Neverland

Enny's & Natt's blog
9 comments

Prízrak (Kapitola 1) *dokončená*

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)


Tento príbeh je založený na fikcii a výplodoch mojej nekonečnej fantázie. Ako milovníčka hororov, je toto pre mňa výzvou. Dúfam, že sa nezahanbím a, že Vás tým upútam :D. Snažím sa písať niečo originálne, niečo napínavé a hlavne niečo strašidelné :D. Len dúfam, že sa mi podarí nabudiť tú strašidelnú atmosféru. Tak držte palce a vychutnávajte si čítanie :)

P.S: Vopred dakujem sa Vašu priazeň a komentáre.. bola by som rada ak by ste vyjadrili svoj úprimný názor :)

eye

Názov: Prízrak

Kapitola : 1. Obsadenie

Dostupnosť: neurčená (ako to vy uznáte za vhodné)

Genre: horor, mystery, bloody, fiction, supernatural

Autor: Enny =:) Lee Hyukjae

Venované : Pre všetkých milovníkov hororov a môjmu kamarátovi DarkyKnight :) ( Dikes, že si ma k tomu konečne dokopal :D)

“Yuki!!!…Máme to!!” ozval sa mierne zachrípnutý hlas muža v pokročilom veku s nižším vzrastom zaobleného tvaru.
“Naozaj? Oci myslíš to vážne?” odpovedalo o mnoho mladšie štíhle dievča s dlhými čiernymi vlasmi.
“O niečom takom by som ti predsa neklamal. Pozri sa tu je to napísané čierne na bielom.” chlap poukazoval na biely papier, ktorý aj spolu z obálkou držal v ruke.
Yuki neveriacky podišla k mužovi , jej otcovi. Zobrala papier do rúk a začala čítať:
Vážená Yuki Sakamoto -san,
S potešením Vám oznamujeme, že ste aj spolu s niekoľkými dalšími uchádzačmi dostali rolu v pripravovanom filme  režiséra Yutu Takamoriho s názvom “Krvavý cyklus”. Bližšie informácie o vašej úlohe vo filme Vám povieme na mieste, kde obdržíte aj príslušný scenár.  Prvý deň natáčania sa naplánoval na 14.november 2013 o ôsmej hodine v priestoroch budovy ITVS (International Televizion Section). Tešíme sa na Vás, a pevne veríme, že budete pre tento film veľkým prínosom.
S pozdravom riaditeľ ITVS Morio Shizumu.
“Toto nie je možné. Nemôžem tomu uveriť:” hovorila Yuki dalej neveriacky  pozerajúc na list.
” Dokázala si to! Musela si na nich veľmi dobre zapôsobiť. Vidíš, ani si dlho nečakala a hned si dostala rolu vo filme, ktorý sa má stať celosvetovým trhákom, podotýkam!” hovoril nadšený pán Sakamoto.
“Ale o akú úlohu ide? ” zarazilo sa dievča.
“Nie je to jedno? Hoc budeš mať aj nejakú podpornú postavu, na tom vôbec nezáleží. Hlavné je aby si zo seba vydala to najlepšie. Len takto si ťa môžu viac všimnúť aj iný slávni režiséri.” upokojoval ju muž.
“Ano, vlastne máš pravdu. Čo potom akú rolu dostanem, musím sa hlavne snažiť a nič neskaziť. Neštudovala som predsa tých 5 rokov nadarmo.” Yuki sa znovu objavil hlboký úsmev na tvári. Odrazu  pán Sakamoto podskočil z vyľakania, ked jeho dcéra z ničoho nič vykríkla na celú miestnosť:” ANO!” a začala od radosti pobehovať po izbe.

***
Od skorého rána hrozne pršalo, všetko navôkol bolo zahalené sivou farbou. Ulice boli plné blata a vodných kaluží. Yuki a pán Sakamoto, ktorý nebol len jej otcom ale aj jej manažérom, boli na ceste do ITVS na natáčanie. Yuki bola čím dalej tým nervóznejšia, akú úlohu dostane, či ju bude schopná zvládnuť a vžiť sa do nej.
Netrvalo dlho a ich auto zastalo na upršanom parkovisku pred spomínaným miestom. Yuki a jej manažér vystúpili z auta a obidvaja rýchlo prebehli dnu do spoločnosti.
“Môžem vám nejako pomôcť? ” ozval sa na recepcii hlas na pohľad veľmi príjemnej panej v strednom veku.
“V ktorej miestnosti sa koná stretnutie pre film “Krvavý cyklu”prosím?” ozval sa rázny pán Sakamoto.
” Na druhom poschodí, štúdio číslo 14. Ale pán Takamori tam ešte nie je. Vy ste Yuki Sakamoto-san, však? Veľa sa tu o vás hovorilo. Držím palce.” odpovedala mladá žena.
“Ano to som, dakujem veľmi pekne. Dúfam, že budú s mojím výkonom všetci spokojný.” usmiala sa Yuki.
“O to sa naozaj nemusíte báť. Videla som vás na kastingu, už tam ste toho predviedli viac, než ktokoľvek iný zo zúčastnených.” pokračovala žena.
“Ešte raz vám naozaj dakujem. Cením si vašu podporu. Takže môžem ísť do štúdia? Je tam už niekto?”
“Zatiaľ prišlo len niekoľko hercov, scenárista a režisér prídu asi o takú polhodinku. Trochu sa zdržali na zasadnutí.” zdvorilo odpovedala recepčná.
“Tak dobre Yuki, už ťa v tom nechám. Ja musím bežať, pretože večer odlietam do Osaki a ešte nemám zbalené veci. Potom mi zavolaj ako si dopadla. Chcem vedieť detaily. Maj sa dobre dcérenka a drž sa. ” lúčil sa pán Sakamoto.
“Ako vždy, robíš všetko na poslednú chvíľu. Dávaj na seba pozor oci. Hned ako skončím, dám ti vedieť.” rozlúčila sa aj Yuki. Pán Sakamoto ešte objal svoju dcéru, rozlúčil sa s recepčnou a už kráčal preč z budovy. Yuki sa uklonila na znak podakovania recepčnej a pobrala sa na druhé poschodie do štúdia číslo 14.
Dvere do štúdia boli otvorené. Dnu sedelo niekoľko hercov,  vo veku v rozpätí od 20 – 55 rokov. Približne rovnaký počet mužov aj žien. Ako bolo Yuki predtým povedané, ani režisér ani scenárista, ktorých predtým stretla na kastingu tam ešte neboli.
Yuki sa poobzerala na rozložené stoličky a vyhliadla si voľné miesto hned v prvom rade vedľa mladého čiernovlasého a veľmi pohľadného chlapca asi v jej veku.
“Ahoj, je tu voľné?” opýtala sa Yuki predtým ako si prisadla.
Chlapec sa na ňu s úsmevom pozrel a prikývol.
“Dakujem, ja som Yuki Sakamoto a ty?”
Chlapec neodpovedal, len zobral veľký biely notes, ktorý mu ležal na kolenách, vytiahol ceruzku z malej čiernej tašky položenej vedľa nôh a začal písať. Yuki sa to zdalo trochu nezdvorilé a drzé.
” Pekné odignorovanie z jeho strany!” pomyslela si. No rozhodla sa si to nevšímať a otočila hlavu nabok. Premerávala si pohľadom každého jedného človeka v miestnosti. Po chvíľke chlapec, ktorý sedel vedľa nej zdvihol  notes na úroveň svojej hrude, jednou rukou pohladil Yuki po ramenách aby sa otočila a ukázal jej ho. Yuki sa najprv nechápavo pozrela, potom začala po tichy čítať:
“Ahoj, veľmi ma teší. Prepáč, že som neodpovedal, ale nemôžem. Volám sa Tatsuya Ryu.Dúfam, že spolu budeme dobre vychádzať.” zarazila sa, pozerala na chlapca ktorý jej daroval sladký úsmev a povedala:
” Ty si nemí?” až ked túto vetu povedala, uvedomila si, že to znelo naozaj zle.
“Oh prepáč, tak som to nemyslela.  Naozaj prepáč, bolo odo mňa hlúpe položiť ti takúto otázku. ” ľútostne sa pozrela na chlapca.
Chlapec znovu zobral notes, napísal niečo a znovu to ukázal Yuki:
“Nič sa nestalo, na takéto reakcie som zvyknutý. Ale áno, máš pravdu. Hlas som stratil ešte v útlom veku.” prečítala Yuki, pozrela sa na chlapcovu pôvabnú tvár a povedala: ” Je mi to naozaj ľúto. Ryu, tak sa voláš však? ..Môžem sa ťa na niečo opýtať? *Ryu prikývol* Nevieš o aký film vlastne ide?”
Ryu znovu začal písať, po chvíľke zdvihol zošit.:
“Neviem, nikto nevie. Scenár nebol ešte nikomu zaslaný. Režisér nám to zrejme chce povedať osobne. Ale musí ísť o niečo unikátne, ked si to necháva až na poslednú chvíľu. Som naozaj zvedavý aké roly dostaneme. Bol by som rád, keby som mohol hrať po tvojom boku.” Yuki po prečítaní opätovala Ryu úprimný úsmev a odpovedala: ” Pre mňa by to bolo ešte väčším potešením.” chcela ešte niečo dodať, ale v tej chvíli sa predtým otvorené dvere štúdia zatvorili, a na miesto pred stoličky k veľkej bielej tabuli sa postavili dvaja vyšší muži v strednom veku, držiaci kopu papierov. Yuki tváre mužov spoznala z kastingu. Je to tu, konečne sa dozvie to na čo tak dlho čakala.
“Všetkým vám želáme príjemný deň. Dakujeme, že ste sa dostavili v plnom počte, tak ako bolo očakávané. Volám sa Yuta Takamori som režisér tohto filmu, do ktorého ste boli vybraní a toto je  Hiromasa Zentaro, scenárista a môj dlhodobý priateľ. Ale nás dvoch už poznáte, kedže sme sa už stretli. Na začiatok, bez zbytočných okolkov vám objasníme dej filmu, aby sme uspokojili vašu zvedavosť. Potom vám pridelíme úlohy, rozdáme scenáre a povieme si dalšie pokyny.” prehovoril režisér.
“Je dôležité, aby ste sa so svojou postavou vžili a dokonale ju poznali. Preto si skúste počas počúvania celú situáciu predstaviť.  Nehrajte sa na postavy z filmu ale budte nimi.” povedal Hiromasa-san a posadil sa na stoličku vedľa veľkej tabule.
“Takže začneme s dejom. Film, ktorý budeme točiť je skutočný príbeh, ktorý sa stal pred 26-timi rokmi, tu v Tokyu, vo veľkom rodinnom dome na okraji Shibuja-ku. Určite ste už počuli o masovom vyvraždení rodiny Kawasaki. Táto udalosť si odniesla so sebou celkovo 8 ľudských životov. Vrahom nebol nikto iný, než hlava rodiny a to Nobutou Kawasaki. Ohavnými spôsobmi zavraždil celú svoju rodinu, bez ohľadu na lásku, ktorú mal predtým k ním pociťovať. Nikto sa nikdy nedozvedel, čo ho k takémuto hroznému činu viedlo. Ako bolo známe, Nobutou žil spočiatku šťastným životom po boku svojej rodiny. Mal výbornú prácu, krásny dom, šesť nádherných detí so svojou milujúcou manželkou Noriko Kawasaki. Bol známy v celom susedstve ako človek, so srdcom na správnom mieste. V istý deň sa však odrazu začal správať zvláštne. Prestával chodiť do práce, bol stále nervózny. Niektorý svedkovia, ktorý ho poznali povedali, že videli v jeho očiach čosi ako obrovský strach. Nevedeli si však vysvetliť čo mohlo byť jeho príčinou.
Nobutou stav sa však čím dalej, tým zhoršoval. Odmietal jesť, utiahol sa do seba, dištancoval sa úplne od každého vrátane svojej rodiny. Celé dni bol zamknutý vo svojej domácej pracovni. Nikoho do nej nechcel vpúšťať. Noriko sa o svojho manžela hrozne bála, chcela mu pomôcť. Dokonca niekoľko krát zavolala doktora aby sa naňho prišiel pozrieť. Nobutou ho však vždy poslal preč z domu s tým, že je úplne v poriadku.
Takto to pokračovalo skoro tri mesiace až nadišla oná noc. 16 november 1986. Tento dátum utkvel v pamäti, každému človeku, ktorý túto rodinu poznal. Táto udalosť bola dlho označovaná aj ako “Krvavý Tokyíjsky masaker.”
6 mrtvych tiel bolo nájdených rôzne po dome a 1 na záhrade za domom. Policajti ešte v onen večer vraha chytili. Podľa toho čo hovorili sa ani nesnažil újsť. Namiesto toho im daroval ešte psychopatický smiech a vetu typu -Nechajte ma, ešte to nie je dokončené!!-.” režisérov pohľad zvážnel a dokonca v ňom bolo vidno zármutok. Znovu sa nadýchol a pokračoval:
“Nobutou Kawasaki bol odsúdený na doživotie, avšak po troch dňoch, ho našli mrtvého v jeho cele. Podľa všetkého spáchal samovraždu. Podrezal si žily na oboch rukách s polámanym kúskom gombíka, z jeho oblečenia” tu režiséra prerušil ktorísi z hercov :
“Pane, počul som, že v jeho dome sa našlo niekoľko zvláštnych vecí. Mohli by ste nám aj o tom povedať niečo viac?”
“Samozrejme. Myslel som, že vám o tom poviem neskôr, ale ak ste s tým už začali… Takto, v jeho dome, presnejšie v jeho pracovni sa našlo  niekoľko zvláštnych nákresov ľudského tela a poznámok, v ktoré skôr pripomínali denník. Písal v nich o nadprirodzených  hlasoch, ktoré mu hovoria aby zabil svojich najbližších. Dokonca budem citovať: – Hlasy Pána neutíchajú,hovoria: večný život je blízko. Musím to urobiť. Ešte posledná príprava a zajtra to príde.- Teraz sa vám to možno zdá ako len akási nezmyselná myšlienka. Podľa všetkého, ten masaker bol istým rituálom, ktorý Nobutou spáchal. Rituálom na večný život.”
Režiséra znovu prerušil ktosi z hercov: “Večný život, čo to presne znamená?”
“Večný život,.. väčšina ľudí to chápe ako vstup duší do raja po boku Pána Boha. Vstup do večnej slávy. Avšak v prípade Nobuta to bol  večný život doslovne. V jeho poznámkach bolo nájdených mnoho teórii a posmrtnom živote, o prenesení duší, čiže o reinkarnácii. Nobutou veril, že ak prinesie obety svojmu “Pánovi”, ten mu zaručí večný život.” odpovedal režisér.
Yuki pozorne počúvala všetko čo sa okolo nej hovorilo. Zdalo sa jej to hrozné. Pomaly strácala chuť v niečom takom hrať. V tom bola položená dalšia otázka:
“Kto bol jeho Pánom? A prečo sa telá našli v takom zohavenom stave?”
Režisér sa zhlboka nadýchol a pokračoval: ” Zdá sa, že Nobutou uznával nejaké iné božstvo… možnože Mamona alebo kohosi úplne iného. V nákresoch a poznámkach bolo nájdené taktiež, že cesta k večnému životu je cesta cez utrpenie najbližších. Takže jediný spôsob ako si vysvetliť tie zohavené telá je, že vrah chcel aby čo najviac trpeli. ”
“Patrila k tomu rituálu aj jeho samovražda?”
“Zrejme áno,  podľa jeho teórie reinkarnácie to bol posledný bod rituálu. Duša človeka po podaní obetí božstvu musí opustiť svoju pôvodnú telesnú schránku. Po tom čo ju opustí čaká niekde v medzi svete na novú ľudskú schránku do ktorej vstúpi a preberie nad ňou úplnú kontrolu.”
“Zaujímal sa o reinkarnáciu celý život, alebo ako sa k tomu dostal?” zvedavosť hercov neutíchala.
“Nikto na ňom nikdy predtým nespozoroval, žeby ho čosi také zaujímalo. Ako som hovoril na začiatku, žil si šťastným životom. On to skonštatoval tak, že hlasy Pána mu otvorili oči.Opýtali sa ho či chce žiť takým nudným a krátkym životom ako doteraz alebo chce zažiť niečo vzrušujúcejšie, a žiť večným  životom. A on si vybral práve ten večný život. Dokonca pri vypočúvaní dodal, že ničoho neľutuje a, že onedlho rituál skončí len musí splniť posledný bod. Tým posledným bodom myslel tú samovraždu. Po jeho smrti sa prípad uzavrel,  tým, že ho označili za psychopata, ktorý nevedel čo robí. Nikto to dalej neriešil. No podľa mňa, nebol psychopatom, podľa mňa vedel presne čo robí. Aj ked to bolo celé trochu zvláštne, hlavne to, že to prišlo tak znenazdajky.” režisér si na chvíľu sadol, zatiaľ prebral slovo scenárista Hiromasa Zentaro:
” Toto boli základné informácie, ktoré by ste mali vedieť a vlastne to je aj dejom našeho filmu. Samozrejme museli sme isté veci vo filme trochu pozmeniť. Všetko sme spísali podľa získaných informácii a dôkazov, ktoré sme obdržali. Prosím vás neberte tento film na ľahkú váhu. Teraz prejdeme k deleniu rolí. Pri prideľovaní úloh, vám povieme ešte čosi viac o vašej postave, a o spôsobe, ktorým bola zavraždená aby ste si to dokázali predstaviť. Podrobnejšie údaje o osobnosti postáv nájdete v scenári, ktorý vám bude hned pridelený. Takže, začneme hned hlavnou postavou a to Nobutou Kawasaki. Odovzdávam slovo znovu Takamorimu.”
“Dakujem Zentaro, takže túto úlohu sme pridelili na základe predpokladov, ktoré ste mali. Herec, ktorý bude stvárňovať túto postavu, má najdôležitejšiu úlohu a to premýšľať ako samotný Nobuta. Musí byť plný odhodlania, neľútosti a zaujatosti. Vyberali sme podľa schopností, ktoré sme vo vás videli a podľa toho či sa na to hodíte.” Yuta Takamori sa pozrel do dokumentov, ktoré držal v ruke.
“Toma Utao-san.” zvolal režísér.
“Áno pane..” Odpovedal a postavil sa zrelí muž v treťom rade. Bol vyšší,jeho tvár bola výrazná a trochu pretiahnutá . Jeho vek sa dal odhadovať na 45 -50 rokov. Na prvý pohľad muž elegantný, podľa všetkého to bol už dosť skúsený herec. Mal  viac než 20 ročnú prax, zatiaľ čo Yuki začínala len teraz.
“Ujmete sa tejto úlohy?” opýtal sa režisér. Muž podišiel k nemu a odpovedal podávajúc mu ruku:
“Áno pane ujmem. Budem sa snažiť vás nesklamať a svoju úlohu zahrať tak ako keby som ja sám bol tým vrahom.
“Výborne. Vkladám do vás svoju dôveru. O vašej postave som vlastne povedal už všetko základné. Teraz je už len na vás prečítať si scenár a dokonalo ho stvárniť.”
Toma Uato sa uklonil na znak podakovania a pobral sa aj so scenárom v ruke na svoje miesto. Režisér zatiaľ zobral starú čiernobielu fotografiu Nobuty Kawasakiho, bola to fotografia z novín. Pripol ju na bielu tabuľu hned vedľa seba, potom zobral do ruky spis Utaa-san a pripol ho hned vedľa fotografie Nobuty.
“Takže pokračujeme dalej. Shizuko Sato!”
“Áno pane tu som.” ozvala sa žena rozhodne po štyridsiatke, ale zato bolo vidno, že sa o seba výborne stará.
“Vám sme pridelili úlohu manželky pána pred vami. Stvárnite Noriko Kawasaki. Táto postava je najemotívnejšia čo sa deja týka. Má mnoho porozumenia pre každého, je veľmi obetavá.Celým srdcom miluje svojho manžela a deti. Ked zbadá, že Nobuta nie je v poriadku začne mať oňho obrovský strach. Bude mu chcieť všemožne pomôcť, ale Nobuta jej to nedovolí.* V osudný večer si chcela dať Noriko-san  teplí kúpeľ a uložiť sa do postele. Noriko si práve púšťala vodu do vane.  Po chvíľke sa nahla nad vaňu aby pootočila vodovodným kohútikom a zastavila vodu. Trochu sa pozabudla a tak voda siahala takmer po horný okraj vane. Odrazu sa za ňou vo dverách objavil Nobuta Kawasaki. Noriko sa v tej chvíli otočila, zľakla sa pretože tam nikoho nečakala. Spozorovala neprítomný výraz na jeho tvári a spýtala sa ho :
“Preboha drahý nestraš ma! Stalo sa niečo? Vyzeráš zvláštne…teda zvláštnejšie ako predtým.” Nobuta jej neodpovedal len podišiel ku nej pomalším krokom. Postavil sa pred ňu, zdvihol svoju pravú ruku a začal hladiť jej líce. Díval sa jej do očí. Noriko cítila pocit bezpečia ale len na malú chvíľku. Doteraz trochu neprítomný výraz Nobuty sa v okamihu zmenil na výraz podobný diablovy. Z jeho očí bolo cítiť akúsi nedočkavosť a krvilačnosť. Posunul svoju ruku držiacu na líci k jej vlasom , pevne ich schmatol a zatiahol za nich. Noriko sa pri prudkom pohybe naspäť dopredu  udrela silno čelom do vane. Nestihla ani poriadne vnímať čo sa deje. Nestihla vydať ani jediné pípnutie, jediný výkrik o pomoc. Zatmelo sa jej pred očami.  Nobutou ju ešte silnejšie uchopil za vlasy. Potiahol jej hlavu prudko do zadu  a znovu prudko naklonil, lenže tentokrát jej neudrel hlavou o okraj vane ale ponoril do práve napúšťanej horúcej vody. Bránila sa a snažila sa dostať  hlavu z vody, zapierala sa rukami o vaňu, bola však príliš slabá. Sila sa jej pomaly vytrácala z tela, jej myseľ opantaná nedostatkom kyslíka nestihla pochopiť čo sa vlastne deje.Posledné myšlienky však patrili jej deťom a zúfalej túžbe ich uchráni Prehlta už mnoho vody, oči ju štípali od horúcej kvapaliny . Nobuto držiac ju za vlasy ju ponoril ešte hlbšie. V tej chvíli Noriko posledný krát zatrepala s hlavou, jej telo už nebolo schopné pohybu. Ochabli jej svaly. Ruky pred tým  vzpierajuce sa o okraj vane povolili a padli jej pozdlž neponoreného kľačiaceho tela.
Nobutou pustil úbohej žene hlavu. Namiesto toho ju chytil za obidve nohy a celé jej nehybné telo hodil do vody. Telo sa potopilo, žena bola mrtvá.*  ” režisér prerozprával spôsob akým pravdepodobne Noriko Kawasaki zomrela. Shizuko-san ho pozorne počúvala, bolo vidno, že je na túto úlohu plne pripravená. Shizuko-san si zobrala svoj scenár a pobrala sa na svoje miesto v treťom rade. Režiser znovu zobral fotku, tentokrát obete Noriko Kawasaki spolu so spisom Shizuko Sato a pripevnil ho na tabuľu hned pod Vraha a Utao-san.
Yuta Takamori si opäť prezeral spisi hercov, na jeden z nich sa pozornejšie zadíval a po chvíľke prehovoril:
“Yuki Sakamoto-san!”
Yuki bola v menšom tranze, nevnímala. “Yuki Sakamoto-san!” zopakoval režisér
Ryu potiahol Yuki za rukáv a prerušil jej nával myšlienok. Yuki sa strhla a nechápavo sa pozrela na Ryu, ten jej očami naznačil, že ju práve oslovili. Yuki sa v rýchlosti postavila a položila si svoj kabát, ktorý jej predtým ležal v lone na stoličku a pohotovo odpovedala:
“A-Ano Takamori-san. Prepáčte, trochu som sa zamyslela.”
“Nič sa nestalo, ale mali by ste dávať ešte trochu pozor, aby ste vedeli o čo ide” upozornil ju režisér a pokračoval: ” Vám sme pridelili úlohu, druhej hlavnej postavi. Budete vystupovať ako Kaori Kawasaki. Milujúca a vzorná dcéra. Ked zomrela bola  len o v čosi menšom veku ako vy teraz, takže by nemal byť problém vžiť sa do roly takéhoto dospievajúceho dievčaťa.” uprel na Yuki pozornejší výraz.
“Nie, to nebude problém.” odvetila.
Režisér pokračoval: ” 19 ročná Kaori-chan bola práve na ceste domov zo školy. V škole mali výročný festival, preto sa zdržala až do večera… * Yuki podišla k bráničke pred domom. Odrazu začula hrozný výkrik z druhého poschodia. Spoznala v tom krik svojich mladších bratov Jira a Yuu. Hrozne sa zľakla, rýchlo otvorila bráničku, v obrovskej rýchlosti vletela do domu. Zastavila sa pred schodmi, kde na podlahe zbadala dlhú a nepravidelnú šmuhu od krvi. Strach ktorý pociťovala ešte vzrástol. Ozval sa další bolestný výkrik z chlapčenskej izby. Kaori už neváhala ani sekundu a vybehla po schodoch hore do izby dvojčat. To čo videla ju vykoľajilo z rovnováhy. Nedokázala sa pohnúť, dýchať či prehovoriť. Pred sebou videla dve zakrvavené telíčka svojich malých bračekov. Jedno ležalo na posteľi a druhé vo vzduchu držal jej otec Nobutou Kawasaki. Neverila vlastným očiam, želala si aby to bol všetko len zlý sen. Odrazu zo seba vydala tenký hlások:
“Ocko? Čo si to spravil?”  začala celá chvieť strachom. Do očí sa jej hrnuli slzy.
Nobutou vytiahol zakrvavený nôž z Jirovho krehkého a nehybného telíčka a hodil ho na posteľ hned oproti nemu. Nepríčetným pohľadom sa otočil smerom ku Kaori. Pozdvihol jedno obočie, hlavu naklonil z jednej strany na druhú. Bolo počuť ako mu praskli kosti v krku. Pomaly sa začal približovať ku Kaori. Ona začala cúvať, celá sa roztriasla ešte viac. zastavilo ju zábradlie. Pootočila hlavu a pozrela sa cez zábradlie dole na prízemie. Otočila hlavu naspäť, zbadala, že jej otec bol čoraz bližšie pri nej. Vo veľkej rýchlosti sa spamätala, uchopila svoju náprsnú školskú tašku a hodila ju po ňom. Tým si získala viac času. Utekala dole schodmi ako najrýchlejšie mohla, dobehla do kuchyne.Vybrala zo zásuvky nôž . Na linke zbadala mamin telefón, zobrala ho do rúk a vytočila číslo na políciu:
“Tu policajná stanica, aký máte problém?” ozvalo sa z telefónu.
Kaori rýchlo odpovedala: ” V dome sú mrtvoly, vrah je ešte stále tu. Som v nebezpečenstve, chce ma zabiť.”
“Počkajte hned vás prepojím” odpovedal hlas v telefóne. Kaori však už nemohla viac strácať čas .Nechala hovor zapnutý a aj s mobilom v ruke vybehla z kuchyne a zamierila ku vchodu, čakalo ju však nepríjemné prekvapenie. Cestu jej skrížil Nobuta. Vo chvíli, ked sa chcela otočiť a utiecť zadným v chodom,  uchopil ju za ľavú ruku a potiahol, mobil jej spadol na zem. Kaori sa bez váhania rozmachla pravou rukou a urobila hlboký rez na predlaktí vrahovej ruky. Ten v návale bolesti povolil stisk, Kaori sa vymanila z jeho zovretia a utekala smerom k zadnému vchodu. Vrah sa chvíľku spamätával z toho čo mu spravila. Krv z jeho ruky neprestávala tiecť. V tom sa Nobuta rozzúril a rozbehol sa za ňou. Cestu, ktorou kráčal poznačil výraznými krvavými stopami na podlahe.
Kaori sa konečne podarilo dostať ku zadnému vchodu. Otvorila dvere a vybehla na záhradu za domom.  Vrah bol čo chvíľa pri nej. Jej tvár bola zaplavená  slzami a jej telo sa triaslo ako nikdy predtým. Bežala obrovskou rýchlosťou, to spôsobilo, že sa jej nohy podlomili a ona dopadla na zem. Postavila sa však, chcela utekať dalej, v tom však ucítila prudkú bolesť na pokožke jej hlavy. Muž ju stiahol za vlasy a pritiahol si ju k sebe. Ľavou rukou ju chytil okolo pásu a zablokoval jej obidve ruky. Kaori bola bezbranná,nôž ktorý držala v ruke bol v tú chvíľu nepoužiteľný. Vrah si ju pritlačil ešte silnejšie k sebe a ovoňával jej krk. Jeho pohľad bol zvláštny a žiadúci. Ešte chvíľku si vychutnával jej vôňu a nožom jemne prechádzal po jej hrudníku a prsiach. Kaoirina tvár zaplavená slzami prosila kdesi v hlbke o pomoc. Vzdychala, snažila sa lapiť po dychu a dať si do kopy koľko je dva a dva.
” Ocko, prečo?”  povedala po malej chvíľke. Viac hovoriť nedokázala, jazyk mala zauzlený strachom.
Vrah prešiel nožom ku krku dievčaťa a jedným ťahom jej podrezal hrdlo. Ona len cítila ako jej studená čepeľ noža prechádzala prudko cez kožu, pravidelným pohybom urobila prierez cez svaly a dostala sa až k tepnám. Dievča ešte z posledných síl vykríklo bolesťou. Kawasaki ju pustil a jej telo spadlo bezvládne na trávnik. Ležalo tam bez pohnutia v kaluži krvi obmívanej kvapkami dažda, ktorý sa v tej chvíli spustil.*
” Vystihnúť pocity plné emócii, ktoré vtedy Kaori-chan mala je veľmi dôležité. Musíte si uvedomiť, že bola vedy v návale bolesti zo straty svojich blížnych, strachu z nevedomosti, ľútosti.. Podľa nás sa na túto rolu hodíte najlepšie práve vy Sakamoto-san.” prehovoril scenárista hned po tom ako Takamori.san prerozprával vraždu mladého dievčaťa.
Yuki opäť padla do ovbroského zamyslenia. Opantal ju smútok, hrôza a znechutenie. Nikdy o ničom horšom nepočula, teda ak sa to netýkalo nejakého hlúpeho filmu.
“Spoliehame sa na vás Sakamoto-san.” prehovoril režisér a vytrhol Yuki z myšlienok.
Yuki len bez slova prikývla, zobrala si scenár a pobrala sa na svoje miesto vedľa Tatsuyi Ryu. V tom Ryu vyzval Yuki aby sa naňho pozrela a ukázal jej svoj notes:
“Budeš v poriadku Yuki-chan?” písalo tam.
Yuki sa prinútila k jemnému úsmevu :” Budem, neboj sa. Len to bol trochu šok  V živote by som si nepomyslela, že aj v skutočnom živote môže niekto spáchať čosi také strašné.” Ryu ju pohladil po pleci aby jej prejavil, že s ňou súcití. Potom u len obidvaja sledovali dalšie vyberanie rolí.
” Tatsuya Ryu!!” zvolal režisér.
Ryu sa postavil a podišiel ku Takamorimu-san. Takamori san mu potriasol rukou a podal mu scenár.
“Sme radi, že ste prijali našu ponuku zahrať si vo filme. Zaujala nás vaša osobnosť z predošlých vašich filmov Tatsuya-san.” prehovril režisér. Ryu sa poklonil a počúval dalej. Yuki to prekvapilo *Takže Ryu, je už oficálnym hercom dlhšiu dobu?* pomyslela si.
“Vám sme pridelili postavu Kouheia Kawasaki. Brata Kaori Kawasaki a syn Noriko a Nobuta Kawasaki. Tento 17 ročný chlapec bol zavraždený najhorším spôsobom. Musím skonštatovať, že trpel najviac zo všetkých. * Kouhei bol práve vo svojej izbe na prízemí, kde si brnkal na gitare a skladal hudbu. Jeho cit k hudbe bol obrovský, nedokázal si bez nej predstaviť život. Z ničoho nič však vypadol prúd v celom dome.  Kouhei položil gitaru opatrne na postel a vyšiel so svojej izby aby sa pozrel čo sa stalo.
“Mami? Oco? Je tu niekto?” zvolal ale nekričal, pretože si bol istý že jeho dvaja mladší bratia už dávno spia a nechcel ich zobudiť. Vedel, že  by začali plakať, keby zistili, že sú bez elektriny. Boli to hrozný strachopútkovia.
Znovu zopakoval : “Mami? Oco? Kde ste všetci?” nikto mu však neodpovedal a tak prešiel po schodoch pomaly dole na prízemie. Na skrinke pri vchodových dverách nahmatal malú baterku a zapol si svetlo. Dostal sa pomaly do kuchyne a prešiel do garáže. Našiel poistky a podišiel k ním.  Otvoril skrinku, a hľadal správne tlačítko.
V tej istej chvíli sa za ním objavil jeho otec a pristúpil k nemu do blízkosti 1 metra. Kouhei našiel správny spínač a zapol svetlo, otočil sa za seba:
“Pre boha oci! Vyľakal si ma..prišiel si zapnúť svetlo?” hovoril prestrašený chlapec.
Nobuta len dalej bez slova stál a nečitateľným výrazom sa mu pozeral do očí.
“Vidím, že ťa to mlčanie ešte neprešlo. Rob čo chceš.” povedal Kouhei, otočil sa naspäť ku skrinke a zohol sa na zem pre baterku, ktorá mu spadla.
V tej chvíli muž chytil chlapcovu hlavu a tresol ňou o plech priamo pred ním.  Chlapec padol na kolená, cítil ako mu krv steká po tvári. Mal pocit, ako keby mal ten plech pred chvíľou zarazený hlboko v lebke. Pálila ho rezná rana na hlave. Snažil sa spamätať so šoku, pomaly sa vyštveral na nohy, držiac sa za čelo sa pozrel na svojho otca:
“Prečo si to urobil? au…oci, čo to do teba vošlo?” nechápajúco povedal a pretrel si oči od horúcej krvi. Ani si nestačil všimnú a muž stál pri ňom, chytil ho jednou rukou za krk a ťahal za sebou.
Chlapec sa zaprel nohami, začal sa brániť. Odstrčil ho od seba a pravou rukou mu uštedril ranu do tváre. Muž sa však rýchlo spamätal, znovu lapil chlapca za hlavu a tresol s ňou o stenu. Chlapec padol na zem, chytal sa za rozbitú hlavu, utieral krv z očí, aby aspoň niečo videl.
Zbystril svoju pozornosť, ked začul známy zvuk prichádzajúci nedaleko od neho. Zvuk bol príliš ostrý,  rezalo mu to uši. Ked bol konečne schopný vidieť, na jeho tvári sa objavil zdesený výraz, mal pocit, že sa mu každú chvíľu zastaví srdce. Chcel sa postaviť a utiecť, ked pred sebou zbadal zapnutú pílu a vraha približujúceho sa k nemu. Ako náhle sa vyškriabal na nohy, neudržal sa dlhšie ako pár sekúnd. Nárazy do hlavy boli až príliš silné, aby bol schopný tak rýchlo nabrať svoju rovnováhu.  Snažil sa doplaziť ku skrinke, pri ktorej bola opretá sekera. Už chýbal len kúsok aby na ňu dotiahol, no vtom ho muž potiahol za nohy. Dotiahol ho až k samotnej píle, vytiahol chlapca na nohy. Ten sa začal znovu brániť, chcel Nobutu od seba odhodiť, ale nedarilo sa mu, jeho chrbát bol čoraz bližšie pri píle.  Chlapec cítil obrovský nával strachu, jeho telo pokrývala vrstva potu…chcel prežiť.
Odrazu sa mu šmykla noha, Nobuta to využil a strčil jeho telo priamo na krútiacu sa pílu.
Bolo počuť len tupý náraz o chlapcove stavce, zaškrípanie píli, posledné Kouheiove výkriky. Ostrá pila prešla celou časťou jeho trupu, krv striekala na všetky strany, jeho vnútornosti skončili všade navôkol. Telo chlapca sa ešte posledný krát zatrepalo, spodná časť trupu sklzla zo stola dole a horná ostala v zohavenom zakrvavenom stave ležať pri píle.
Vrah si do rukáva obtrel krvavú tvár, vypol pílu a pobral sa naspäť do domu dokončiť svoju prácu.*

Všetci prítomný herci boli šokovaný, ked si vypočuli ako zomrel Kouhei Kawasaki. Otriaslo to nimi. Nikdy by si nepomysleli, že aj mimo filmu sa môže niečo také stať.
“Posledné hlavné roli, ktoré ostali sme pridelili dvom detským nováčikom. Ichiro a Toru Kakushi sú dvojčatá, ktoré sa tejto úlohy ujmu. Dnes sem však nemohli prísť, presnejšie údu sem chodiť, len ak budeme natáčať ich scény. Je to všetko len kvôli ich povinnej školskej dochádzke, ktorú musia dodržiavať. Ich škola nám ich odmietla uvoľniť na celé tri mesiace. Takže neskôr sa s týmito malými anjelikmi stretnete. Ja vám len upresním čo sa stalo pôvodným dvojčatám Jirovi a Yuu  Kawasaki.
*Nič netušiace dvojčatá spali pokojne vo svojej izbičke na druhom poschodí. Vrah po tom čo zabil svojho staršieho syna sa priblížil k izbičke s nožom v ruke, ktorý zobral z kuchyne. Otvoril dvere a pristúpil k ich posteli. Naklonil sa nad mladšie dvojčatko Jira a celou silou mu zabodol nôž do hrude, chlapec otvoril svoje očká v kriku a bolesti, Nobuta zabodol hrot ešte hlbšie a bez odvrátená svojej tváre mu neľútostne rozpáral celú hrud až ku krku, prerezal tepnu na šiji ako nejakému divému zvieraťu, chlapček posledný krát vydýchol. Medzitým sa starší Yuu zobudil, jeho tváričku náhle zaplavili slzy, ked videl svojho bračeka v kaluži krvy s dierou v hrudi. Pozrel na svojho otca s preplašeným výrazom na tváričke, chcel zoskočiť z postele a utiecť preč…muž rýchlo zareagoval, vytiahol nôž z bezvládneho telíčka, chytil vyplašeného chlapca pod krk a vytiahol si ho na úroveň očí. Chlapec vo vzduchu trepal nôžkami, chcel sa vymaniť zo zovretia. Jeho útle telíčko však odrazu pocítilo čosi ostré. Čepeľ noža mu prenikla k črevám, chlapec posledný krát kopol nohami a zatvoril oči. Po tom čo Nobutu vyrušil krik jeho vydesenej dcéry Kaori, zatočil nožom, vzrušoval ho ten pocit, ked cítil ako nôž prevrtáva kožu, ked cíti ako trhá svaly, prechádza k vnútornostiam. Vytiahol nôž z chlapca a odhodil jeho telíčko na posteľ, vedľa jeho mrtveho brata.*
Herci híkali, zhrozovali sa nad tou strašnou predstavou. Ako je niekto schopný urobiť niečo také malým deťom? Ako je niečo také schopný urobiť komukoľvek, ved sa k ním správal akoby to bola akási divá zver a nič viac. Ani tá si nezaslúži toľké utrpenie.
Yuki cítila ako sa jej slzy nahrnuli do tváre, počula toho až príliš veľa na to aby neplakala. Ryu ju oblapil okolo ramien a hladil ju.  Po chvíľke ju pustil a ukázal jej svoj notes:
“Zvládneš to?”
“Zvládnem, neboj sa. Len ma to všetko tak zaskočilo. Dakujem, že si o mňa robíš starosti Ryu.” odpovedala Yuki, poutierala si vlhké oči a usmiala sa na chlapca. Ten len jemne prikývol a obidvaja dalej počúvali režiséra a scenáristu, ktorý ešte predstavovali posledné vedľajšie postavy.
“Tak, ulohy sú rozdané, scenáre tiež. Ak máte ešte nejaké otázky môžete sa pýtať. Poprípade ak vám niečo napadne doma, nejaké nezrovnalosti voči scenáru, môžete nám zavolať na číslo, ktoré máte na vizitke. Pre dnešok je to už všetko. Uvidíme sa budúci týždeň o takomto istom čase ako dnes. Viem, že potrebujete nejaký čas na prípravu. Dúfam, že sa tu stretneme v plnom počte ako dnes. Želám vám príjemný zvyšok dňa.” dopovedal scenárista a spolu s režisérom sa rozlúčili a odišli s miestnosti.
“Máš teraz niečo?” opýtal sa Ryu.
Yuki s úsmevom odpovedala: ” Nie, nemám. prečo?”
Ryu dalej písal: ” Ja len či nepôjdeš so mnou na večeru, prebrať náš spoločný film a aj niečo mimo toho.”
“Jasné, pôjdem s veľkou radosťou.” odpovedala Yuki. Bola mierne prekvapená, pretože nečakala, žeby s ňou Ryu chcel byť aj mimo nakrúcania. A videla v tom tiež možnosť ako mu podakovať, zato ako ju dnes utešoval, a tiež dozvedieť sa o ňom čosi viac. Páčil sa jej a ona to veľmi dobre vedela.
“Ale najprv musím zavolať svojmu otcovi ako som dopadla, počkáš ma na recepcii?” spomenula si Yuki.
Ryu s úsmevom prikývol a pobral sa preč z miestnosti číslo 14. Yuki zatiaľ vytočila číslo na svojho otca a porozprávala mu všetko čo chcel vedieť.
“Dcérka som taký šťastný. Dostala si hned hlavnú úlohu, len ich nesklam.”
“Neboj sa ocko, nesklamem”
“Dcérenka, musím už ísť, ešte mám veľa práce. Zajtra prídem domov a porozprávame sa.”
“Dobre oci, aj ja musím utekať..mám ešte jedno stretnutie.”
“Stretnutie? Je tu niečo o čom neviem?”
“Nie, mám sa stretnúť s jedným chlapcom, ktorého som spoznala dnes.”
“Takže..ide o rande?”
“Nie oci, je ešte skoro robiť unáhlené závery. Ide len o priateľskú večeru nič viac.”
“Jáj aháá..vieš komu si to hovor..hehe..no dobre dcérenka. Tak ja idem..Maj sa a uži si “večeru”.”
“Ahoj oci..”
Zložila Yuki telefón a náhle sa začala smiať. Pobavila ju pochybovačná reakcia jej otca, robil to vždy a veľmi rád. Všetko čo povedala vždy prekrútil. Asi po dvoch minútkach zastavila svoj smiech.
“Och, ježiš..Ryu! Čaká ma dole! Už sa nemôžem viac zdržiavať, aj tak ma chudák čaká už dosť dlho.” spomenula si Yuki a rýchlo prebehla na recepciu.

Pripravovaná kapitola : Prvý deň natáčania..Už čoskoro 😉

 

(0)(0)

9 Comments

  1. tencosedipredtebou |

    Tebe by som svoje decko do ruky nedal... celkom dobre..................................................................Kawasaki je motorka

    (0)(0)
    Odpovedať
    • Enny =:P |

      Taže predsa si sem vošiel...aach jaj ➡ ..varovala som ťa 😈 Lenže Kawasaki je aj meno zaužívané v Japonsku 😛 ...a dakujem :) No myslím, že v skutočnosti by som nebola schopná niečo také urobiť 😀 😀 ...ešte počkaj jak budem písať na Zombieeeeee 😎

      (0)(0)
      Odpovedať
  2. CiCi x) |

    Dalsiu dalsiu !!! Ja chcem dalsiu cast xD boze ja len citam kukam .... ako ta nieco take napadlo ako si nieco take napisala ?!:) ja nechapem ..... uplne uzastne . Ja len cumim ... dokonale ! :O

    (0)(0)
    Odpovedať
    • Enny =:P |

      Vážne?? :) ..dakujem, ani nevieš ako si ma teraz dostala...Dodala si mi obrovskú chuť to písať dalej 😀 ..Ani som nedúfala, že ťa niečo také chytí 😀 ..Ale neboj sa budem sa snažiť do konca tohto týždňa splodiť druhú kapitolu, kde sa to už začne rozvíjať 😀 :-*
      P.S ..ako ma to napadlo? ..čo ja viem? :D..to bude asi tým, že som závislá na hororoch..a jednoducho som potrebovala niečo nové, niečo čo ešte nikde nebolo.tak asi tak 😀

      (0)(0)
      Odpovedať
      • CiCi x) |

        Nieje zac xD teda som rada ze som ti dala chut pisat .... dufam ze napises dalsiu cast co najskor ....tesim sa nu a strasne :D...... no sice horory nepozeram ... ale knihy s takouto tematikou mam rada xD boze ja som ina xD ...

        (0)(0)
        Odpovedať
        • Enny =:P |

          Sľubujem, že ju napíšem čoskoro..dneska určite začnem 😉 ..ja zas horory zbožňujem ale to už vieš 😀 ..a si tak isto iná ako ja takže ti až príliš dobre rozumiem :-*

          (0)(0)
          Odpovedať
    • Enny |

      Len kop kop a poriadne 😀 ...lebo kebyže ne ty, tak netuším či by som to teraz vôbec písala 😀

      (0)(0)
      Odpovedať

Leave A Comment