Neverland

Chapter 5: Nepozvaný hosť

Chapter 5

..Dobehla som až k svojmu domu, zasvietila som si na verande a poobzerala sa za seba…Nikde nič..ani známka po tom, že ma niekto sledoval..To som už až taká paranoidná pre boha?..Mala by som prestať pozerať tie horory po večeroch..vážne mi to škodí..plus ešte to maknae Kyu Kyu..áách mám toho dosť!..
Avšak bolo to najkrajšie rande (ak sa to tak dá nazvať) v mojom živote…Nikdy som sa necítila krajšie a vznešenejšie..
Úplne som zabudla na ten incident so sledovaním, otvorila som dvere do domu..myslela som, že mama už spí, ale mýlila som sa:
“Yoona, už si doma? Tak ako bolo s kamarátkami v meste?” spýtala sa ma.
STOP!..Aby nedošlo k nedorozumeniu…Povedala som mame, že ma kamošky zo strednej pozvali do mesta, a že sa idem s nimi zabaviť…Preto padla otázka taká ako padla…Nemohla som jej predsa povedať, že idem za svojim chlapcom..(chlapcom? heh..to znie tak dobre…ja mám chlapca YES!). začala by si vyvodzovať rôzne situácie a bohvie ešte čo..aj keby sa v niečom určite trafila..
“Dobre mami..naozaj sme sa dobre vyrozprávali..” klamala som až sa mi z uší parilo.
“Budeš niečo jesť?” opýtala sa ma moja milovaná mamička.
“Nie dakujem, pred chvíľou som jedla (ehm, dalšia lož..sú to už najmenej 3 hodiny, čo som naposledy mala niečo v ústach..mamička ľúbim ťa..cmuq) pôjdem si dať teplú sprchu a potom spať, som už dosť unavená.” povedala som.
“V poriadku dcérka a vyspi sa poriadne..Zajtra ťa čaká další náročný deň.” povedala mama vrúcne.
“No ved práve..dobrú noc.” uštedrila som mame pusu na líce a šla do svojej izby.
***
“Yoona!..Počkaj ..” zvolal za mnou Kim KiBum, veľmi pohľadný čiernovlások so Super Junior.
“Áno?” otočila som sa, vtedy už stál za mnou..no teda vlastne už predo mnou.
“Môžem s tebou hovoriť?” opýtal sa ma.
Prišlo mi to divné..Nikdy pred tým som s KiBumom osamote nehovorila..Len v skupinových rozhovoroch aj to nie priamo..
“Jasné, čo sa deje?” odvetila som.
“Včera…bola si za RyeoWookom?”
Heh?..Ako to vie?..RyeoWook mu to povedal?..Nie, to určite nie..ved sme si sľúbili, že sa o tom nikto nedozvie..
“J-ja?..Prečo by som mala?” robila som sa nechápavou.
“Videl som ťa.” povedal dívajúc sa mi do očí.
Ah sakra..takže to bol KiBum, kto ma včera večer sledoval?..Len dúfam, že o tom nikomu nepovedal.
“Videl? Kde?” znovu som sa tvárila, že nerozumiem.
“Tesne pred tým, ako sme sa všetci vrátili domov, som zbadal ako ťa RyeoWook vyprevádza..Nebol som si istý či si to ty a tak som chvíľu za tebou kráčal..aby som sa presvedčil.” vysvetľoval.
Sklonila som hlavu dole…*Oh, čo mám teraz robiť?..Mám sa mu priznať?..Dokáže udržať tajomstvo?*..
Nepovedala som ani slovo..ani neviem čo dalej KiBum hovoril, pretože som mala pocit ako by mi zaľahlo na ušiach..až po pár sekundách som začula..
“Je to pravda Yoona? Chodíš s RyeoWookom?” opýtal sa ma..pozrela som sa na neho s vystrašenými očami.
Stála som nehybne ako socha..
“..Neboj sa, nikomu som nič nepovedal..” ked som to počula odľahlo mi..znovu mi položil otázku.
“Len si potrebujem byť istý, naozaj sa ľúbite?” pozeral sa mi do očí, žiadal odpoved.
Konečne som sa zmohla na slovo:”Všetko..všetko je to pravda..Bola som som za ním, pretože ma o to poprosil..A áno ľúbim ho a som si istá, že aj on mňa..Ale prosím, nikomu o tom nehovor..nehovor, že si nás videl..prosím..” chytila som ho za ruku a  prosila ako zbabelec..ved presne to aj som, nič iné len jeden veľký zbabelec.
KiBum sa na mňa usmial a povedal:”Nemusíš sa báť..nemám v pláne o tom niekomu povedať..Ak to ty a Wook chcete držať v tajnosti, tak potom to budem rešpektovať..Ste mojimi priateľmi, nerád by som spravil niečo, čo by vám spôsobilo problémy..Aj ked si myslím, že toto by chlapcov len potešilo..Hlavne takého EunHyuka a DongHaeho, ktorý celý čas plánujú, že ti niekoho dohodia..
“Eh? Čo? Oni sa proti mne spikli? ” zarazila som sa, bolo mi trochu do smiechu.
“Ajajaj..toto som asi povedať nemal..hehe..ale vidím, že sa už nemusia snažiť..Im by si to však povedať mohla..Sú tvojimi najlepšími priateľmi nie?”
“Máš pravdu sú, ale to nemení nič na tom, že to zatiaľ chceme udržať v tajnosti.”
“Tak potom rozumiem..ale aj tak si myslím, že by sa všetci potešili..aj kvôli RyeoWookovi, ten chudák po svojej poslednej známosti nedôveroval žiadnemu dievčaťu..preto sa divým, že s tebou si začal rozumieť tak rýchlo..Som kvôli nemu šťastný aj kvôli tebe..” usmieval sa Bumie.
“Jedna osoba, ktorá nám to zjavne neželá tu je..” povedala som po tichy..avšak KiBum ma počul.
“Aká osoba?..O kom to hovoríš? O tvojom manažérovi?” vypytoval sa.
“Manažér? Nie, tomu je to ukradnuté..Stačí ak si budem robiť svoju prácu..ostatné ho nezaujíma..” povedala som posmešne.
“Ale určite ťa má rád..”
“No to ho ešte nepoznáš….hovorím o inej osobe.” odvetila som.
“Môžem vedieť kto to je?” vyzvedal Bumie.
“KyuHyun..” zašepkala som.
“KyuHyun? Čo?..niečo ti povedal alebo urobil?” zdesil sa.
Neviem čo sa v tedy so mnou stalo..možno ma ovládal strach..ale zrazu som chudáka KiBuma chytila pod krk za tričko..hodila som pohľad s vražedným úmyslom a povedala:” Ani za svet to nepovedz KyuHyunovi!! On je tá posledná osoba, ktorá o tom môže vedieť!! Prosím nech sa to nedozvie…” pustila som KiBuma a prosila..V tom…
“O čom sa nemám dozvedieť?” ozvalo sa za mnou…prešiel mi mráz po chrbte..mala som pocit, že sa na mne všetci čerti smejú..
“No poviete mi o čom sa nemám dozvedieť?” pýtal sa .
KiBum zrejme pochopil môj zúfalí pohľad a rýchlo zareagoval: “To je tajomstvo!”
Cítila som na sebe KyuHyunovu váhu..zavesil sa mi pravou rukou na ramená a zlovestne dodal:”Tak o čom to nemám vedieť..Yoona?”
Nezmohla som sa ani na slovo..bála som sa..nedokázala som zo seba vydať ani jedinú uštipačnú poznámku na jeho účet, ako som to robila doteraz..jednoducho som si pripadala akoby mi niekto odrezal jazyk.
“O..o..o tvojom narodeninovom prekvapení!! Vidíš?..A už to nie je tajomstvo..celé si to skazil..Si príliš nedočkavý ako vždy.boože..KyuHyun..” povedal odrazu KiBum.
Trpela som….pochybovala som, že tomu Kyu Kyu uverí…
“Prekvapenie? Pre mňa? .” čudoval sa KyuHyun.
“Áno pre teba..pre koho iného?” vyletelo zo mňa odrazu.
Neviem, či to bol dar z neba alebo čo..ale mala som nehorázne šťastie, že v tú dobu mal  mať Kyu Kyu naozaj narodky..Dakujem ti KiBum, že stojíš pri mne..
“oh, aha..prepáčte..nevedel som..Ale berte to z tej lepšej stránky..neviem, čo na mňa chystáte..takže stále máte šancu ma prekvapiť.” usmial sa ..znovu som videla tú láskavú stránku môjho Kyu Kyu.
“Ale, už to nebude ono..” hrala som divadielko dalej.
KyuHyun sa usmial..ešte chvíľku sme my traja stáli a rozprávali sa…Nespoznávala som to evil maknae..choval sa ako vymenený..
KiBum musel odísť..ostala som sama s Hyunom, dúfajúc, že ostane taký milý ako doteraz..ale dúfala som márne..
Jednu ruku mi položil na rameno a druhou rukou mi držal bradu..Donútil ma pozerať sa mu do očí.
“Modlí sa aby to čo ste mi hovorili bola pravda..Pretože ak nie..vieš čo sa stane..Takže ti len pripomínam..Drž sa od neho dalej!!” potľapkal ma po líci a odišiel.
Blbec!! ..Arogantný somár!! ..Čo som mu urobila? Už mám toho vážne dosť..ja už nevládzem..je toho na mňa veľa..
***
Super Junior dospievali intro No Other k nášmu spoločnému albumu..bola som už na rade..práve sme šli nahrávať moje sólo na albume, pesničku Justify, ktorú pre mňa napísali LeeTeuk a Sungmin.. bola nádherná..jej slová tak trochu stvárňovali to čo som v tej chvíli cítila..
Pesnička bola celá v angličtine..potrebovali sme trochu zmenu heh..
Postavila som sa pred mikrofón, je to prvý krát, čo to budem spievať priamo v štúdiu..tešila som sa..Bol to jediný spôsob ako sa v tej chvíli odreagovať od desivých myšlienok..
Hudba začala..cítila som ako som znervóznela..Je jedno ako dlho už spievam..stále sa cítim ako úplný nováčik..nedokážem sa zbaviť trémy..Avšak ako náhle začnem spievať..celá nervozita sa ako mávnutím čarovného prútika odplaví preč..
*

Somewhere in the cloud ..I lose myself into the night You slowly burnt Everything what.. I have in hand And now you know that..

We see, We feel
love which never known
We´re laughing and crying
We feel this pain

My bleeding heart
trying to survive
My tears are falling down
I never been so low
And now you know that…

We see, We feel
love which never known
We´re laughing and crying
We feel this pain

Maybe you want be okey
It so hard, that people say
Birds are flying with broken wings
I only want forever sleep

I fall in love
which blow my life
We´re living and dying
oh we feel this pain

We see, We feel
love which never known
We´re laughing and crying
We feel this pain…

Somewhere in the cloud..
I lost myself into the night..*

Hudba dohrala..moje oči už boli plné slz..Celú pesničku som sa statočne držala aby som nezačala revať ako malé decko a neskazila nahrávanie..ale už viac nemôžem..počas spievania som myslela na všetko to, čo sa okolo mňa deje..Uvedomila som si, že musím bojovať za RyeoWooka..Musím bojovať za našu lásku..nesmie nás nikto na svete rozdeliť..Je toho už na mňa priveľa..
Vybehla som z miestnosti, rukami si zakrývala oči..

***
“Hwang Sung Young? Si v poriadku?” opýtal sa ma buldog, hned po tom čo ma našiel v jeho pracovni.
“Nie, vôbec nie som v poriadku..Nič nie je v poriadku!” nevydržala som.
“Chceš sa o tom porozprávať?” opýtal sa ma a hladil ma po chrbte..musím priznať, že aj ked naňho stále nadávam..tak aj tento buldog má svoju nežnú stránku..
Pokrútila som hlavou..
“Dobre, nebudem ťa trápiť..Na dnes sme už aj tak skončili..odveziem ťa domov a pôjdeš si oddýchnuť..” navrhol mi a postavil ma z pohovky.
Prikývla som…
***
“Yoona? Čo sa stalo?” dobehol za nami RyeoWook k autu.
“Prepáč RyeoWook, ale nemôžem ti to povedať..” utierala som si slzy a nasadala do auta.
Wookie zadržal  dvere, naklonil sa ku mne a dodal:
“Sľúb mi, že mi po tom zavoláš..”
Môj sladký Wookie..urobila by som to veľmi rada.. nemám však odvahu..nemám už odvahu pozerať sa ti do očí, alebo dokonca s tebou hovoriť..bojím sa, že sa prezradím..
“Sľubujem..” upokojila som ho, aj ked som vedela..že sľub nedodržím.
Wookie stál na chodníku, kým naše auto neodišlo..
Bolí ma to..bolí ma, že mu musím neustále klamať..Prečo len musím byť takým zbabelcom?…
***
Zamkla som sa do svojej izby..mala som šťastie, že mama bola v práci..aspoň som nemusela znášať otázky typu:*Čo ťa trápi dcérenka?..Ublížil ti niekto?..* a pod…
Otočila som sa na bok, zatvorila oči…zaspala som..
Neviem ako dlho som spala, ked ma odrazu prebralo klopanie na dvere:
“Yoona? Zlatko, si tam?” tak ako som si myslela bola to moja mama.
Lenivo som vstala z postele, podišla k dverám..odomkla ich a naspäť sa hodila na posteľ. Mama vošla do mojej izby, sadla si ku mne, hladila ma po vlasoch a hovorila:
“Zlatko, máš návštevu..”
“Kto je to? Nechcem nikoho vidieť..chcem byť sama..” odvetila som.
“Jeden veľmi milý chlapec ťa čaká dole…” povedala mama.
Čo kto to môže byť?…Nie, ten somár za mnou prišiel až domov??..Toto je už veľa aj na zubatú..
“Pôjdem ho zavolať zlatko, nesluší sa aby som ho teraz poslala preč..” mama vstala z postele a odišla z mojej izby.
Nestihla som ju zadržať aj ked som chcela..zmocnil sa ma strach..skamenela som..sadla som si na posteľ a pozerala na otvorené dvere.
“Jej izba je na pravo od skrinky..sú tam otvorené dvere..len smelo vojdi.”
Počula som mamin hlas zdola..trpela som..počula kroky po schodoch…skrijem sa?…zatvorím sa do kúpeľne?…Neskoro!..Je tu….

UPOZORNENIE: Text pesničky použitej v tejto kapitole NIE JE  žiadna KÓPIA!!..Je to pesnička napísaná mnou..Ehm..asi to aj vidno 😀 Proste amatérstvo sa prezradilo..V písaní textov som len nováčik, takže mi to prosím odpusťte :P…Potrebovala som tam niečo dať, tak som si pomohla touto pesničkou napísanou už pred rokom…tak dúfam, že sa aspoň trošku páči 😉

P.S: Neprešla ešte zatiaľ žiadnou gramatickou či inou úpravou…Miyane yo chingou da  😛
A kto to všetko opravuje? Žéééby RiAn? 😀 Neďakujte mi 😀

Pripravovaná kapitola: Piano & Dlho očakávaná príležitosť… Už čoskoro 😉

Super Junior : No Other

(0)(0)

1. RiAn | február 19th, 2013

   KDE JE ĎALŠÍ DIEL 😥 😥 😥
   JÁ HO CHCEM A HNÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉĎ. 😥 😥 😥 😥
   😳 Pjoším ➡ 😡

   (0)(0)

   Odpovedať