Neverland

Obsession ♥equal♥ Love 2/2 (U-KISS & B2ST)

Časť Druhá :  (nejako sa predlžila ooops 😀 )

Kiseop:

„Kiseop, neostaneš aj dnes poupratovať?“ opýtal sa ma Kevin, jeden z mojich priateľov a pracovníkov v kaviarni.

„Prepáč Kevin, ale dnes niečo mám..musím odísť hned po práci.“ Povedal som s ľútosťou v očiach.

Kevin nadul svoje líčka a podpichol:“ Žeby mal náš Kiseop rande?“

„Nemusí ťa to trápiť.“ Povedal som a dalej sa venoval utieraniu pultíka.

„No táááák, ved som tvoj kamarát..to mi ani nepovieš, kto je tá šťastná?“ prosíkal hnedovlások.

Pokrútil som hlavou, musel som ho odbiť…aj ked sa tu skôr dá povedať, že tá „šťastná“ som ja. Znie to možno divne, ale je to tak.  Kevin sa po tomto už dalej na nič nevypytoval a odišiel.

Upratoval som dalej na pulte na ktorý sa mi nedopatrením, alebo skôr tým, že po celý čas myslím na môjho sladkého AJa, podarilo vysypať kávu.  V tom zacinkal zvonček, dvere do kaviarne sa otvorili a dnu vošiel chlap o čosi starší ako ja. Dnes to bol náš prvý zákazník. Hlavu od pultu som odtrhol len na zlomok sekundy, takže som si nestihol poriadne všimnúť, kto to je, len som sa pozdravil:

„Dobrý deň pane, posadte sa u nás prosím, hned sa vám budem venovať.“ No chlap neodpovedal, len podišiel k pultu, prisadol si predo mňa a až potom povedal:

„Pane?…od kedy si si odo mňa začal držať taký odstup?“  ten hlas som poznal, čo tu robí? …Opatrne som zdvihol hlavu : „ Do Jun?..Čo tu robíš? Čo odo mňa chceš?“ hlas sa mi roztriasol. Dúfal, som, že toho idiota už nikdy neuvidím…modlil som sa za to.  Ublížil mi…vlastne lepšie povedané ubližoval mi. Nechápem, ako som mohol  byť taký hlúpy a zaľúbiť sa doňho.  Bol som zaslepený a nedokázal som od neho odísť  aj napriek tomu, že jediné čím ma on obdarovával boli tvrdé rany päsťami do tváre a pod. Ani jediný raz mi nepovedal, že ma ľúbi…Využil ma len ako dáku lacnú štetku, s ktorou si užíval v posteli  a kopal do nej kedy sa mu zachcelo..Neznamenal som pre neho úplne nič.

Jeho násilnické sklony ho doviedli až k tomu, že ma skoro počas jednej hádky zabil. Zlomil mi takmer všetky rebrá, spôsobil modriny a pomliaždeniny na celom tele a nakoniec mi zasadil úder do hlavy, pri ktorom som stratil rovnováhu a dopadol rovno na roh skleneného stola, ktorý nie len, že sa rozbil, ale spôsobil mi veľkú reznú ranu na záhlaví.  Neviem, čo sa dialo potom, len viem, že som sa  prebral v nemocnici, kde mi moja matka oznámila, že Do Juna odsúdili na tri roky a, že keby nebolo zvedavej susedy, ktorá nakukla do bytu, tak by som bol už dávno mrtvý…

Odvtedy som Do Juna nevidel, a dúfal som, že ho už ani nikdy neuvidím…Ale teraz sa všetko pokazilo, neviem na čo sem prišiel…ale určite to nebude len tak…

„Čo by som tu robil? Prišiel som pozdraviť svoju milovanú defku, nie?“ povedal  s úškrnom na tvári. Dvihol svoju ruku k mojim vlasom a hladil ma po nich. Odtiahol som sa od neho a ruku mu zosunul dole, prestrašene som sa na neho pozrel  a vykríkol: „ Vypadni! Nemáš tu čo robiť! Už dávno to medzi nami skončilo….“

„Si nejaký drzí, nezdá sa ti?…Ahh..viem..to s tebou robí tvoj nový obrábač, že?  Akože sa to volá..hmm.AJ ?“ skočil mi do reči..

„Odkiaľ vieš o AJovi?“ povedal som vyľakane.

„Videl som vás…ako inak..“ povedal pokojne.

„Takže to ty si nás včera sledoval?“

„Skôr by som to nazval len zvedavosťou.“

„Na čo si sa vrátil?“ kričal som, čo zrejme vyrušilo ostatných v kuchyni, ale nevšímal som si to.

„Aby som ťa požiadal o odpustenie..“ povedal.

„Odpustenie?..Myslíš, že sa dá odpustiť, všetko čo si mi spravil?!“

„Pozri prešli už tri roky…jediné na čo som vo väzení myslel, si bol ty a to ako som ti ublížil. Chýbal si my a už dávno som všetko oľutoval. Prosím vráť sa ku mne..“ povedal, jeho výraz  tváre sa zmenil.

„Ja s tebou nechcem mať už nič spoločné! Daj mi pokoj!..Konečne som začal žiť šťastne, konečne viem, čo je to pravá láska…Ty už pre mňa dávno nič neznamenáš!“ znovu som vykríkol, na to už reagoval Kevin, ktorý k nám pribehol so strachom v očiach a opýtal sa:

„Kiseop, čo sa to tu deje?“

„Rozprávame sa, nevidíš?“ povedal Do Jun rozladene.

„Kevin, prosím, nechaj nás..ja sa o to postarám.“ Povedal som Kevinovi a naznačil mu aby odišiel, no v tom sa Do Jun opýtal:

„Myslíš to vážne?“

Nerozmýšľal som ani minútku a odpovedal: „ Viac než čokoľvek na svete..“

Kevin na nás dvoch nechápavo pozeral, neodišiel..Do Jun chvíľu ticho sedel, ja som len trpol, čo teraz bude nasledovať..No odrazu sa z hlboka nadýchol a postavil sa zo stoličky. Chystal sa už na odchod, ked sa ešte ku mne otočil a povedal: „ Zdá sa, že sa nedá už nič robiť..“ odišiel.

Ja som za ním bez slova hľadel, predýchaval som celú situáciu. Už dávno som nezažil taký strach. Len dúfam, že si nevyhľadá AJa a nič mu nespraví, inak za seba naozaj neručím.  Srdce mi búchalo ako splašené, z čela mi stekal pot..Kevin mi položil ruku na rameno a vystrašene sa ma opýtal:

„Kiseop, kto to bol a čo tu chcel?“

Blížilo sa už k záverečnej, snažil som sa vôbec nemyslieť na to, čo sa stálo ráno…Chcel som na to zabudnúť..Jediné, na čo som sa sústredil, bolo stretnutie sa s AJom…Tak veľmi som sa naňho tešil, na ten jeho nádherný úsmev a sladké slová, ktoré ma upokoja. Myslel som, že sa tu zastaví aj na obed, ale zrejme mal veľa práce…ale to nevadí, kedže už len pár minút a budem s ním…

„Kevin, Jessica,  SoHyun..tak ja už pôjdem..nechávam to tu na vás.“  Zakričal som smerom do kuchyne, odkiaľ sa mi ozvalo zborové:

„V poriadku, uži si to..“

Zobral som si veci a vyšiel z kaviarne…

AJ:

Boli už takmer štyri hodiny po obede. Čas na rande…Celý deň som bol až po uši zaneprázdnený, pomaly sa blíži uzávierka, takže musím rýchlo dokončiť projekt, aby som to stihol do termínu. Inak riskujem svoje miesto. O to by som vážne prísť nechcel, pretože peniaze potrebujem.

Ale išlo to celkom v pohode, hlave ked som celý deň myslel na Kiseopa a na stretnutie s ním. Poháňalo ma to. Ešte stále som bol ako v oblakoch, ked som si spomenul, že je môj…Len môj a nikoho iného.

Ked som dokončil čo som dnes mal, rýchlo som si zobral taxík a presunul sa pred kaviareň. Mal som ešte nejakých  dvadsať minút, kým Kiseop skončí. Sadol som si teda na lavičku oproti kaviarni cez cestu a čakal…

O niekoľko minút neskôr  sa otvorili dvere kaviarne, vyšiel z nich Kiseop. Chcel som naňho zakývať, aby prišiel ku mne, no v tom som si všimol čosi zvláštne..

Zo zadu sa ku Kiseopovi blížil akísi chlap, mal som podozrenie, že to bol ten istý, ktorý nás včera sledoval.  Zakričal som na Kiseopa aby si dával pozor..No ten ma zrejme nepočul a nepochopil pretože sa na mňa len  s úsmevom pozrel a zakýval..Ked som sa chcel za ním rozbehnúť , cestu mi skrížil autobus…Kým autobus odišiel, Kiseop tam už nebol..ani ten chlap nie…Čo sa stalo?…Kde sú? …Vystrašene som prebehol na druhú stranu, nevšímajúc si trúbiace autá, pozeral sa všade na okolo, ale nič som nevidel..ked v tom….

Kiseop:

Stál som už pred vchodom, ale AJ tam nebol. „Zrejme ho čosi zdržalo..“ povedal som a rozhodol sa, že naňho počkám, ked v tom na mňa ktosi z druhej strany zakričal. Pozrel som sa pred seba a bol to on, AJ. Mával na mňa..zoširoka som sa usmial a odkýval mu…No AJ stále mával…alebo, žeby ma chcel pred niečím varovať?…

Pred AJom zrazu zastavil autobus..znemožnil mi výhľad naňho..Musel som teda počkať, avšak začal som mať akísi divný pocit..Ako keby za mnou niekto stál..Rozbúchalo sa mi srdce ..čakal som na to najhoršie…Opatrne som sa za seba otočil..stál tam Do Jun….

Prečo je tu?..Čo zas chce?…Viem, že som chcel niečo povedať, no v tom na chytil okolo pásu, otočil k sebe chrbtom a na ústa mi priložil divne zápachajúcu  vreckovke..Bránil som sa, mykal som sa..chcel som sa vymaniť z jeho zovretia…No začalo mi byť zle…mal som pocit, že každú chvíľu odpadnem…Moje telo ma prestalo poslúchať, ochablo. Do Jun ma dotiahol , k veľkému čiernemu autu, otvoril zadné dvere „ Prepáč, Kiseop, ale musíš ísť so mnou.“  Povedal a strčil ma dnu. Padol som bezvládne na sedadlo…Čo sa to so mnou deje?…Prečo sa nedokážem pohnúť?…

Pomaly som otváral oči..všetko sa mi zdalo rozmazané..Bolela ma hlava…Konečne sa mi podarilo poriadne zaostriť…Počkať, kde som to??

Nervózne som sa začal okolo seba pozerať a mykať sa…čo to?…Nemôžem pohnúť rukami ani nohami…Pozrel som sa na ruky…Boli pripútané k stoličke, tak isto ako moje nohy….Akoby mi prestali fungovať zmysli…začal som sa trhať..úplne som strácal hlavu..Ovládol ma obrovský strach..Kde som to?….Kľud..pokoj..mal by som sa sústrediť…

Pozorne som sa okolo seba poobzeral, miesto na ktorom som bol, mi pripadalo úplne neznáme..Steny okolo mňa boli sivé, kúsky omietky z nej každú chvíľu opadávali…V miestnosti bolo jedno okno, úplne zahmlené…podlaha bola špinavá… Kde pre boha som?…Čo je to za miesto?…

Z môjho zamyslenia ma zrazu prerušil mne dobre známy hlas a postava blížiaca sa ku mne…

„Zdá sa, že si sa konečne prebral.“

„ Do Jun!…Kde to sme?..Prečo si ma sem priviezol a prečo som spútaný?“ vykríkol som nervózne.

„Šššššššt..ticho..pokojne..hned ti to vysvelím.“ Povedal Do Jun a vytiahol z vrecka ..zbraň?…Malá čierna vrecková pištoľ..preboha, čo má v pláne?…Pomôžte mi niekto…

Strach ma ovládol ešte viac…Do Jun namieril pištoľou na moju tvár, stál asi len meter dva  odo mňa..

„Kiseop, naozaj sa mi to ťažko hovorí, ale obávam sa, že tu dnes budeš musieť zomrieť..“ povedal.

Po týchto slovách sa mi zvýšil tep..cítil som sa akoby som mal každú chvíľu znovu omdlieť..nervózne som povedal:

„Do Jun…prosím nerob to…len si tým zničíš život…“

„Zničíím život?..Prosím ťa * spozoroval som za Do Junom blížiacu sa postavu, ale ticho som ho dalej počúval* Môj život bol zničený vo chvíli, ked som ťa stratil..Ked som musel byť tri roky bez teba..Vieš ako to tam bolo hrozné?…Samozrejme, že nevieš..ty si si žil pokojným životom, kým ja som musel znášať to utrpenie vo väzení..zaobchádzali tam so mnou ako s túlavým psom..Vieš, čo jediné ma držalo pri zmysloch a pri živote?“ opýtal sa ma, ja som pokrútil hlavou.

Za dverami miestnosti, v ktorem som bol sa skrýval AJ…Ako ma našiel?…Ako sa sem dostal?…Trochu som sa upokojil, ked som zistil, že je tam…Ale počkať…čo ak mu teraz Do Jun ublíži..NIE!..Musím tomu zabrániť….AJ, prosím neunáhli sa…

„Bol si to ty Kiseop..myšlienka na teba…Hned ako ma prepustili , vyhľadal som si, kde žiješ  a šiel som za tebou…Tešil som sa na stretnutie s tebou..Tešil som, ako ťa znovu pobozkám…Ale čoho som sa dočkal?….V deň ked som chcel za tebou ísť, som spozoroval, ako ti dvorí iný chlap..a ty si si to zjavne užíval…Zaujímalo ma, či s ním naozaj niečo máš, preto som vás sledoval celý večer…A čo ste urobili vy?…Držali ste sa za ruky…bozkávali ste sa….Znamená to, že som snád o teba už prišiel??…Nedalo mi to pokoj a preto som dnes prišiel za tebou a ked si mi povedal, že so mnou už nechceš nič mať..bolo rozhodnuté…..Rozhodol si si o svojom osude sám…“ vysvetľoval mávajúc mi zbraňou pred očami.

„O čom to hovoríš Do Jun?… Ako si si mohol myslieť, že ťa budem chcieť vidieť po tom všetkom čo si mi spravil?..Už dávno nie som taký hlúpy, Do Jun..“ vykríkol som a očami naznačil AJovi, aby sa pomaly priblížil k Do Junovi.

„Je škoda, že už nie si taký ako pred tým, Kiseop …Ale vieš čo? *pokrútil som hlavou, ale vedel som presne čo chce povedať, mal to v očiach* Ked ťa nemôžem mať ja Kiseop, potom ťa nebude mať nikto iný….Nedovolím to!..“ kričal Do Jun..hlaveň pištole sa nebezpečne priblížila k mojej hlave..roztriasol som sa ešte viac  ako pred tým..Do Jun sa zbláznil…nedokázal som už zo strachu vnímať nič..

„Nikto ťa nebude mať! Počuješ????!!!!“ v tom stlačil spúšť….

AJ:

…Pár metrov odo mňa zaškrípali brzdy..rýchlo som sa pozrel smerom, odkiaľ ten zvuk vychádzal , zbadal som čierne auto pravdepodobne Nissan alebo niečo také..Neváhal som už ani chvíľu, zastavil som si taxík, ktorý sa akurát ku mne blížil, nasadol doňho a zadychčaný povedal:

„Prosím pane, sledujte to čierne auto pred nami…“

„Ako poviete pane….držte sa..“ povedal taxikár , dupol na plyn a už sme nenápadne doháňali Kiseopa. Bol som prestrašený ako ešte nikdy..Čo ak sa mu niečo stane?…je to len moja chyba..mal som ho čakať pred kaviarňou…..

Taxík zastal na križovatke, padla červená..znervóznel som viac, ked som zbadal, že auto sa zaradilo do iného pruhu ako my…odbočil do ľava…zmizol mi z dohľadu..

„Dakujem pane, tu vystúpim.“ Povedal som a trasúcimi rukami som podal taxikárovi  peniaze. Rýchlo som otvoril auto a vybehol na ulicu. Behal som smerom do uličky, dúfajúc, že ešte zbadám auto…Šťastie zrejme stálo na moje strane..auto zabočilo na konci ulice doprava..pokiaľ viem, je tam slepá ulička, túto ulicu poznám až príliš dobre, pretože nedaleko nej bývam….

„Mám ich, už  mi nikde neutečú…“ povedal som si a trochu pridal.

Po  takmer  10 minútach som bol  strašne zadychčaný a takmer úplne prepotený, pichalo ma v boku, ale ignoroval som to. Nič nebolo pre mňa dôležitejšie ako Kiseopov život. Konečne som dobehol na koniec ulice. Zamieril som to do spomínanej slepej uličky…Kúsok odo mňa som si všimol zaparkované čierne auto, ktoré som prenásledoval. Stálo pri starej budove, ktorá už len čakala na zbúranie..Dobehol som k nej..Vstup do nej bol však zablokovaný. Celá bola ohraničená plotom  a za plotom boli dve strážne psi…Štekali ako o dušu, ked ma zbadali, div, že nepreskočili plot…

„Do frasa, ako sa sem ten bastard dostal?“ nadával som v duchu.

„Budem musieť nájsť inú cestu dnu..“ povedal som si a rozhliadol sa po voľnom prístupe..Prešiel som dookola celej budovy..Zadný vchod bol tiež zablokovaný, no v tom som si nedaleko mňa všimol hrubý kúsok dreva, ktorý  viedol až po hrdzavú rímsu, o ktorú bol opretý. Neváhal som, ak je toto jediná cesta, tak prečo nie?..Postavil som sa na latku a opatrne po nej prešiel až k rímse..zachytil som sa na nej. Moje roztrasené ruky mi sťažili celú situáciu, skoro som spadol z rímsy počas šplhania sa po nej hore…Dostal som sa až k starému lešeniu, preskočil som na neho..Pod lešením som zbadal dieru v stene, dostatočne veľkú pre dospelého človeka..Zavesil som sa na kraj lešenia a na prvý pokus sa prehupol do diery..Dopadol som na kolena a na ruky..Zaliala ma obrovská bolesť, zrejme som si musel koleno porezať na jednom z tých vytrčajúcich kovových tyčiek v stene …Zvraštil som tvár, ked som videl krv vytekajúcu z pravého kolena…Otriasol som sa..nevšímajúc si bolesť, som sa postavil a dal sa do kroku..musel som nájsť Kiseopa stoj čo stoj…

Odrazu som nad svojou hlavou počul akísi krik, … „Kiseop!!!“ napadlo ma. Začal som utekať, vybehol som po starých schodoch, bol som už tak blízko…hlasy sa čím dalej tým viac približovali..Nechcel som sa prezradiť, skryl som sa za jeden s podperných stlpov, pozrel som sa spoza neho, ked som zbadal trasúceho sa Kiseopa priputaného na stoličke, pred ním stál  chlap, ktorý ho uniesol…a mieril naňho zbraňou???…Preboha,…čo mám teraz urobiť?….Kiseop vydrž, hned ťa odtiaľ to dostanem..

Začal som sa pomaličky približovať ku chlapovi zozadu:

„O čom to hovoríš Do Jun?… Ako si si mohol myslieť, že ťa budem chcieť vidieť po tom všetkom čo si mi spravil?..Už dávno nie som taký hlúpy Do Jun..“ vykríkol Kiseop zúfalo, pozrel sa na mňa očami mi naznačil som niečo urobil..

„Je škoda, že už nie si taký ako pred tým, Kiseop …Ale vieš čo? *dostal som sa k jeho tesnej blízkosti, zdá sa, že si ma ešte nevšimol* ..Ked ťa nemôžem mať ja Kiseop, potom ťa nebude mať nikto iný….Nedovolím to!..“ kričal Do Jun..hlaveň pištole sa nebezpečne priblížila ku Kiseopovej hlave .Nemohol som tam už len tak stáť..On sa chystá vystreliť?…Nie, nemôžem to dovoliť…

„Nikto ťa nebude mať! Počuješ????!!!!“ zakričal Do Jun, v tej chvíli som naňho skočil, chytil mu ruku v ktorej držal pištoľ, Do Jun stlačil spúšť…Náboj však vystrelil do vzduchu..Snažil som sa mu zobrať zbraň, kým Kiseop na mňa zúfalo kričal aby som si dával pozor…Rozmachol som sa a udrel Do Juna, či ako sa volá do tváre..chlap sa zatackal a padol na zem, jeho zbraň mu vypadla z ruky..Zrejme stratil vedomie, pretože sa nehýbal…

„Kiseop, si v poriadku???!!“ vyľakane som sa opýtal Kiseopa a rýchlo som mu odviazal ruky a nohy, aby sa mohol voľne hýbať.

„Dakujem AJ, že si prišiel..“ povedal Kiseop a zavesil sa mi okolo krku, začal plakať… „Aj, ja hrozne som sa bál, bál som sa, že ťa už nikdy neuvidím, že už nikdy nebudem môcť byť s tebou…“

„Pokoj, už som tu, som pri tebe..už ťa nikdy neopustím Kiseop..nikdy…“ snažil som sa ho upokojiť aj napriek tomu, že sám som bol ešte stále v šoku.  Odtiahol som ho trochu od seba, utrel mu slzy z tváre a povedal: „ Pod rýchlo preč..musíme zavolať políciu..“

Kiseop prikývol, pomohol som sa mu postaviť zo stoličky, prešli sme pomaly do chodby ku schodom, ked sa za nami ozvalo: „ Počkajte, stojte!.“

Otočili sme sa za seba. Do Jun sa zrejme spamätal, opieral sa o stenu a mieril na nás zbraňou:

„ Kiseop, prečo?….Prečo si ma tak rýchlo vymenil? Bol som až taký zlý?“ jeho oči boli nie len plné šialenstva ale i plné slz.

Kiseop zo mňa zvesil ruku, pozrel sa na Do Juna a povedal: „ Ešte stále si si to neuvedomil?…Ešte stále si si neuvedomil ako veľmi som ťa ľúbil?…Ľúbil som ťa aj napriek tomu, aký si ku mne bol..Správal si sa ku mne ako ku  nejakej obyčajnej štetke, ktorá s každým spí len za peniaze..Bil si ma, ked si si potreboval vybiť nervy…Ja som ťa aj napriek tomu všetkému stále miloval a neopustil ťa…Ale to sa už dávno skončilo…Už dávno nie som ten Kiseop, ktorý sa nechal využívať…Začal som nový život Do Jun a nedovolím aby si mi ho zničil..“

Do Jun sa k nám začal približovať, jeho zbraň na nás dvoch neustále mierila..Čo chce teraz urobiť?..

Kiseop:

„Kiseop, prosím ostaň so mnou..neodchádzaj..ja neviem, čo bez teba robiť…Neznesiem, aby ťa mal niekto iný..“ hovoril  Do Jun, pomaličky sa k nám tackal a jeho oči boli plné slz…Vážne to ľutuje?…Pohybujem, človek ako on nepozná zľutovanie..

„Nevidíš, že o teba nemá záujem?“ povedal zrazu AJ, ktorý sa predo mňa postavil, v prípade, žeby Do Jun vystrelil…Strach v mojich očiach sa stále zväčšoval…

„Uhni mi z cesty…teba sa to netýka!“ vykríkol Do Jun.

„Mýlim, že práve jeho sa to týka najviac…týka sa ho to..pretože on je ten, koho ľúbim…“ vyletelo zo mňa.

Do Jun stratil všetku kontrolu, chystal sa vystreliť…AJ!..Nie…AJ!..Chod preč!…

„ Nesmieš ho ľúbiť!..Si len môj Kiseop!“ vystrelil. Neviem, čo sa v tej chvíli stalo, všetko bolo až príliš rýchle…Viem však, že som počul AJa ako kričí moje meno a v zápäti som pocítil ostrú bolesť v pravom ramene….Padal som na zem, no AJ ma zachytil…Obidvaja sme sa zošmykli na zem…

„Prečo?“ povedal Do Jun po tichu… Pootočil som k nemu hlavu, nevšímal som si bolesť v prevej ruke.

„Už som ti to povedal  dôvod, Do Jun.“ Dostal som zo seba.

„Takže som ťa už úplne stratil?“ opýtal sa zúfalo.

„Zdá sa, že áno…“  povedal som, striasol som sa od bolesti.

„Kiseop…“  pozrel na mňa prestrašene AJ.

„Potom…tu nemám čo robiť..“ povedal Do Jun a obrátil zbraň proti sebe.

„Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!!! DO Jun! Nerob toooooo!“ vykríkol som, snažil som sa postaviť a zabrániť mu v tomu, ale nohy sa mi podlomili a navyše už bolo neskoro…

Moje oči zaplavil nával horúcich slz…vystrelil…Zabil sa!…padol na zem v kaluži krvi…. „Prečo?..Prečo to musel urobiť?….Nieeeeeee!..DO JUN!!!!….Ty Hlupáááák!..Niee..“ kričal som, nedokázal som sa ovládať. Chcel som sa za ním rozbehnúť ale zachytili ma AJove ruky, ktoré si ma k sebe obrátili a stlačili do náručia..Nedokázal som zastaviť plač..Chcel som sa vyslobodiť  zo zovretia:

„AJ, prosím pusti ma…čo ak ešte žije?..prosím AJ..“

„Nepustím ťa Kiseop…je mrtvý..nespravíme s tým už  nič…“ snažil sa ma upokojiť.

„Prečo to urobil?“ nechápal som, bola to otázka skôr pre mňa samého ale AJ odpovedal:

„ Zdá sa, že jeho láska…lepšie povedané chorobná láska, posadnutosť voči tebe bola až príliš veľká..“ povedal AJ a hladil ma no vlasoch.

Zaboril som svoju tvár hlbšie do jeho mikyny: „Hlupák…“ povedal som si po tichu.

AJ ma dalej hladil, no v tom si ma trochu odtiahol od seba, vystrašene sa na mňa pozrel a spýtal sa:

„Kiseop, tvoja ruka….“

Pozrel som sa na zakrvavené rameno a povedal v nádeji, že ho upokojím: „ Nič to nie je, len škrabnutie..Našťastie ma  guľka netrafila…“

„Prečo si to urobil?…Mohol ťa zabiť!“ vyčítal mi AJ.

Neodpovedal som hned..len som sa znovu zaboril do jeho náruče, tuho ho objal a až ptoom som povedal: „ Možno preto, že moja láska, závislosť na tebe, je až príliš silná?“

„Kiseop…“

„Hmm?“

AJ si ma od seba trochu odtiahol a so slzami v očiach povedal: „ Už to prosím nikdy nerob..To ja som ten, ktorý má ochraňovať teba…“

Chcel som niečo povedať, ale AJ ma začal bozkávať…Vpustil som ho do svojich úst, zaboril sa mu rukami do vlasou, zatvoril oči..AJ si ma k sebe pritisol a neprestával…

Neprestávali sme, nedokázali sme prestať, ani ked sme v pozadí počuli sirény prichádzajúcich policajných áut a sanitky…Do Jun si zrejme uvedomil, že AJ je jediný na kom mi záleží..že som zaňho schopný položiť aj svoj vlastný život…Ale doteraz ma bolí ked si spomeniem, že sa kvôli tomu zabil…Aj napriek môjmu veľkému strachu z neho som ho mal vždy istým spôsobom rád…Na prvú lásku sa predsa len tak zabudnúť nedá…

AJ:

Takmer som prišiel o svojho Kiseopa..o človeka, ktorého ľúbim najviac na svete..Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, keby bol on ten, ktorý by padol na zem mrtvý…Nechcem a ani si neviem predstaviť, čo by som urobil potom..Asi by som sa zbláznil..No teraz som rád, že je na žive, že je pri mne..Už v živote nedovolím, aby niekto ohrozil jeho život….

SHINee: Obsession ♥ ♥ ♥

(1)(0)

1. RiAn | marec 15th, 2013

   Pekné&zajímavé 😀 😮 ❗

   (0)(0)

   Odpovedať
2. ČiČi x) | marec 13th, 2013

   *spamätáva sa zo šoku*
   *snaží sa zapojiť svoj rozum opäť do obehu - bez úspechu*
   Gzvvduehbdezudeuuijxkj.....Waaaaaaaaa!
   Úplne skvelo-dokonalo-akčno-romanticky-bombastické ! XD .... úplne som .... mimo teraz .... tak troška .... skvelá poviedka! ....Ale z Do Juna si urobila poriadne šialenca to musí uznať XD

   (0)(0)

   Odpovedať
   • Enny =:P | marec 14th, 2013

     😆 Dakujééééém...ale čotto...omo..myslíš to vážne?.. 😯 vááážne je taká dobrá ? xD Ja som sa bála, že tá akčná časť bude zle napísaná 😀 ...etto..to ne ja som z neho toto urobila ➡ to on sa na to pýtal, ale ja ho really ..milujééééém 😀 ...a za tú smrť nemôžem to samo 😳

     (0)(0)

     Odpovedať
     • ČiČi x) | marec 14th, 2013

       Smrteľne vážne 😮
       Ale úžasne je napisaná ... všetké časti sú úžasne napísané ! 😀
       Áno ... Áno ... to samo :DDD ...
       *Enny -.-" ... ČiČi ma strach T^T... že keď bude to počasie pretrvávať, že sa sobotu nedostanem do MI 😥 *

       (0)(0)

       Odpovedať
       • Enny =:P | marec 14th, 2013

         dakujééééém :D...mám pocit, že mi stúpne sláva do hlavy 😀 😀 ...šak fakt to samo :D..pôvodne to malo byť čisto len U KISS Kiseop a AJ a nikto viac Do Jun sa tam proste vyskytol 😀 😀 ..ale ilujeem ho a veeeeeeľmi tak mi to absolutne nevadí 😀 ..Proste Kikwang a Do Jun a potom Yoseob ooo my looove 😀 😀 ...newa čiči...nejak to spravíme :-*

         (0)(0)

         Odpovedať