on do mňa?…Ale to neospravedlňuje jeho správanie… Možno sa naozaj bál..ale aj tak…Mám mu odpustiť?…Vôbec som netušil čo robiť…nedokázal som mu na to odpovedať nič…absolútne nič…Nemal som už ani síl vytrhnúť svoju ruku z jeho dlane…V živote som sa necítil taký slabý..

“Jinyoung..prosím odpusť mi…a zabudni prosím aj na to, čo som povedal…” umlčal sa.

“O čom to hovoríš?” opýtal som sa po tichu.

“Ten bozk..bozk, ktorý som ti dal…bol reálny…reálnejší než čokoľvek na svete..” jeho ruka spočinula na mojom líci. Nemo som naňho hľadel, chcel som sa rozrevať ako malé decko a hodiť sa mu okolo krku, ale to by som len prejavil slabosť voči nemu, preto som to v sebe ďalej statočne držal. Zhodil som mu ruku z mojej tváre a konečne oslobodil ruku, ktorú mi držal. Vybehol som na neho: ” To ti mám po tom všetkom veriť?…Ako si môžem byť istý, že aj teraz, keď podľahnem tvojmu bozku, takže sa mi znovu nevysmeješ do tváre? Kde mám tú istotu? Kde mám istotu, že mi už neublížiš? Ty si myslíš, že je to také ľahké?”

“Prosím ver mi Jinyoung…ja viem, spravil som chybu…ale už ju v živote nezopakujem..prisahám ti…milujem ťa Jiyoung a na tom sa už nič nezmení..prosím ver mi..”

Zdesene som naňho hľadel, nevedel som kde som, ako sa volám ani nič…Omámil ma svojimi slovami..Nedokážem popísať, čo som vtedy cítil..vyznal sa mi a jeho slová zneli tak úprimne…Hovoril úprimne…ale bál som sa…bál som sa a nevedel čo robiť…

(0)(0)

1. ČiČi x) | jún 12th, 2013

   O_O ... BARO! NO KONEČNE ! :DDDD ... musela som si prečítať koniec predchádzajúcej časti aby som vedela vocogo 😀 ...
   Znova skvelá práca 😀
   že to nieje posledná časŤ ? O_O že nie 😀 Ja sa chcem tešiť na ďalšiu 😀

   Natt to s tými známkami a so školou ... súcitim ... ja mám pocit akoby zo mňa bola chodiaca mrtvola T-T jako každý deň najmenej tri testy no jako diky za taký systém -_-

   (0)(0)

   Odpovedať
   • Enny =:P | jún 13th, 2013

     Nie ta najdôležitejšia časť ešte len príde 😀 :D...A to že som sa netrafila znamená, že to síce mali byť pôvodne iba 4 časti ale nakoniec je z toho 5 😀 ...čo už vyskytlo sa :D...máš sa načo tešiť čiči 😈

     (0)(0)

     Odpovedať