Neverland

Boy on The other Side 1

Dalo sa čakať! Moja posadnutosť upírmi ma dostala!..Práve ked som dočítala dalšiu upírsku mangu sa mi v hlave zrodil nápad na túto poviedku…Neodvážim sa tvrdiť aká bude dlhá, pretože to ani sama neviem… Je to však prvý krát, čo budem písať takýto druh yaoi :D..K postavám…Ako ma napadla táto kombinácia? ..Ani veveričky netušia..proste sa mi hrozne páčia a milujem ich ..takže takto..Dosť už vykecávania, pretože viem, že ani Vás to nebaví čítať ..tak hor sa na poviedku ….Dúfam, že sa Vám to bude páčiť

Názov: Boy on the other side

Séria: Vampire boys Sága

Chapter : 1. A toy (Hračka)

Autor: Enny

FANDOM: Super Junior, DBSK, SNSD (Girls Generation)

COUPLE: ZhouMi/HeeChul/KiBum

Dostupnosť: +18 (hovorí 16-násť ročná 😛 čerstvo 17-ročná )

Genre: fantasy, school life, yaoi, romance, comedy, harem, drama, supernatural,action, mature

Venované: Mojej Natt, s ktorou sme sa tentokrát zhodli ešte aj na chorobe 😀 ..Skoré uzdravenie želám ..A všetkým milovníkom sexy upírov 😀

“Páni, sme na mieste.” ozval sa šofér limuzíny asi po pol hodinovej jazde.
Dvaja pohľadný mladíci vystúpili z bieleho a pekne drahého auta, a pozerali sa na obrovský školský komplex pred sebov.
“Gakkou Academy? Tak to je ono?” opýtal sa nižší čiernovlasý mladík.
“Zrejme to už tak bude…Ale mám pocit, že na tomto mieste nájdeme to čo potrebujeme, hyung.” odpovedal rusovlások s úšklebkom na tvári a zdvihol si svoju aktvoku na ramená.
“Tak v to dúfam…na našej poslednej škole nebolo veľmi na výber..s tými deckami nebola vôbec sranda.” odpovedal starší a vypľuvol žuvačku z úst na zem.
“Pre tentokrát sa postaráme o zábavu sami.” povedal rusovlások a hned potom sa obidvaja prešli cez brány Gakkou Academy.
***
“Nie je to vôbec ťažké, len musíte použiť správny čas….”rozliehal sa hlas postaršieho fúzatého profesora po triede, ktorý sa snažil vysvetľovať gramatiku.
Nedostávalo sa mu však toľko pozornosti akoby chcel.
“HeeChul, môžeš nám to preložiť, prosím?” vyzval profesor pôvabného blondáčika, ktorý hľadel von z okna. Jeho hlas sa mu zrejme nedostal do uší, pretože aj nadalej pokojne sedel a pozoroval ľudí hemžiacich sa popri škole.
“HeeChul!” vyzval ho profesor ešte raz.
HeeChul však aj nadalej nečinne sedel, profesora to zrejme naštvalo. Zobral učebnicu, zo svojho stola a rýchlim krokom sa dostal ku mladíkovi. Rozmachol sa vo vzduchu a “BUM” tresol Chula po hlave. Ten sa rýchlo vytrhol zo zamyslenia a vyľakal sa. Začal si šúchať hlavu, ktorou mu prechádzala prudká bolesť a pozrel na fuzáča.
“Čo sa deje, pán profesor?..auu..” nechápavo sa spýtal HeeChul.
“Práve som ťa aspoň 3 krát vyzval aby si prekladal článok, ale ty si ma vôbec nevnímal!” zúril profesor.
“Prepáčte mi to prosím, ospravedlňujem sa. Sľubujem, že sa to už nestane.”  vdušoval sa blondáčik a nahodil nevinný pohľad na svojej tváričke.
“No ved u….” profesor ho chcel dalej karhať, ale v tej chvíli ho prerušil riaditeľ, ktorý práve vošiel do triedy.
“Prepáč SungJeul, že vyrušujem tvoju hodinu, ale nový študenti práve doazili” prehovoril asi 60 ročný sivovlasý pán,ktorý žiaril samou autoritou.
“Pán riaditeľ? ” opýtal sa profesor a dvihol si okuliare vyššie k očiam.
“Nový študenti, ktorých som vám včera spomínal, práve dorazili.” odpovedal riaditeľ.
“Oh, samozrejme..Ako som mohol pozabudnúť?” poškrabal sa profesor na hlave.
“Budem rád, kolega, ak sa o týchto nových študentov dobre postaráte..Sú to synovia veľmi významného sponzora našej školy. Snažte sa im vyhovieť.”
“Áno, samozrejme..Ako poviete pán riaditeľ..A kde sú tí študenti?” profesor trochu znervóznel.
Riaditeľ sa otočil ku dverám, natiahol ruku a povedal: “ZhouMi, KiBum…môžete vojsť”
V tom sa vo dverách objavili dvaja okúzľujucí a veľmi príťažlivý chlapci, ktorý upútali celú triedu okrem HeeChula, ktorý sa na nich pozrel len na chvíľku a hned po tom sa zohol k taške odkiaľ si vybral mangu a začal čítať.
“Ooooh, vidíte aký su krásny?…Oni budú našími spolužiakmi?..Myslíte si, že si ma  všimnú? ..Máme u nich šancu?..” ozýval sa šepot a stonanie po celej triede.
Dievčatá vyzerali akokeby práve zažili orgasmus, odpadávali, rozplívali sa ..zato chlapci ich brali ako svoju konkurenciu, aj ked si uvedomovali, že asi nemajú bohvieakú šancu.
“V-V-Vitajte chlapci, som Kim SungJeul a budem vaším triednym profesorom, dúfam, že sa vám tu bude páčiť. Prosím podte a nájdite si voľné miesta.” pricupital k ním nervózny profesor a privítal ich.
Riaditeľ sa rozlúčil so študentmi a odišiel. ZhouMi a KiBum sa bez slova pobrali k voľným miestam. Neboli však pri sebe, delila ich lavica patriaca HeeChulovi, ktorý dalej zaujato čítal a ignoroval hodinu. Profesor sa nad tým už nepozastavoval, pretože sa venoval novým žiakom.
Hodina prebehla pokojne, až na to, že nikto z prítomných nevnímal výklad. ZhouMi a KiBum pohľadmi flirtovali s dievčatami, ktoré na to odpovedali tichým vzdychaním a červenajúcimi sa tváričkami.
Zazvonilo na prestávku, profesor odišiel z triedy.
” Myslím, že toto miesto patrí mne!!”  oprel sa KiBum dlaňami o HeeChulovu lavicu a naklonil sa nad neho.  HeeChul odpútal svoj pohľad od mangy a nechápavo si zdvihnutým obočím prezeral majetníckeho KiBuma skláňajúceho sa mu nad hlavu a ZhouMiho, ktorý stál pri jeho stoličke a jednou rukou sa držal opierátka.
“Nepočul si, čo ti môj brat povedal?” opýtal sa ZhouMi.
“Počul, preto reagujem, tak ako reagujem..”odpovedal Chul a ešte viac nadvihol obočie.
“Pozrime sa, niekto tu chce byť drzí..Takže ešte raz a pomaly..Toto miesto je moje, takže si dvihni veci a vypadni!” povedal KiBum drzo.
“Neviem, o tom, žeby ste mali túto lavicu podpísanú…Inak. môžete odísť? Snažím sa čítať, a k tomu všetkému tvoje pľuvanie, ked rozprávaš mi rozmočí knihu.” odpovedal HeeChul pokojne a znovu sa zadíval do mangy.
KiBum sa trochu zarazil poobzeral sa či ho nikto nevidí a poutieral si ústa od malých sliniek. V tom pozrel na ZhouMiho a prikývol. ZhouMi vytrhol knihu z Chulových rúk a odhodil ju von cez otvorené okno. (*berme to tak, že ich lavice boli pri okne*). KiBum udrel pesťou do lavice, to upútalo pozornosť, všetkých študentov v triede, ktorý poskočili od strachu.
“Zober si veci a vypadni na iné miesto!” znovu čiernovlások pohrozil.
“Za tú mangu mi zaplatíš.” HeeChul odignoroval KiBumovu narážku a naštvane sa díval na rusovláska, ktorého zaujala Chulova odvaha. Nikdy predtým, im nikto neodporoval, konečne sa niekto taký našiel.
“Braček, zdá sa, že máme to čo sme tak dlho hľadali.” povedal ZhouMi bratovi a dvihol kútik úst. KiBum mu pohľadom naznačil”Vieš, čo robiť..” V tom sa rusovlások naklonil k blonáčikovi a šepol mu do ucha:”Prepáč, ale nedávaš mi inú možnosť.” nadvihol stoličku a zhodil z nej chudáka Chula, ktorý dopadol na zem až
zadudnelo. Zhou a Bum sa postavili vedľa seba, a rozrehotali sa z plného hrdla. Ich gesto následovali aj ostatný ich spolužiaci, ktorý sa na celom tomto divadielku pekne zabávali.
Blondáčik sa zdvihol zo zeme, zobral si svoj náprsný vak a odkráčal z triedy naštvane von. Nemal chuť začínať bitku, aj ked to preňho nebol problém. Len si nechcel v poslednom ročníku robiť problémy.
Opovážlivý mladíci si zatiaľ urobili pohodlie v triede, usadili sa za seba..a pekne sa dalej zabávali.
“Hej braček,  myslím, že sa tu nudiť nebudeme.” prerušil záchvat smiechu ryšavý chlapec.
“Vieš čo ma na tom naozaj teší? Že to nebude také ľahké ako inokedy.” usmial sa KiBum.
***
“Zlatko, budeš s nami večerať?” zvolala mama na HeeChula, ktorý naštvane vybehol po schodoch do svojej izby.
“Nie, nemám chuť.” odpovedal a zatvoril dvere. Zhodil so seba tašku a vrh z uniformi. Polonahý sa hodil na posteľ a premýšľal:
“Čo si tí rozmaznaní blbci myslia? Že prídu do našej školy, a hned im všetko bude patriť? Podarilo sa im dostať všetkých..ale pri mne sa im to nepodarí. Ja sa len tak nedám, hned zajtra im ukážem, že nie som žiadny šprt, ktorému pchajú hlavu do záchodu. To teda nie!” nazlostený HeeChul sa po chvíľke myslenia otočil nabok a zaspal.

ZATIAĽ V DOME ZHOU MIho A KIBUMA
“Pane, ešte si budete želať dalšiu fľašu?” ozval sa sluha.
“Nie, môžeš odísť” odpovedal KiBum a odpil si z pohára.
Poslušný sluha sa uklonil a odkráčal z izby von.
“Už ma nebaví neustále piť túto zvieraciu krv bez chuti! Už je to dlhá doba, čo som pil ľudskú krv!” rozčuľoval sa rusovlások a postavil sa k oknu.
“Ved vieš, čo nám otec o tom povedal..ale neboj sa čochvíľa, znovu pocitíme tu sladkú chuť..” usmial sa čiernovlások.
Obaja chvíľku len bez slova rozmýšľali, no odrazu sa ZhouMi ozval:
“Ten chlapec, je docela zaujímavú druh, nemyslíš?”
KiBum položil pohár na stôl a odpovedal: ” Máš pravdu, v živote som nestretol niekoho takého. Je to prvý človek na zemi, ktorý nám odporoval, a mám pocit, že ešte neskončil.”
“Môže sa snažiť koľko chce, uzemníme ho.” rusovlások bezstarostne odpovedal.
“To áno..počuj,mám nápad..Čo s ním uzavrieť dohodu?” postavil sa KiBum zo stoličky.
“Dohodu?”
“Áno dohodu, ak urobí to čo chceme, dáme mu v škole pokoj.” odpovedal KiBum.
“Takže si z neho spravíme nášho osobného sluhu?” vyzvedal Zhou.
“Presne tak, a ak nechce mať zo života peklo, bude lepšie pre neho ak poslúchne. Ale má to jednu podmienku Zhou!”
“Akú braček?”
“Nesmieš sa ho ani dotknúť! To platí aj pre mňa! Pokiaľ nám to sám nedovolí, nesmieme mu ublížiť! Len sa s ním pohrajeme nič viac, uvidíme, čo bude potom.” vysvetľoval.
“Nesmiem ani ochutnať?” ZhouMimu sa táto podmienka veľmi nepozdávala, ved ako by aj áno. Konečne si myslel, že sa poriadne naje a jeho vlastný brat mu túto jeho predstavu zrútil ako domček z karát.
“Nie! Nič také! Musíš sa trochu krotiť!”  vyhrážal sa nižší chlapec.
Zhou len bez slova prikývol a dalej si vychutnával pohľad na nočnú oblohu.
***
Na druhý deň v škole:

“Ale, ale, pozrime sa ktože nám to sedí na tvojom mieste braček!” podpichol Zhou do HeeChula, ktorý sa ich snažil odignorovať.
“Myslím, že si práve urobil veľkú chybu chlapče!” povedal Bum a zhodil blondáčikovi všetky veci z lavice.
HeeChul sa už neudržal, postavil sa a chytil KiBuma za golier košele. Zhou ho išiel práve udrieť, ale v tom ich prerušil pán SungJeul.
“Preboha, čo sa to tu deje? Chlapci, prestaňte. HeeChul!! Pusti KiBuma!!” dobehol k trojici a snažil sa ich oddeliť.
Chul pustil čiernovláska a ten si napravil svoju košeľu s výhražným výrazom na tvári.
“Pán profesor, mi za to nemôžeme, to tento tu sa nám začal vyhrážať!” Zhou zahral pred profesorom neviniatko.
*Čo? Čo to ten debil trepe?* pomyslel si HeeChul.
“Ja viem ZhouMi, nemusíš si robiť starosti s vysvetľovaním. Ospravedlňujem sa, že vám HeeChul robí problémy, už sa to nezopakuje!” ospravedlňoval sa profesor a zadíval sa na blondáčika tak, že ho div neprepichol očami.
“Ale pán SunJeul! To títo dvaja ma chceli vyhodiť z môjho miesta. Ja za nič nemôžem!” vyskočil blondáčik.
“To vôbec nie je pravda, sadol si na miesto, ktoré som si včera vybral!” bránil sa KiBum s výsmechom v očiach.
“Aspoň raz môžeš urobiť kompromis HeeChul! Nájdi si iné miesto! Ešte raz sa ospravedlňujem, chlapci.” hovoril profesor.
“Pomôžem mu..” povedal Zhou pozerajúc sa na Chula. Zobral mu veci a dal do poslednej lavice v rade pri dverách. HeeChul naštvane odpochodoval na určené miesto. Chcel si sadnúť, ale Zhou ho chytil za rukáv a naklonil sa mu k ušiam a šepol:
“Takže.. HeeChul..dobré vedieť. Dúfam, že ti je jasné, že sa s nami nedá zahrávať.”
“Ešte sme neskončili, toto vám vrátim!” povedal HeeChul, vytrhol sa z rusovlsákoveho stisku a sadol si na miesto.
***
HeeChul bol práve na ceste domov, ked ho pri stanici metra zastavili ZhouMi a Kibum, ktorý sa zjavili pred ním.
“Čo zas chcete?” opýtal sa blondáčik.
“Nič, vážne. Len sme za tebou prišli z dohodou.” odpovedal KiBum.
“Dohoda? Akú dohodu so mnou vy chcete urobiť?” čudoval sa Chul.
“Nebudeme to hovoriť tu, príliš veľa ľudí nás vidí. Pod s nami.” povedal Zhou Mi a pustil sa aj s bratom do kroku.
“Nikam s vami neidem!” odvetil HeeChul a ostal stáť na mieste.
KiBum sa otočil :” Chceš aby sa ti niečo stalo? Sme dvaja a ty iba jeden. Na tvojom mieste by som si to rozmyslel” odvetil pokojne.
“Nehovorili ste náhodou, že je tu veľa ľudí? Všetci uvidia čo mi spravíte.” nedal sa blondáčik.
“Myslíš, že nám to nejako obzvlášť vadí?” zasmial sa Zhou.
HeeChul si uvedomil, akú moc ma ich otec, ktorý je ministrom. Dal sa do kroku, následoval ich aj ked pri tom na seba nadával. Došli až do starej opustenej budovy v meste. Pritlačili HeeChula k múru a spustili:
“Dohoda znie..Budeš nám slúžiť!” povedal KiBum držiac blondáčika za útle ramená.
“Slúžiť? Vám? Prečo by som mal?” zasmial sa Chul.
“Aby sme ti neublížili? ..Počúvaj, ak urobíš všetko čo chceme dáme ti pokoj. V škole sa ťa už nedotkneme ani mimo nej. Môžeš si žiť dalej svoj nudný život, ale pritom nám vo všetkom vyhovieš..Berieš alebo nie? ” vysvetlil ZhouMi.
“Hmm..počkajte porozmýšľam …NIE!” povedal HeeChul a snažil sa vymaniť z KiBumových rúk. Ten ho ešte silnejšie pritalčil o stenu a dodal:
“Nevieš, s kým sa zahrávaš! ”
“Ale viem, s dvomi blbcami, ktorý si myslia, že môžu ovládať celý svet.” povedal Chul.
“My si to nemyslíme, my to vieme..” povedal Zhou. V tom mu jeho oči zaplavila čevená farba, jeho výraz tváre sa úplne zmenil. V ústach mu narástli dve predné ostré a žiarivo biele zuby, po ktorých sa pohladil jazykom a tvárou sa priblížil k blondáčikovi.
“Preboha..čo si zač? Nehovor, že upír..To je smiešne, niečo také existuje predsa len vo filmoch..” blondáčik túto skutočnosť pokladal za absorudnosť a dalej hovoril trochu posmešne:”  Nehovor, že aj ty si upír..pijete ľudskú krv?” obrátil sa na KiBuma.
“Zhou to stačí” povedal ZhouMimu, ten sa zmenil do normálu a čiernovlások pokračoval:” Všetko čo si povedal, je pravda. Obidvaja sme upíry, ktorý bez váhania zabijú celú tvoju rodinu a všetkých tvojich kamošov len mihnutím oka…Takže príjmeš tú dohodu alebo nie?” vyhrážal sa.
” Mojej rodine dajte pokoj!” vykríkol Chul.
“S radosťou..len príjmi dohodu a nič sa im nestane…Rozmýšľaj bud tvoja sloboda alebo oni.” navrhoval Zhou.
Chul chvíľku hľadel na špinavú podlahu a potom povedal: ” Tak dobre! Beriem! Urobím čo chcete, ale mojej rodine a priateľom sa vyhnite!”
“Dobrý chlapec, len nás nesklam a bude všetko tak ako chceš.” povedal Zhou.
“Začíname zajtra ráno. Obidvom nám do školy prinesieš trochu   čerstvej zvieracej krvi. Potrebujeme niečo na raňajky. Dalšie pokyny ti dáme potom.” Povedal KiBum a pustil blondáčika. Spolu s bratom pomaly kráčali preč s budovy : ” Nezabudni! Zajtra ráno!” zvolali a zmizli Chulovi z dohľadu.
“Do frasa! Zase som padol do pasce..Ako je možné, že niečo také ako upír existuje? A prečo musia chodiť práve so mnou do tej istej školy? ” rozčúľoval sa HeeChul a odkopoval preč kamienky ležiace na zemi pri ňom.
“Takže zvieraciu krv..hej?..Ja vám ukážem zvieraciu krv. Vy zvrátený idioti!” dodal a odišiel domov.

Nasledujúca kapitola: Revenge (odplata)

(0)(0)