Neverland

Enny's & Natt's blog
7 comments

ChoCoLate´s KiSs : Yoboseyo 2/2

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Omo..dnes som prepadla aegyu *sedíme s Natt v jednej izbe a kukáme na videjká s U KISS :D..áno konečne som ju nakazila muhehehehe :D* a to ma konečne dohnalo k napísaniu sľúbenej druhej časti pre našu čokoládku :D…Táto časť je skôr zameraná na city a myšlienky..Som na ňu celkom hrdá..no neviem ako sa bude páčiť Vám..tak ja už len želám príjemné čítanie a idem rozmýšľať nad dašlou One Shotkou..no nepoviem akou 😛

P.S: samozrejme, že nápad vznikol pri počúvaní nového albumu NU´EST 😀 (ak ste ho ešte nepočuli..tak hor sa naňho;) )

nu estz

Dostupnosť: aj napriek aegyu aspoň +15 😀

Venované: Všetkým fanúšičkam Reníčka a JR ♥a Natt, ktorá si ju vyžiadala už pomerne dávno 😛

Názov: časť druhá: Yoboseyo – Hello?

„JR! Sústred sa!“ prebral ma zo zamyslenia Aronov zvýšený hlas.

„H-he?“ bola moja reakcia plus úplne vyhúkané oči.

„Od rána si akísi divný, čo sa s tebou deje?“ opýtal sa ma hyung.

Nechcel som aby vedeli, čo mi celý deň behá po rozume..určite by ma považovali za blázna a ten nežný blondáčik by sa ma prinajlepšom  poriadne zľakol a držal si odo mňa odstup. To som fakt nechcel..nie nechcel, pretože mi na ňom až príliš záleží.

„ P- prepáčte mi to..ja  sa len necítim vo svojej koži.“ povedal som.

„Môžeme ti nejako pomôcť?“ opýtal sa ma sladučký Ren.

Och bože Ren, len keby si ty vedel, že som taký práve kvôli tebe…že práve ty si ten, kto spôsobil ten nádherný sen …Vdaka tebe sa moja túžba po tvojom tele ešte viac zväčšila…

„Nie, nemusíte..je to len môj problém..nechcem vás zbytočne zaťažovať …No nezdržujme sa a poddme dalej skúšať. Pred sebou máme veľké vystúpenie, musíme makať.“ spamätal som sa.

Nikto na túto moju vetu nereagoval, kedže som mal vlastne pravdu s tými povinnosťami..ale obdarovali ma pohľadmi, ktoré ma skoro upražili..Nechtiac som totiž použil vetu typu, ktorú oni neznášajú…mám na mysli, to moje večné riešenie problémov o samote.

Bez dalších rečí sme znovu začali skúšať..Snažil som sa sústrediť a nevyvolávať zbytočné obavy a zbytočné otázky, na ktoré by som nebol schopný odpovedať..teda bol, ale nechcel.

Bolo príliš ťažké predstierať, že sa nič so mnou nedeje..hlavne ked pred sebou mám stále tú nádhernú, usmievavú tváričku, pri ktorej mám pocit, že ma úplne roztápa ako nejaký kus ľadu. Som mimo z neho ešte aj teraz..tak si predstavte ako to asi muselo vyzerať vtedy…

Bolo čosi po tretej hodine poobede, ked sme cítili ako na nás sadá únava..

„Leader, pôjdeme na obed?“ opýtal sa ma MinHyun, ktorého tvár bola prekrytá maličkými kvapkami potu.

„Jasné, prečo nie? Pociťujem hlad ako vlk, takže by to bodlo.“ zasmial som sa.

„Tak si dáme sprchu, teda aspoň ja určite a môžeme ísť.“ povedal blondatý BeakHo a zdvihol si svoju tašku s vecami so zeme. Bol plne pripravený na odchod.

Povedal som im, že o chvíľu za nimi prídem, kedže som si ešte musel pozbierať veci rozhádzané takmer po celej miestnosti.

Zohol som sa k svojej taške, prehraboval sa v nej, hľadal som svoj telefón, ked som za sebou začul slabé zakašľanie. Divil som sa, kedže som si myslel, že všetci členovia už odišli. Otočil som sa za seba aby som zistil kto tu ešte ostal, ked som skoro spadol z čupiacích nôh.  Predo mnou bol ten najdokonalejší  tvor na zemi..áno hovorím o Renovi… Pozeral som sa naňho z profilu, svoju mokrú tváričku si utieral do bieleho uteráka, vlasy z čela si dal do zadu, aby neboli premočené ešte viac ako sú. Bol taký nádherný, taký..ja ani neviem ako to pomenovať…jednoducho úžasný, cítil som ako sa mi pri pohľade naňho a pri spomienke na ten sen s ním rozochvelo celé telo…

„Ren? Ty si ešte tu?“ opýtal som sa.

Ren zložil uterák do svojej tašky, pozrel sa na mňa s tými svojimi malými kukatkami a prehovoril:
„ Ah, Kim Jong Hyun..myslel som, že ťa počkám, ked sa ostatný tak splašili.“ usmial sa na mňa.

No toto však povedať nemal, neviem ale spravilo to so mnou niečo, čo ani nedokážem povedať..Odrazu ako ani keby som to nebol ja, postavil som sa a podišiel ku Renovi..cítil som vzrušenie svojho tela, túžbu, ktorá ma ovládala..nemohol som mu odolať..proste sa to nedalo…Pripadal som si len ako nejaká bábika riadená tým sladkým blondáčikom predo mnou.

Ren sa na mňa vydesene zadíval, ked ucítil moju ruku a svojom tepľúčkom líčku.. bolo tak rozpálené a červené.

„JR? Čo to robíš“ opýtal sa ma zdesený blondáčik.

Nedokázal som v tej chvíli povedať ani jedno slovo, hltal som ho očami..priťahoval ma ako nikdy pred tým..neovládol som sa..   Spravil som rýchli pohyb hlavou a svoje pery som prisál na tie ružovučké Renové. Pravdepodobne chcel niečo povedať, pretože jeho ústa boli mierne pootvorené, čo mi umožnilo vniknúť až do vnútra..

Neviem čo sa to so mnou robilo..za normálnych okolností by som sa určite neodvážil..ale dnes..

Začal som ho náruživo bozkávať, skúmať podrobne celú jeho ústnu dutinu. Svoj jazyk som dostal hlboko k jeho krku, čo spôsobilo, že sa Ren nemohol poriadne nadýchnuť..pocítil som ako mu steká slza po tvári..ale odignoroval som ju..Aj cez tie naliehavé stony aby som prestal, som dalej pokračoval…

Ren sa trhal ale ja som ho k sebe ešte silnejšie pritlačil a svojou pravou rukou som po nohaviciach zašiel k jeho rozkroku, chytil som jeho penis do ruky a stlačil. Ren vykríkol do mojich úst…začal som ho masírovať.. Avšak stalo sa, to čo som mohol očakávať..kedže som sa správal ako idiot.

Konečne sa mu podarilo ma od seba odstrčiť, nechápavo som naňho pozrel na tie jeho mierne napuchnuté pery ,uslzené oči a roztrasené telíčko. Nestihol som ani nič povedať, uštedril mi poradnú facku, ktorá mierne otočila mojou hlavou..až vtedy som si  uvedomil..to čo som spravil…

„Kim, zbláznil si sa? Prečo si to urobil? Si vážne idiot!“ boli jeho slová hned po facke. Pichli ma pri srdci. Ren schmatol svoje veci a utiekol preč.

Ešte hodnú chvíľku som tam stál a pozeral  na otvorené dvere. Bolo mi zo seba zle…Ublížil som mu..tomu jemnému anjelikovi..Nevšímal som jeho slzy..som až taký bezcitný?

Konečne som vyšiel z budovi a nastúpil do auta, kde ma už čakali všetci členovia…počkať, vlastne nie.. Ren tam chýbal..udišiel preč? Príde vôbec?

 Ako vždy ti to trvalo  leader..“ podpichol Aron.

Nereagoval som na túto vetu, namiesto toho som Aronovi hned položil otázku: „ Kde je Ren?“

Aron sa tváril prekvapene: „ Povedal , že s nami nepôjde pretože si musí niečo vybaviť, alebo niečo také. Tebe to nepovedal?“

Sklopil som pohľad do zeme, Aron zrejme pochopil, že som o tom nemal ani tušenie pretože mi nedal už žiadnú otázku..ani nikto z členov..aj ked je pravdou, že som to po tom fiasku v skúšobni  mohol čakať… nedivím sa, že ma nechcel vidieť..zaslúžil som si to.

Dorazili sme do našej obľúbenej reštaurácie. Kde sme si objednali ramen až na MinHyuna, ktorý si dal svoje obľúbené kimichi. Žeby som mal nejakú chuť na jedlo, to sa povedať nedalo..Po celý čas som myslel na blondáčika..či je v poriadku.

„Stalo sa niečo medzi tebou a Renom?“ prerušil ma zo zamyslenia Aron.

Nechcel a nemohol som mu povedať pravdu preto som len pokrútil hlavou a odvetil: „ Nie prečo?“

„Ked k nám prišiel aby nám oznámil, že s nami nepôjde mal úplne červené oči, ako keby plakal alebo čo…Celý sa triasol, rozhodne nebol v poriadku. Myslel som si, že ked s tebou bol dnes o samote tak len či o tom náhodou niečo nevieš.“ hovoril hyung.

Znovu ma pichlo pri srdci, ale tento krát o mnoho bolestivejšie ako kedykoľvek predtým.

„O ničom neviem, pri mne sa choval normálne.“ zaklamal som až sa mi z uší parilo. Lenže keby som im povedal pravdu, tak by ma ešte všetci traja ukameňovali za to, že som ublížil nášmu maknae, ktoré všetci zbožňujú. Je pravda, že by som si to zaslúžil..ale nechcel som vyvolávať dalšie problémy.

Ked sme sa najedli, rozhodli sme sa to na dnes zabaliť..nevedeli sme , kedy sa Ren vráti a skúšať v neúplnom počte by bolo k ničomu. Navyše by som sa asi nedokázal vôbec sústrediť.

Rozlúčil som sa z chlapcami a pustil som sa smerom do mesta, aby som sa poobzeral po Renovi. Dúfal som, že naňho niekde narazím..ani neviem čo som mu chcel povedať..prepáč?..myslím, že to neodčiní to čo som spravil..netušil som, čo mu poviem ak ho náhodou nájdem.ale chcel som ho vidieť, byť  sním…

Prešiel som značnú časť mesta,  nenašiel som ho a ulicu osvetľovali už len svetlá z pouličných lámp..šiel som do parku, kde som si sadol na lavičku..bol som už unavený, ale domov sa mi ísť nechcelo.

Sedel som a nadával na seba v myšlienkach, ked mi odrazu zazvonil telefón. Myslel som si, že pravdepodobne to bude Aron, určite sa bojí , kde som sa tak dlho zdržal. Nepozrel som sa na displej len  rovno vypol hovor a odložil mobil naspäť do vrecka. Nemal som ani najmenšiu chuť s niekým rozprávať.

Netrvalo však dlho a mobil znovu začal zvoniť. Chytil som ho lenivo do ruky so zámerom, že ho vypnem avšak môj pohľad padol na svietiaci displej a meno ktoré tam svietilo : REN …moje srdce sa rozbúchalo..on mi volá? …neváhal som už ani chvíľku a zdvihol.

V telefóne sa ozval trasúci sa a hlavne neistý  hlások: „ Hyung?“

„Ren? Si to ty?..Prepáč ja..“  hovoril som, ked som bol prerušený:

„JR, môžeme sa stretnúť?“

Stretnúť?..on sa má chuť so mnou stretnúť?…Určite aby mi poriadne vynadal, má právo..takže…

„V poriadku a kde si?“

„Pred parkom v štvrti Gangnam.“ odpovedal.

Počkať..nie som v tom parku náhodu ja teraz?..To znamená, že on je tu?..Toto spôsobil osud?

„Ren stojí pred parkom stánok so zmrzlinou?“

„Á-áno stojí..“ odpovedal, ale zrejme vôbec nechápal moju otázku.

„Tak potom pod dnu do parku..k tretej lavičke smerom od jazierka.“ povedal som.

„Hyung, ty si tu,?“ opýtal sa.

„Som..pod budem čakať.“

„D-dobre.“  Povedal Ren a zložil.

Asi po troch minútach som pred sebou zazrel kráčajúcu postavu, moje srdce bilo ako splašené, potili sa mi dlane..nevedel som, čo teraz nastane, ale bolo mi to už takmer jedno…

„Ren..“ vyšlo zo mňa, ked blondáčik stál predo mnou.

Ren pozeral do zeme, značnú chvíľu bol ticho..ked odrazu prehovoril:

„Hyung..prepáč..“

„Prepáčiť? Ja tebe?..Za čo pre boha?..To ja som ten, kto by sa ti mal ospravedlniť..“ nechápal som.

„Ee, to ja..udrel som ťa.“ Svetlo z lámp mi prezradilo výčitky v jeho sklopených očiach.

„Mal si na to právo!“ obránil som ho.

„Ee, nemal…Vôbec som na to nemal právo..Nespravil si nič zlé.“ krútil hlavou.

Tak dobre, tento krát som vôbec nechápal..ved som mu ublížil..to Ren už zabudol či čo?

„Nič zlé?…Ved som ťa…“  nemohol som dohovoriť, pretože som na svojich perách pocítil nežný dotyk. Oči mi skoro vypadli z jamôk, ked som zistil, že ma Ren pobozkal..Bol som v šoku, trochu odo mňa odstúpil..jeho tvár bola zaliatá krvavou červeňou.

„Ren?“ zneistel som.

„Hyung..prepáč..to čo sa stalo dnes..ja som ťa musel vyprovokovať alebo niečo podobné..Ja viem, mal som ti povedať, čo k tebe cítim už hned na začiatku..tým, že som to skrýval, som ťa viviedol z miery..naštval.“ vysvetľoval.

Počkať!..čo?…Ako teraz vážne nechápem..s čím sa mi mal priznať?

„V skutočnosti som po svojom hyungovi túžil už dávno..ale bolo to na mňa všetko akési rýchle..nečakal som to..navyše som nedúfal, že by si mi mohol opätovať city..To čo som spravil, bola len moja reakcia vyplodená z obrovského šoku, ktorý som zažil…Prosím odpusť mi…“ pokračoval Ren.

Vôbec som nerozumel situácii, v ktorej som sa  momentálne nachádzal.

„ Je to pravda, Ren?“ opýtal som sa.

Ren len prikývol…Už som to dlhšie nevydržal, pritiahol som si ho k sebe do náručia. Hlavu som zaboril do jeho voňavých vlasov a hladil ho po chrbte.

„ Prosím ty prepáč mne..správal som sa ako divé zviera..nedal som ti možnosť…Sľubujem, že sa to už nestane..odteraz ťa budem len híčkať, rozmaznávať ťa..starať sa o teba..pre mňa si všetkým ,Ren.“ povedal som.

„Hyung..“ vydralo sa z jeho hrdla, no potom už nepovedal nič..plakal. Po chvíľke som mu nadvihol tvár a donútil ho aby sa na mňa pozrel. Zotrel som mu slzy z tej peknučkej tváričky a následne mu daroval bozk. Nebránil sa..  opätoval mi ho. Zastavil sa pre mňa čas..nič navôkol pre mňa neexistovalo, až na toho sladkého blondáčika…

„Ren ..ľúbim ťa..viac než čokoľvek na svete..“ povedal som po niekoľkých minútach bozku.

Ren znovu začal plakať, utieral si slzy do rukáva..bol taký roztomilý..

„Čo sa deje ?..Povedal som niečo zlé?“ chcel som sa ujistiť.

„Nie hyung..to sú slzy šťastia..ja som si myslel, že sa so mnou len hráš..ale vidím, že nie…Aj ja ťa ľúbim..a vždy budem.“ Vysvetľoval mi a dalej stieral slzičky.

Usmial som sa naňho, chytil mu ruku a znovu ho pritiahol k sebe, vyhľadal jeho pery a vychutnával si tú úžasnú chvíľu…Aj ked som sám neveril, že sa môj sen stal skutočnosťou, som teraz najšťastnejším človekom na svete.

Nu´Est HeLLo

(0)(0)

7 Comments

  1. CiCi x) |

    Hu.Hu.Hu XD božeeeeeeeeeeeeee
    On JR ...v tej šatni ?! *shock* úplne ma ta časť odrovnala :3
    Ten koniec <3 Zlatý :) * rozplíva sa*
    Enny ! Oficiálne vyhlasujem, že si jedna z mojich oblubených autorov 😀
    ______________
    A jo teraz troska od témy :) *nevadí?* teda keďže na FB nechodím a kredit nemám tak a ťa to vlastne nemám kde inde opýtať XD
    Omooo... máš skype že ? :) ...

    (0)(0)
    Odpovedať
  2. Kami |

    Kyááh, to byla tak dokonalá povídka! Já ten pár prostě miluju!! Skvělá práce, jsem ráda, že jsem si něco takového mohla přečíst :)

    (0)(0)
    Odpovedať

Leave A Comment