Neverland

Boy on The other Side 7

Je tu dalšia kapitola..po všetkých tých udalostiach, ktoré sa odohrali v predošlých dieloch prichádza na scénu taká menšia oddychovka, ktorá vás donutí k úsmevu..Ale.. naozaj je to tak?

Chapter 7 : Storm (Búrka)

Od kedy sa KiBum vrátil domov, ZhouMi s ním ani neprehovoril. KiBum sa mu tiež vyhýbal, bolo pre neho dôležité dodržať sľub, ktorý dal HeeChulovi. Až  príliš mu na tom blondáčikovi záležalo, sám nevedel prečo..ale tú skutočnosť bez problémov prijal..
“Chlapče, tak mi pôjdeme vrátime sa zajtra večer. Si si istý, že s nami nepôjdeš?” opýtal sa minister svojho syna.
“Nie otec, ani Zhou si to určite neželá.” povedal KiBum a hodil na rusovláska znechutený pohľad.
“Prečo? Niečo sa medzi vami dvoma stalo?” minister pocítil akúsi temnú auru nad svojimi synmi.
“Nie nič sa nestalo, čo by sa malo stáť? To nemôžem byť aspoň raz o samote so svojím otcom? Aj braček by si rád oddýchol, že je to tak KiBumie?” odvetil Zhou predstierajúc, že sa nič nedeje a pohrdavo pozrel na KiBuma.
“Je to presne ako Zhou hovorí..nemusíš sa báť. Len si užite cestu. ” povedal Bumie pokojne.
Minister tomu akosi stále nechcel veriť, ale jednoducho si povedal, že to by neboli súrodenci, kedy sa aspoň raz nepohádali.
“Dobre teda, tak mi vyrážame. Keby boli nejaké problémy zavolaj.” lúčil sa otec s čiernovláskom a objal ho.
“Spoľahni sa.”  povedal Bumie zakýval ocovi a čakal pred domom, kým ich auto neodišlo.
Vrátil sa do domu a namieril si to do svojej izby. Vo zvyčajnej tme si ľahol na posteľ a rozmýšľal nad HeeChulom. Na to, že nechýbalo veľa a pobozkal by ho.
“Som idiot…nepovedal som si, že sa od neho budem držať dalej aby som mu neublížil? Namiesto toho som sa s ním ešte viac zblížil…nedokážem ho len tak ignorovať, nedokážem.” hundral sám na seba. Odrazu vydal akísi divný zvuk prikril si hlavu vankúšom, zakopal nohami do postele a pokúšal sa nemyslieť na blondáčika, ale vôbec sa mu nepodarilo prestať…
***
HeeChul sedel  na tribúne v telocvični. Nechcelo sa mu hrať basketbal tak sa vyhovoril, že ho bolí noha. Tréner ho nechal, bol to snád jediný profesor, ktorý na HeeChula od začiatku minulého týždňa nedudral.
“AaaaaHoj!”  pozdravil sa mu veselý KiBum a posadil sa k Chulovi.
“Hmm.” odvetil HeeChul.
“Hmm? To čo je za pozdrav?” nehovor, že ani tentokrát si sa nevyspal dobre.” spýtal sa KiBum, ale ked videl, že Chulie neodpovedá pokračoval: ” To by som mal skôr povedať ja…vieš akosi som na teba celú noc neprestal myslieť. Proste som to nedokázal. Stále som sa strachoval či si v poriadku..A tak ked som ťa dnes na matyke videl, zmäteného pri tabuli som si pomyslel, či nechceš prísť dnes ku mne na menšie doučovanie…” povedal KiBum, jeho tvár očervenela, pokúšal sa zakryť rozpaky a tak pozrel do zeme.
Asi dve minúty bolo ticho, bolo počuť len vrieskajúceho trénera, jeho píšťalku a zvuk tenisiek šmýkajúcich sa o podlahu. KiBumovi už prišlo divné, že na to HeeChul nezareagoval ani prostým *Čo?*.
“HeeChul?” opýtal sa.
No znovu žiadná reakcia “HeeChuuuul!” zakryčal chlapcovi do ucha. Konečne sa prebral z hlbokého zamyslenia..bolo to ako keby sa prebral s trnazu. Zdesene sa pozrel na KiBuma.
“Počúval si čo som ti hovoril?” opýtal sa KiBum.
“KiBum?..Čo..tu robíš? Kedy si prišiel?” dostal zo seba HeeChul.
“Heee? ..Takže ty ani nevieš, kedy som prišiel? Ved som sa ti zdravil…hlaaaaavne, že som ti tu pol hodinu vysvetľoval ako som kvôli tebe nemohol v noci zaspať a ty si ma vôbec nevnímal..” zdul sa Bumie.
“Čo si nemohol kvôli mne?” divil sa HeeChul.
“Nič, nechaj tak..mal si ma počúvať..už to nebudem opakovať!”
HeeChul sa začal cítiť previnilo a taktiež znovu pociťoval to silné búchanie srdca. Chcel prehlúšiť ten buchot aby sa náhodou neprezradil a preto sa ozval:
“Prepáč mi to, ale takiež som nemohol zaspať..preto som teraz trochu mimo.”
KiBum sa naňho pozrel s nádejou v očiach:”Žeby to bolo kvôli tomu, že si na mňa v jednom kuse myslel?”
“He? Čo??? Ani náhodou! Prečo by som mal?!” vyskočil HeeChul, na čele sa mu zjavila kvapka potu.
Bumie sa zdul a odvrátil svoju hlavu od blondáčika.
“Prečo si taký podráždený?” opýtal sa Chulie, lenže KiBum neodpovedal, hral sa na urazené malé bábo.
“No dobre tak inak..čo si mi to hovoril, ked som ťa nepočúval? ” skúšal HeeChul milým hláskom, chytil KiBumovu ruku, aby sa k nemu KiBum otočil. Avšak, ked to urobil, začali sa mu potiť obidve dlane,  znervóznel, jeho líca sčervenali..rýchlo sa spamätal a pustil KiBuma, no ten mu už venoval svoju pozornosť..nechápal tú náhlu blondáčikovu reakciu..ale donútila ho k širokému úsmevu..
“Pýtal som sa ťa, či nechceš doučko z matiky..vidím, že ti to nejako nejde a nechcem sa chváliť, ale ja som v tom naozaj dobrý.” usmieval sa.
Blondáčik zakryl svoje rozpaky obrovským úsmevom a prikyvol.
“Tak dobre, dnes hned po škole zamieriš ku mne domov, budem ťa čakať.” povedal čiernovlások.
Blondáčik si náhle uvedomil o čo ide *K nemu domov? Nie, to v žiadnom prípade..Nemôžem tam ísť ked je tam aj ZhouMi. Nechcem sa s ním stretnú.* rozmýšľal.
“No? Súhlasíš?” opýtal sa Bumie.
Blondáči nevedel ako reagovať, nemohol mu povedať, že nepríde, ked len teraz s tým súhlasil.
“HeeChul, pod hrať!” ozvalo sa odrazu z druhej strany telocvične. HeeChul dakoval Pánu Bohu za túto záchranu, prišlo to práve vhod.
“Prepáč, volajú ma.” povedal, rýchlo zoskočil z tribúny a nastúpil k ostatným spolužiakom.
KiBum nadvihol obočie:” Budem to brať ako áno…SUPER!” vyskočil a zakričal na celú telocvičňu, no ked si uvedomil, že všetci na neho zízajú, rýchlo sa otočil a utiekol preč. HeeChul sa na neho len pobavene pozeral…
***
KiBum stál pred školskou bránou a vyčkával na Chulieho. HeeChul konečne vyšiel zo školy, zbadal pred bránou KiBuma, ale odignoroval ho, sklonil hlavu a obišiel ho. Čiernovlások vôbec nechápal čo sa deje *Asi ma nevidel* pomyslel si. Rozbehol sa za ním.
“Hej HeeChul!” zakričal, ale on pokračoval v chôdzi.
Bumie ho predbehol, postavil sa pred neho a položil mu ruky na ramená aby ho zadržal.
“Ty ma ignoruješ?” opýtal sa zdesene.
HeeChuul pokrútil hlavou a hľadel do zeme.
“Nevyzerá to tak, spravil som ti niečo? Nedohodli sme sa náhodou, že prídeš dnes ku mne?” vyzvedal.
“Nie..teda áno..Chcem tým len povedať, že ty si mi nespravil nič, ale nemôžem ísť k tebe domov.” povedal HeeChul a pozrel sa Bumovie do očí.
“Prečo?”
“Pretože je tam ON.” povedal Chulie.
“Kto ON? myslíš ZhouMiho? Neboj sa ten idiot odišiel včera s otcom na jedno stretnutie, vráti sa až dnes neskoro v noci.” doplo Bumiemu.
“Je to pravda?” ujisťoval sa blondáčik.”
“Áno je..nevolal by som ťa, keby bol tamten doma. Nedovolil by som si ohrozovať ťa.” vysvetlil KiBum a nežne sa usmial na HeeChula: ” ber to ako jednu z tvojich úloh.”
HeeChul cítil ako sa mu roztriasli koléna, to sa s ním robilo v poslednej dobe stále v čiernovláskovej blízkosti.
“Tak pod pojdeme..pred nami je kopa učenia a málo času.” povedal KiBum, blondáčik len prikývol a bez slova ho následoval.
***
KiBum sedel spolu s HeeChulom vo svojej izbe, boli ponorený v knihách. Obidvaja sa cítili veľmi dobre v prítomnosti toho druhého. Nič im nechýbalo..
“Počkaj HeeChul, dávaj prosím väčší pozor..Tento výsledok predsa nemôžeš deliť týmto číslom, inak ti z toho výjde úplna blbosť.”
“Prepáč, ale ked ja tej matike vôbec nechápem…” hovoril Chulie zúfalo.
“To som až taký zlý učiteľ?” zdesil sa Bumie.
“Nie práve naopak, nikto predtým mi to lepšie nevysvetlil…chyba je vo mne.”
“Tak sa ju pokúsime odstrániť, pod ešte raz..a pekne pomaly..” usmial sa KiBum a snažil sa blondáčika dokopať k správnemu výsledku.
Zrazu sa vonku ozval hrôzostrašný buchot, HeeChul sa vyľakal až poskočil.
“Čo to bolo?” opýtal sa.
“Pravdepodobne začína búrka..prečo?” opýtal sa nechápavo KiBum.
*He? Búrka?* pomyslel si zdesený HeeChul.
Sanžil sa nevšímať si to, lenže další úder , sprevádzaný bleskom,  vybil pojistky v celom dome. V izbe sa náhle poriadne zatmelo..HeeChul sa nestihol spamätať čo sa to stalo a hned následoval další oveľa silnejší úder, blondáčikovy vypadla ceruzka z ruky..a další úder..KiBum nerozumel, čo sa to s HeeChulom deje.. prekvapenejší však bol ked sa mu zrazu ten nádherný blondáčik zvalil do náručia a zvalil ho na zem…
“Počkať, takže ty sa bojíš búrky?” nadvihol trošku hlavu.
HeeChul si vôbec neuvedomoval, že leží na KiBumovi, pozrel sa mu do očí :”Čo? Ja?” hned potom čo dopovedal následoval další úder, blondáčik sa celý triasol, schúlil sa ako šteniatko na KiBumovej hrudi. Čiernovlások sa len zasmial, urobil rýchli pohyb a prevrátil HeeChula na zem…
Až vtedy si HeeChul uvedomil, čo sa deje..bol strašne rád, že vypadla elektrina aspoň nebolo vidno ako sa červená…
Bumie mu nadvihol bradu, usmial sa:” Nemusíš sa báť, už nikdy sa nemusíš báť pretože  som tu s tebou..ochránim ťa.” a začal HeeChula nežne a sladko bozkávať.
Heechul sa nedokázal brániť, jeho telo sa celé chvelo..ale už to nebolo strachom..Zatvoril svoje oči a opätoval čiernovláskovi bozk..
Neprestávali, ani jednému z nich sa nechcelo prestať…
Znovu zahrmelo, blondáčik sa vydesil až kusol KiBuma do jazyka, ten samou bolesťou vykríkol do Chulových úst a rýchlo sa posadil.
“Au, čo to bolo?” hovoril KiBum a kontroloval si jazyk či je celý. “Ked si nechcel aby som ťa bozkával, mal si mi to jednoducho povedať!..auu.”
“Prepáč, naozaj som nechcel..to tá búrka, hrozne som sa zľakol..vôbec to nebolo kvôli tebe” hovoril vydesený Chulie, posadil sa a sledoval, či je čiernovlások v poriadku. Jeho táto odpoved prekvapila: ” Takže tebe to nevadilo?” opýtal sa.
“Čo tá búrka? Hej, tá mi vadí..a veľmi.” odpovedal rýchlo HeeChul.
“Nie ty môj havko..ja myslím ten bozk.” zasmial sa Bumie, zdalo sa, že bolesť v jeho jazyku prešla.
HeeChul cítil ako opäť naberá červeň, prehltol slinu a po tichu povedal: “Síce je to zvláštne, možno nechutné a proti prírode, ale ten sa mi páčil.”
KiBum si ho pomaličky uložil na zem, hladil ho po líci a povedal:” Tak potom zabudni na tú búrku a vnímaj len mňa.” a zas ho začal bozkávať ale tentokrát omnoho vášnivejšie ako predtým. HeeChul sa mu zavesil okolo krku a vychutnával si sladučký bozk a KiBumov horúci dych, ktorý chvel celým jeho telom.
KiBum  vsunul svoju studenú ruku pod HeeChulovo tričko. Blondáčik vzdychol a otriasol sa. KiBum neprestával, hladil mu jeho dokonalé ploché bruško, každučký záhyb. Presunul svoju ruku k ľavej bradavke a začal ju hladiť a stláčať…HeeChul sa cítil príjemne a krásne. KiBum ho začal bozkávať na krku, zatiaľ čo sa stále hral s bradavkou. No v tom…
“Pane, pane..ste v poriadku? Ospravedlňujem sa, ale ešte mi chvíľu potrvá, než dám elektrinu do poriadku.” ozval sa sluha.
Čiernovláska skoro porazilo, prerušil bozk a nadvihol trošičku hlavu :”  Sme v poriadku, nie sme predsa malé deti aby sme sa báli tmy…Môžeš odísť.” povedal a začal bozkávať vyčkavajúceho HeeChula.
“Aby som nezabudol pane, váš otec volal, že sa o hodinu vráti domov.” povedal starček za dverami a odišiel.
KiBum  znovu prerušil bozk, vzdychol si :”Zrejme nám nikto nedopraje trochu času.”
Obidvaja sa posadili, HeeChul povedal: “V tom prípade, bude lepšie ked pôjdem domov.”
“Prepáč mi to..” ospravedlňoval sa KiBum.
“Čo ti mám prepáčiť? To najlepšie doučovanie na svete? Za to ti dakujem.” usmial sa HeeChul. KiBum sa usmial a daroval mu jemnučkú pusu na čelo.
“To ja musím podakovať tebe..” povedal.
“Mne a za čo? Ved som nič nespravil.” začudoval sa HeeChul.
“Vyslobodil z priepasti do ktorej som sa rútil.”
HeeChul nevedel čo na to povedať…KiBum sa mu pomohol postaviť a po chvíľke vzájomného ticha prehovoril: ” Pojdem ťa odprevadiť.”
“Nemusíš, radšej ostaneš tu. Tvoj otec je každú chvíľu doma, bude lepšie ak naňho počkáš.”
“Trvám na tom!” dupol si KiBum nohou.
“Ale ja to znovu zamietam…ostaneš pekne tu. Ved sa uvidíme zajtra v škole. Ja budem v poriadku, neboj sa. Ved aj ja som chlap, keby niečo ubránim sa ja sám.” upokojoval ho HeeChul, aj ked vedel, že to znelo dosť divne hlavne po tom čo bol vydesený z malej búrky.
“Si si istý, že mám ostať?” HeeChul prikývol. “Potom som pokojnejší.” odvetil KiBum. Odprevadil HeeChula k dverám a  počkal, kým sa mu nestratí z dohľadu.
***
HeeChul kráčal domov, usmieval sa na celý svet a bolo mu jedno ako pri tom vyzerá. Bol proste šťastný, aj ked mu prišlo čudné, že je to práve KiBum, človek, ktorého nenávidel najviac na svete, kto ho robí šťastným…
Bol už takmer pred domom, ked sa za ním ozvalo :” Ahoj, máš sa? Dlho sme sa nevideli.” HeeChula náhle prešla radosť, oblial ho obrovský strach a po chrbte mu prešiel mráz. Ten hlas, ktorý práve počul poznal až príliš dobre…Patril  ZhouMimu…

Následujúca kapitola: Feeling of the Fear (Pocit strachu)

(0)(0)

1. Enny =:P | február 16th, 2013

   prepáč, ale ot prerušenie tam proste muselo byť 😳 bez toho by to už ani nešlo 😀 ...no tak tím som myslela už len to proste že mu zmenil celu jeho osobnosť a pod..tamto ešte bude vysvetlené 😉 ...no ten havinko skôr rozmýšľal nad tým..čo preboha stváral v noci, že si to nepamätá :D..a na ZhouMiho sa priprav..a na ešte jeden šok, ktorý tam najbližšie zažiješ ❗

   (0)(0)

   Odpovedať
   • kulisek | február 17th, 2013

     😥 nee 😡 ja se v poslednich dnech lekam uz vseho a nevim, jestli strasidelnyho Zhoumiho preziju 😕
     Zhoumi je ee ➡ tak ted nevim, jestli si nekoho zaslouzi 😀
     hehe, nevim, jestli bych si na jeho miste chtela vzpomenout 😳 hlavne se to dalsi noc bude zrejme opakovat, protoze zase padnul na upira ❗ 😀
     jeho osobnost? 😐 Kibumicek je preci naprosto (z 90%) dokonaly 😛 😉 😀

     (0)(0)

     Odpovedať
     • Enny =:P | február 17th, 2013

       Nebooj nič hrozné to nebude :D..ale na konci dalšieho chapteru je nečakané a neplánované prekvapenie :D..joo Bumiee to jeee waaaaaaaaaaaaaa ♥ nooo ja tiež neviem, či by som si chcela spomenúť 😀

       (0)(0)

       Odpovedať
2. kulisek | február 16th, 2013

   hej jako!! co to bylo?! ted premyslim, ktera cast me nastvala vic 😀 ta, kde byl Kibumicek prerusen v obtezovani Heechula, nebo ta, kde se zase zjevil strach nahanejici Zhoumi??! ❓
   btw z jaky propasti Chul zachranil Kibumicka? 😐 mam se bat? pokud to jeste vic jde... :D:D
   ale to v ty telocvicne 😀 Chul totalne mimo 😀 buhvi na jaky nekalosti s Kibumickem myslel :D:D a Kibum tam teda vyznel jako pekna zarlivka a hrozne urazlivej byl 😀 ale tak, on muze vsechno 😎 ty smajlici :D:D ja je zeru, fakt, ze jo 😀

   (0)(0)

   Odpovedať