Boy on The other Side 4
| FANDOM: | Boyfriend |
| COUPLE: | Donghyun & Youngmin /DongMin ♥ |
| RATING: | None |
| GENRE: | romance, yaoi (aegyo) |
| AUTOR: | Enny=:) |
Tak som po dlhom čase späť a spolu so mnou aj nová časť pre našu upírsku ságu…HeeChul sa dozvedá strašné veci zo ZhouMiho minulosti..KiBum si uvedomuje svoju slabosť…To všetko a ešte viac nájdete práve v tejto kapitole 😉 Tak príjemné čítanie…
P.S: Ospravedlňujem sa za chyby, ale ešte som nemala čas to skontrolovať 😛
Chapter 4 : Painful Past (Bolestivé spomienky)
Bol chladný nedeľný večer, takmer polnoc. HeeChul sedel na parapetnej doske okna vo svojej izbe a hľadel na hviezdy. Posledné dva dni bol celkom pokojný, ZhouMi a KiBum ho nechali aspoň na malú chvíľu vydýchnuť. Ale mal pocit, že s novým týždňom prichádzajú aj nové problémy. Oveľa väčšie ako doteraz.
Znepokojovalo ho to, čo mu ZhouMi povedal, ked v piatok odchádzal domov.
“On mi vyznal lásku? Lásku? Mne?..Veď som chlap! On si myslí, že je to normálne?” premýšľal Chulie.
“Ale aj tak, nemal som zachovať ako idiot..mal som mu to vysvetliť..že jednoducho nie je možné aby som k nemu cítil čosi viac..proste to nejde..Len dúfam, že to tá jeho povaha zniesla..celkom sa bojím, keď už viem, čoho je schopný..Snáď mi KiBum nejako pomôže..Počkať! Prečo sa spolieham na toho namyslenca? On je ešte horší než tamten..nie, nie..ja to zvládnem sám..!” prerušil odrazu svoje úvahy, spomenul si na čosi iné.
“Zaujímalo by ma, prečo nemali v dome jedinú fotku zo ZhouMiho útleho dectva? KiBum ich tam mal veľa..a Zhou ani jednu..Žeby ho rodičia tak nenávideli? Minister na to nevyzeral, skôr mi pripadal, že ho má naozaj rád..ich mamu nepoznám….Prečo nad tým rozmýšľam? Nemalo by mi to byť jedno? ..hmm..Nedá mi to! Musím sa ho na to spýtať..alebo radšej sa na to opýtam KiBuma..zdá sa, že s tým je rozumnejšia reč..a pri ZhouMiho tvrdohlavosti, pochybujem, žeby mi niečo povedal…”
***
“ZhouMi, mohol by si nám povedať niečo o škole, na ktorú ste chodili vy dvaja pred tým?..KiBum, mal si už nejaké dievča?..Môžem byť tvoja prvá?..ZhouMi vezmeš si ma?……” dievčatá sa hemžili okolo ZhouMiho a Kibuma už od samého rána. Chlapci sa len spoločne smiali a snažili sa správať čo najelegantnejšie aby im ešte viac očarili.
“No tak dievčatá po jednom prosím vás..”zasmial sa KiBum, zatiaľ čo ZhouMi zvádzal očami blondínku, ktorá vyzerala na to, že preňho spraví aj nemožné len aby patril bol jej.
“Bože, je mi z nich zle..odkedy sem nastúpili, myslia si, že im to tu patrí. …Len musím dúfať, že riaditeľ dostal moju správu, potrebujem ZhouMiho dostať od KiBuma, aspoň na malú chvíľku…prosím nech mi to výjde…” modlikal HeeChul za stromom v školskom parku odkiaľ pozoroval bratov a tie bláznivé dievčatá.
Vyzeral ako pár minút pred popravou, ked sa ho kat pýta na jeho posledné želanie.
***
“..prisťahovali sme sa sem z Veľkej Británie, kde sme žili veľmi dlhý čas..” odpovedal KiBum hnedovlasému dievčaťu s okuliarmi.
“Anglicko?..Tam musí byť nádherne..a ako dlho plánujete ostať tu?..” opýtalo sa dalšie dievča.
ZhouMi prehovoril: ” Myslím, že..hmmm..navždy.” rozdával sladký úsmev všade navôkol.
“Ooooh…” dievčatá im padali k nohám.
*”Ehm..Ehm..pardon..Hovorí k vám riaditeľ Choi SangKi, ospravedlňujem sa, že vám ruším vašu prestávku, ale žiadam študenta ZhouMiho z 3.C aby sa dostavil na riaditeľstvo. Opakujem správu ešte raz, študent ZhouMi trieda 3.C , dostavte sa na riaditeľstvo..Dakujem za pozornosť…”* študentov náhle vyrušilo hlásenie.
“Prosím, chod preč, chod preč, chod preč..” prosíkal HeeChul za stromom.
“Prepáčte mi krásky, ale musím na chvíľu odísť..zatiaľ sa postarajte o môjho brata aby sa necítil sám..” žmurkol Zhou na omdlievajúce dievčatá a daroval im vzdušný bozk.
“Zhou, tušíš o čo ide? ” divil sa KiBum.
“Nie, ale pochybujem, že je to niečo vážne..tak potom sa uvidíme.” odvrkol rusovlások a odišiel.
“YES! Výborne…vyšlo mi to…Áno, HeeChul je kráľ!..Ou musím si dávať pozor aby ma nepočuli..” radoval sa Chulie a predvádzal tanec radosti, ale skôr vyzeral, že mu treba čúrať.
“Musím to využiť, nemám veľa času..tak idem na to..” Chulie sa pustil za Bumom.
“Prepáčte dievčatá, ale aj ja si potrebujem niečo vybaviť, ospravedlnite ma ?” opýtal sa zdvorilo Kibum, zatiaľ čo sa blondáčik blížil k davu.
“Samozrejme sunbae-nim..a dakujeme.” usmievali sa dievčatá a pomaly sa rozchádzali.
“Bolo mi potešením slečny..” uklonil sa KiBum , chcel práve niekam odísť, ked ho HeeChul zastavil.
“KiBum…počkaj..”
“Čo je zase?” opýtal sa KiBum ešte netušiac, kto ho oslovil. Ked sa otočil a zbadal pred sebou blondáčika, ne malý moment bol ako omráčený, odvrátil svoj pohľad k zemi a potom naspäť k Chulovi..nečakal ho tam..nečakal, že ho osloví…
“Prepáč, myslel som..potrebuješ niečo?” prehovoril po tom ako sa spamätal.
“Odpovieš mi ak sa ťa na niečo opýtam?” povedal HeeChul hľadiac uprene na Kibuma, čo čiernovláska značne znervózňovalo.
“Pokiaľ budem poznať odpoved..” KiBumova myseľ sa náhle zaplavila otázkami :*Vyzná sa mi? Cíti ku mne to isté, čo ja k nemu?..Chce aby sme niekam šli, len mi dvaja?..”*
“V tom prípade…Povedz mi o ZhouMiho minulosti!” povedal blondáčik rozhodne.
KiBum sa odrazu zarazil, vyzeral skleslo..*Takže vôbec nešlo o mňa? On sa zaujíma o môjho brata? Ale prečo?..*pomyslel si..”Prečo ťa to trápi?” povedal.
“No tak povieš mi o nej alebo nie?”
KiBum mlčal…no zrazu prehovoril:” Dobre teda, ak chceš aby som ti o tom porozprával..Príd dnes po škole do tej istej starej budovi, kde sme sa s tebou minulý týždeň zhovárali.”
*zhovárali? skôr zastrašovali!* myslel si HeeChul..táto odpoved ho to trochu zaskočila, ale aj napriek tomu povedal:”Budem tam pod podmienkou, že prídeš sám a, že sa Zhou o tom nedozvie.”
“Myslím, že ten kto by tu mal určovať podmienky som ja!..Nie som idiot, aby som ho bral so sebou! ..Príd na čas! Inak sa nič nedozvieš!” odvetil KiBum trochu podráždene a odišiel do triedy.
“Čo to do neho vošlo? Nahneval som ho niečím? Hm..to je jedno! Hlavne, že mi povie všetko, čo chcem vedieť…” kývol HeeChul plecom a aj on následoval čiernovláska.
Hodina ešte nezačala, ale takmer všetci študenti 3.C boli už v triede. KiBum sedel na svojom mieste tuho premýšľajúc a hľadiac z okna. Vôbec nevnímal spolužiačky, ktoré sa k nemu snažili dobyť milými slovíčkami a láskyplnými pohľadmi.
“Trieda som späť!” zvolal zrazu ZhouMi vyťazoslávne, a kráčal na svoje miesto.
KiBum sa prebral zo zamyslenie:”Čo od teba chceli braček?”
“Išlo len o istú somarinu..nestojí to za reč.” zasmial sa rusovlások a posadil sa.
“Môžeš mi to povedať nie?” nedalo čiernovláskovi.
“Nejaký blbec nastriekal modrým sprejom na dievčenské vecká *Ja som ZhouMi, som najkrajší a preto mi bozkajte môj výsostný zadok…blah..blah..blah..*” povedal Zhou. KiBum sa náhle začal “nenápadne” smiať.
“Príde ti to smiešne?” rozčuľoval sa rusovlások.
“Nie prepáč, ale..ja len, že ťa niekto dokonale vystihol..heh.” smial sa KiBum dalej.
“Čo?” Miho zlosť stúpala.
“Ale nič, neber to osobne..len som žartoval *odkašľal si*..a už vieš kto to urobil?” zvážnel čiernovlások.
“Nie neviem..Vysvetlil som riaditeľovi to malé nedorozumenie, on sa mi ospravedlňoval, že to bola jeho povinnosť a, že ma nechcel uraziť a blah, blah, blah..Potom ako veľmi čestný človek som sľúbil, že otec dá vymeniť, dvere na veckách za úplne nové..a tak..Ale prisahám ti, ked nájdem toho idiota, ktorý to urobil..zabijem ho!” buchol Zhou päsťou do stola.
HeeChul sediaci v poslednej lavici sa potom čo to počul schúlil lepšie povedané ukryl pod svoju mangu:” No dúfam, že na to nepríde..ved nemá ako..Ja chcem dlhý život!”
***
Mladý upír sedel na starom lešení v polorozbitej budove a nervózne pozeral na hodinky: ” No tak, kde je? Už tu dávno mal byť..”
“KiBum! Prepáč, nevedel som, že si už tu..” HeeChul lapal po dychu.
“Meškáš!” zavrčal KiBum a zoskočil z lešenia k Chulovi.
“Heeh? Meškám?..*pozrel na svoj telefón* Ved som prišiel len o minútu neskôr! Vidíš? Pozri sa na čas!” nadvihol Chul obočie.
“Pff, to je neskoro!” nadul sa čiernovlások a otočil sa blondáčikovi chrbtom.
“Vieš koho si mi teraz pripomenul?” zasmial sa Chulie.
KiBum trošku pootočil hlavu k chlapcovi.”hm?”
“Naštvanú manželku, ktorá dúfa, že sa dočká od svojho muža väčšej pozornosti.” smial sa.
KiBum zvráštil obočie: “Chceš zomrieť?”
“Eh, nie, nie..ved som si len robil srandu..” upokojoval ho HeeChul.
“Tak si ju rob dalej!”
HeeChul nevedel zastaviť smiech:” mal si sa vidieť..hehe.”
“Chcel si počuť o ZhouMiho minulosti nie?” prerušil ho KiBum.
Chul zvážnel:”Áno..chcel..”
“Potom pod za mnou , sme tu príliš nápadný.” povedal Bumie a kráčal po starých schodoch na strechu budovy. Chulie ho bez slova následoval.
Čiernovlások sa posadil na zem k drôtenemú plotu, HeeChul si sadol oproti nemu do tureckého sedu.
“Prečo vlastne?” opýtal sa KiBum hľadiac do zeme.
“Hm? ..Ah..ahá..myslíš prečo sa na to pýtam?” došlo Chulovi.
“Hej..” odpovedal KiBum.
“..ked som bol u vás..videl som, že v dome máte veľa rodinných fotiek..ale len málo takých, na ktorých je aj ZhouMi. A už vôbec som nevidel žiadnu, kde by bol ešte ako malý zasran v perinke, zato ty si ich tam mal dosť…”prikyvoval HeeChul.
KiBum zvraštil obočie..”Zdá sa, že to už dlhšie neutajíme.” povzdychol si.
“Ako to?” divil sa Chul.
“Myslím ten dôvod prečo nemáme v dome veľa jeho fotiek.”
“Povieš mi o tom?” HeeChul hodil na KiBuma psie oči, KiBum sa len pousmial a začal:” Pravdou je, že ZhouMi nie je mojim skutočným bratom. Ja vlastne ani žiadnych súrodencov nemám..”
“Čo? Vy nie ste bratia? Ako to, že vaše chovanie je skoro úplne rovnaké?” neodpustil si HeeChul.
KiBum pokrútil hlavou:”Chceš aby som rozprával dalej alebo môžem odísť?”
“Nie, nie, prepáč..už budem mlčať ako ryba.” HeeChul naznačil zips na ústach.
“Tak počúvaj..” povedal Bum krútiac hlavou a pokračoval..
“ZhouMi sa narodil v meste Wuhan v Číne. Jeho rodina, vlastne celá generácia bola medzi upírmi považovaná za veľmi uznávanú..Dalo by sa povedať, že boli na vrchole reťazca..naša rodina bola v tomto daleko za nimi. Žili veľmi pokľudným životom, s obyvateľmi mestečka vychádzali veľmi dobre, nikomu neubližovali…Okrem pár vyvolených, nikto nepoznal ich pravú identitu..”
“To preto, je tiež ZhouMi čistej krvi lebo boli aj jeho rodičia?” KiBum bol znovu prerušený.
“Ah, áno presne preto,logicky…ZhouMi mal 11 rokov, ked jeho rodinu postihla hrozná udalosť. Ktosi z ich blízkych ich zradil, povedal hlave štátu, že sú to nebezpečný krvilačný upíry, ktorý ukradli už mnoho životov..Aj napriek tomu, že to vôbec nebola pravda..vláda sa však zľakla…Dala krivo obvinenú rodinu vyvraždiť do posledného člena. Mnoho dedinčanov sa na tom zúčastňovalo, ovládol ich strach a hrôza z niečoho čo nepoznali. Brali horiace fakľe, hádzali po úbohej rodine kamene, pripomínalo to stredovek..avšak ked prišli policajti, začalo sa strieľať…nikto v dome, nikto z rodiny neostal živý..každého bez milosti zabili..až na jedného..na ZhouMiho..ZhouMimu sa podarilo utiecť z mesta, do susednej dediny, kde sa ukrýval niekoľko týždňov..
Napádal ľudí, nešetril ich…zabíjal každého, kto sa mu postavil do cesty..Až teraz praho po krvi..Hlad mu zatienil zdravý rozum a všetko čo mu predtým bolo povedané pri jeho výchove akoby zmizlo.
Jedného dňa sme aj s otcom boli na ceste do Pekingu na jednu konferenciu. Prechádzali sme cez spomínanú dedinu..zastavili sme pri dome otcovho priateľa..otec vošiel dnu, zatiaľ čo ja som ostal sedieť v aute…
Pripadalo mi to ako večnosť, rozhodol som sa, že sa trochu poprechádzam..Vystúpil som z limuzíny a šiel smerom do uličky hned oproti. Ulička bola úzka a tmavá, lákala ma tá strašidelná atmosféra tam..Ked som tamad prechádzal, odrazu sa na mňa spoza kontainéra vyrútil chlapec v takom istom veku ako ja..bol to Zhou..Jeho oči svietili, červenali sa..mal som pocit, že som stretol samotného diabla..To čo si mal tú česť už vidieť, to nebolo oproti tomu nič HeeChul…
Chcel ma uhrýznuť, odstrčil som ho od seba a pritlačil k stene:
“Ty si taký istý ako ja?” opýtal som sa ho.
Chlapec mi neodpovedal a tak som pokračoval:”Ja som tiež upír ale nikomu to nehovor..dobre?…Chceš byť mojim kamarátom?” ZhouMiho oči náhle prestali svietiť, zdalo sa, že sa upokojil. Tešil som sa, pretože predtým som okrem svojej rodiny nestretol nikoho s rovnakou vlastnosťou.
V tom na mňa zavolal môj otec:” KiBum? Chlapče? No tak kde si? Musíme už vyraziť, máme pred sebou dlhú cestu.
“Pod so mnou!” nedal som Mimu možnosť odpovedať, schmatol som ho za ruku a dotiahol pred otca.
“Oci, ahá..našiel som niekoho, kto je taký istý ako my..” vykríkol som.
“Pššt, synček nech ťa nikto nepočuje…O čom to hovoríš?” divil sa otec.
“Aj on je upír” zašepkal som.” Odteraz je môj kamarát..može ísť s nami? Prosííím..” prosíkal som otca, ktorý sa na ZhouMiho pozorne zadíval, Zhou sa za mňa ukryl.
“Ako sa voláš? Ako to, že si tu celkom sám? Kto sú tvoji rodičia?”
Jediné však, čo z neho dostal bola nesúvislá veta:”Oheň..policajti..mama..všetci mrtvy..” tlačili sa mu slzy do oči.
Otec sa k nemu nahol a pohladil ho po tvári, ľútostne sa naňho pozrel a dodal:”Neboj, už nikdy nebudeš sám..pomôžem ti zabudnúť na všetko zlé, chlapče.” natiahol k nemu ruku. ZhouMi ho opatrne chytil..ja som vyskočil radosťou..
Môj otec bol vždy tak vľúdny a láskavý..to je to čo na ňom obdivujem najviac..Zmenil ZhouMimu celý život a mne tiež…
Zobrali sme ho teda so sebou..ked sme sa vrátili domov..otec si overil ZhouMiho, všetko o jeho rodičoch..ked sa dozvedel, že on je ten jediný, ktorý prežil..privinul si ho do náručia..sľuboval mu šťastný život…Otec si túto rodinu ctil a postarať sa o ZhouMiho bolo jediné, čo mohol pre nich urobiť..
On aj moja matka si ho adoptovali….Obidvaja ho začali obdarovávať rovnakou láskou ako mňa..Z nás sa stala nerozlučná dvojka..Bol by som za neho schopný položiť aj svoj život..
Neviem, či je ZhouMi šťastný..ale jedno viem určite..Nikdy viac som nevidel tie oči plné nenávisti.nie..a dúfam, že už ich ani nebudem musieť vidieť..”
KiBum stíchol. ” J-ja netušil som, že sa toto stalo..O ničom takom som nevedel…Nepočul som o žiadnom vyvraždení..ani nič podobné.”
“To preto, že to bolo celé veľmi dlho držané v tajnosti, takže je jasné, že si nemal šancu o tom počuť.”
“Je mi to ľúto kvôli ZhouMimu” HeeChul cítil ako ho pichlo pri srdci, nevedel a nechcel si predstaviť, že by niekto zabil celú rodinu pred jeho očami..bolo to hrozné:” To preto je teraz taký aký je..”
“Aspoň už vieš pravdu..ale nesmieš ZhouMimu povedať, že o tom vieš..Táto téma je pre neho už dávno uzatvorená..” napomínal KiBum blondáčika.
“Neboj sa..”odpovedal HeeChul po tichy a potom povedal si skôr sám pre seba:” Možno by som ho mal aspoň nejako potešiť..bolí ma to kvôli nemu..ja som sa k nemu zachoval ako idiot.”
“O čom to hovoríš?” vyzvedal KiBum, ked ho začul.
“E?..o ničom…vážne..to len tak pre seba..len, že mi je ZhouMiho ľúto..” zakryl HeeChul.
V tom sa KiBum naklonil k Chulovej tvári, položil mu dlaň na líce povedal:” Prečo ťa tak odrazu začal zaujímať? To nebude kvôli tomu čo som ti hovoril…Je to preto, že niečo k nemu cítiš?”
HeeChul sa šokovane pozeral do čiernovláskovej tvári. Cítil jeho teplú dlaň, nevedel, či bol mimo z toho čo práve počul o jeho bratovi alebo z toho, že je KiBum tak blízko pri ňom…spamätal sa:” Č-čo si hovoril?” vykoktal sa.
KiBum pozrel do zeme a potom naspäť na neho.” Len som myslel že..” díval sa na HeeChula hrejivým pohľadom..HeeChul cítil ako ho čosi spaľuje z vnútra.
“Ale nič, nechaj to tak..” potľapkal Chulieho po líci a postavil sa.
HeeChul nechápavo hľadel do prázdna, ked si však uvedomil, že KiBum odchádza.
“Kam ideš?” vyletelo z neho.
“Domov. Začal som pociťovať hlad..alebo mi sánd ponúkneš svoju krv tu a teraz? Potom by som možno aj ostal.” zaškeril sa KiBum.
“No to určite! ..Ani ma nenapadne! Len si chod!” zdul sa HeeChul.
KiBum sa zasmial a povedal:”Tak dobre maj sa..zajtra v škole..” chcel odísť, ked si však zrazu na niečo spomenul.
“Ten nápis na dievčenských veckách..To si bol ty?” opýtal sa.
“A čo ak aj?” opýtal sa HeeChul a založil si ruky na hrudi.
“Len sa pýtam..pre prípad, že by to Zhou chcel zistiť…”
“Nehovor mu to!” doplazil sa k nemu HeeChul na kolenách a prosil.
KiBum sa zasmial, čupol si pred neho, potľapkal ho po hlave ako domáce zvieratko a povedal:” Sľubujem, havko..budem čušať ako hrob..hehe..” povedal posmešne. Uštedril Chuliemu sladkú pusu na čelo, postavil sa, zakýval mu a s úsmevom na tvári odišiel.
HeeChul zčervenel od zlosti:” Havko? HAVKO? Ja? ..KIBUUUUUUUM!!!!” zakryčal. Bolo ho počuť až dole na ulicu, kde sa okoloidúci obzerali, čo sa deje…
Nasledujúca kapitola: Mind & Might (Myseľ a moc)
(0)
(0)
ja mit Kibuma ve tride, tak jsem permanentne v mdlobach XD
tak ted teda nevim 😀 fakt... nejdriv jsem si myslela, ze bude trojka 😀 a tedka... heh... vidim v tom bitku aneb Zhoumiho cerveny oci opet v akci :S jestli ublizi Kibumickovi, tak si ho tam pujdu podat, aby bylo jasno!
vidim to zatim na jednostranou a opetovanou lasku, protoze Chul urcite ke Kibumovi neco citi (coz me vubec neprekvapuje, protoze Kibum... <3)
jeste dotaz 😀 oni (jakoze Kibum a Mi) jsou bisexualove nebo jen tak ze srandy nabalujou kazdyho napotkani? 😀 nebo v tom jeste nemaj jasno? 😀
No o tej opätovane láske..či trojke zatiaľ nič neprezradím..aj keď ja už viem ako to dopadne :D..No a o tom či Zhou ublíži Bumovi by sa dalo pomlčať 😀 😀 ..ja tiež nechcem nechať Bumieho zraniť..to sa nemôže stať!! 😀 A to s tým nabaľovanim..ta takto..dá sa povedať, že vlastne v tom nemajú jasno zatiaľ, teda Bumie určite nie..ale radi sa pohrajú s dievčatami..radi im namotajú hlavu a podobne ale nič viac :D..Zhou si myslím, že je jasný, pretože on si je plne vedomí toho, že ľúbi Chulieho 😀
bavi te to hodne? ;D tedka me asi klepne... chytam abstak XD takhle me napinat... ja, slaba na nervy XD sakrys! KiChul rulez 😀 nechces tam Zhoumimu nekoho prihrat, aby nechal Chula Kibumovi? 😀
Jop baví :D..tohle delám každýmu 😀 ..to si zvykneš neboj 😉 ...ZhouMi si ešte musí počkať..ešte nenadišla jeho chvíľa, čo sa toho týka..ale všetko bude..neboj len daj tomu čas..predsa zabudla si?..ZhouMi ešte nesplnil svoju vyhrážku z tretej kapitoly :P..Ešte sa môže všeličo stať 😀 😀
tak to teda tesi 😀
fajn, tak ted se zacinam bat... hlavne, at neublizi Kibumovi, protoze by to byla ta posledni vec, kterou by ve svym zivote udelal! njn, moje nasilnicky sklony... 😀
Tie násilnícke sklony chápem 😀 ..nakoľko ja ich mám tiež..mala si vidieť ako som sa tvárila pri jednej poviedke na YeChulHae..kde urobili s chudáka Yesunga násilníka
..mala som chuť tú autorku zabiť..aj ked má užasné poviedky 😀 ..nie neublíži KiBumovi....? :D...či? 😀 ..proste nič neprezradím.ja wem som zlá 😀