Neverland

Boy on the other Side 14

Vualáá…konečne po vééééľmi dlhom čase sem dávam aj ďalšiu kapitolu našich obľúbených upírikov… Táto kapitola sa mi mierne pretiahla viac ako som pôvodne plánovala…Aiish chincha…no čo už so mnou :D…Proste nastala istá problematika, ktorú som potrebovala vysvetliť, takže tak :D…táto kapitola je znovu plná hnevu, súcitu, spomienok…a ten koniec?…Muhahahaáá..kráľovsky som to sekla :D…to len preto, aby ste sa mali na čo tešiť v najbližšej časti 😉
P.S: Ospravedlňujem sa za meškanie, ale chcelo to ešte menšie úpravy 😀

Chapter 14 : Face of Devil 
“HeeChul..prečo si to urobil?”  Yunho si hladil odreninu na tvári a prekvapene pozeral na blondáčika.
HeeChul lapal po dychu, snažil sa ukľudniť, aj ked to nebolo nanajvýš vôbec ľahké.
“Ty potrebuješ vysvetlenie?!” opýtal sa neveriacky blondáčik.
Yunho sa pomaly postavil zo zeme, vyzeral ako by ho práve prešiel parný valec a jeho výraz tváre prezradzoval, že nič nevychádza podľa jeho pôvodných plánov. Priblížil sa o krok k HeeChulovi, no ten o krok ustúpil dozadu.
“HeeChul..prečo?…nechápem…ved sme predsa priatelia ,nie?” povedal Yunho zúfalo naťahujúc ruku ku chlapcovi.
“Nie Yunho, mýliš sa..Boli sme priatelia, ale to sa už zmenilo. Zrejme som sa v tebe zmýlil…” povedal HeeChul. KiBum a ZhouMi bez slova pozorovali, čo sa to vlastne deje. Neverili vlastným očiam, zdá sa, že Yunho dostane, čo si zaslúži a to ich tešilo.
“Ako to BOLI?!” Yunho mierne zvýšil hlas.
“Čo som ti spravil? Je to tým, že som ti povedal o svojom podradnom živote, ktorý nestojí absolútne za nič?” pokračoval, jeho hlas neustále zvyšoval na intenzite. Jeho oči nabrali červenkastý odtieň, nozdry sa mu rozširovali a vyzeralo to, akoby sa každú chvíľu chystal vyletieť z kože.
“To nemá nič spoločné s tvojou minulosťou. Pozri, je mi ľúto čo sa ti stalo. Podľa mňa si takýto osud nezaslúži nikto, jasné? Dokonca by som dokázal prehliadnuť skutočnosť, že si zabil niekoľko desiatok nevinných ľudí bez ohľadu na vek, či pohlavie…Aj ked sa to veľmi ťažko chápe a nie som si istý, či by som robil to isté na tvojom mieste..dávam to za vinu len tvojmu obrovskému hnevu a túžbe po pomste…Ved čo bolo, bolo..dá sa na to zabudnúť a začať od znova..samozrejme ak v tom nebudeš pokračovať…ale nikdy, zdôrazňujem NIKDY ti nedokážem odpustiť ak svojimi špinavými rečami špiníš mojich priateľov!” povedal HeeChul rozhodne. Kibumovi a najmä ZhouMimu takmer vypadli oči z jamôk, ked to počuli.
“Od kedy nás HeeChul považuje za svojich priateľov? Nehovoril stále, že nami opovrhuje a že nás nenávidí?” premýšľal ZhouMi.
“Špiniť ich?…Ale prosím ťa HeeChul, ty to vážne nevidíš?…Ved sa na nich pozri..oni sa už viac pošpiniť nedajú…” zatiahol Yunho.
“Odvolaj to Yunho!” zagánil HeeChul.
“Mám odvolať pravdu?…Mám odvolať skutočnosť, že tento blbec tu pred tebou zavraždil človeka, ktorý sa o neho staral?…Mám odvolať skutočnosť, že Kibum je len krvilačná beštia a nič viac?” zasmial sa Yunho.
“Čo si to povedal?” HeeChula zarazila narážka na Kibuma. Nechápavo naňho pozrel. KiBum ho priam presviedčal očami, aby Yunha nepočúval.
“Oh, pardon…Takže ty o tom nevieš?” pokračoval Yunho.
“O čom mám vedieť?”
“Nepočúvaj ho HeeChul!” vykríkol KiBum.
Yunho sa posmešne pozrel na KiBuma, no potom sa naspäť obrátil k HeeChulovi a pustil sa do vysvetľovania.
“Takže ako začať?..Hovoril ti už Kibum niekedy o dievčati menom Jessica?.“
HeeChul pokrútil hlavou, vôbec netušil, čo sa mu Yunho snaží naznačiť. Keď sa vlastne tak nad tým zamyslel, KiBum mu nejako zvlášť o svojej minulosti nikdy nerozprával. Cítil sa trápne a blbo, pri myšlienke, že o ZhouMim vie tak veľa a o chlapcovi, ktorého miluje, takmer nič. Ako k tomu mohlo dôjsť? Prečo sa ho na nič nevypytoval? Povedal by mu KiBum vôbec niečo? Teraz vyzerá, že ho vôbec nezaujíma jeho život. Ale to je blbosť, jasné že ho to zaujíma, len doteraz akosi nemal potrebu zisťovať si o ňom viac. *HeeChu ty hlupák..* pomyslel si blonďáčik.
Kibum a ZhouMi sa snažili zastaviť Yunhovo rozprávanie, no HeeChul ich zadržal. Cítil, že potrebuje počuť, čo mu Yunho povie, aj ked je to možno len sprosté klamstvo.* A čo ti o nej povedal? ” spýtal sa Yunho hľadiac na blondáčika.
“Nie, nikdy sa o tom nezmienil.” povedal HeeChul zahanbený svojou nevedomosťou.
“Nie? Ako je to možné? No nič..tak to napravím.. *rozrehotal sa Yunho*V skratke..Bola to jeho frajerka, ked začal chodiť na strednú. Bola to obrovská láska, nedokázali bez seba vydržať ani minútu..stále boli spolu. Dokonca aj ZhouMimu to liezlo na nervy..však Zhou?” podpichol Yunho.
“Mlč ty idiot!” ohriakol ho Zhou.
KiBum sa pustil smerom k Yunhovi aby ho zastavil, no HeeChul ho predbehol. Postavil sa pred Yunha s roztiahnutými rukami a povedal:” KiBum prestaň, nech to dokončí..chcem počuť, čo má na jazyku. Nechaj ho.” Čiernovlások nemohol nič iné, len poslúchnuť. Nedokázal by ublížiť HeeChulovi, ale potreboval zastaviť svojho bratranca..Ale ako?..
HeeChul sa naspäť otočil tvárou k Yunhovi a čakal, čo bude hovoriť.
“Dakujem HeeChul za priestor *zasmial sa Yunho a pokračoval* Kde som to skončil?..Oh..áno..že boli stále spolu. Každučkú minútku svojho bezcenného života. Avšak nastal zlom. Jessica sa začala od neho vzdiaľovať. Takmer nikdy nemala čas ísť s Kibumom von, až jeden deň si s ním dohodla rande, ak sa to tak dá nazvať. KiBum sa rozhodol, že jej na tomto rande, povie, čo všetko k nej cíti a všetky tie zbytočnosti ,a že sa ku všetkému prizná, tým mám na mysli jeho pravú totožnosť . To, že nie je len obyčajným smrteľníkom. Dúfal, že tak medzi nimi prelomí ľady a, že ked už nebudú žiadne tajomstvá medzi nimi, takže sa znovu zblížia ako pred tým. No čo sa v ten večer naozaj stalo?”
“Bud ticho Yunho!” prerušil ho KiBum, ktorému sa hrnuli slzy do očí. HeeChul sa naňho ani nepozrel, len dalej pozorne počúval, čo Yunho hovorí. Takmer ani nedýchal.
“V spomínaný večer, ked sa tí dvaja konečne stretli sa Jessica chovala odmerane. Držala si odstup a ked sa jej KiBum opýtal čo sa deje ona mu na to odpovedala, že to už dalej nevydrží dlhšie skrývať, že je jej to veľmi ľúto, že nechcela aby sa to stalo a blah blah blah..ved vieš samé zbytočnosti…a nakoniec z nej vyšlo, že má iného..Zaľúbila sa do niekoho úplne iného…KiBuma tieto slová zrejme tak ranili, teda skôr by som povedal rozčúlili, že začal na Jessicu kričať, nevadilo mu že plače..koniec koncov mohla si za to sama….Nakoniec, ked chcela odísť ju KiBum zadržal a…”
“Bud ticho!” kričal Kibum zúfalo.
“Jeho hnev to nevydržal, oblialo ho šialenstvo..zúfalosť..akási posadnutosť..zatúžil po krvi..Zrejme si pomyslel, že ak nemôže patriť jemu, tak potom nemôže patriť nikomu inému..”
“Čuš!” prekrikoval ho čiernovlások, no Yunho sa nenechal rušiť.
“Nemilosrdne ju napadol..ale neuspokojil sa len s jej krvou..kdeže? ..Ani ju chudínku nevaroval, nedal jej možnosť na život…Zmenil sa na obludu, na monštrum prahnúce po krvi..Roztrhal ju…Dotrhal jej telo, hned po tom ako z nej vysal všetku krv…Bohvie, aká šialenosť ho to napadla…Ked už chudinka Jessica nejavila žiadne známky života, KiBum zbabelo utiekol…Na druhý deň našli dievča, na moste na ktorom sa stretla s mojím bratrančekom. Jej telo bolo v zohavenom stave, takmer vôbec sa nedalo rozpoznať, o koho ide, nebyť dokladov, ktoré mala pri sebe, asi by to ani tak skoro nedokázali….Takže HeeChul, kto je teraz horší?…Myslíš, že ešte stále som horší ako títo dvaja?” zasmial sa Yunho.
KiBum padol na zem. Zhou sa musel držať, aby hned teraz Yunha nezabil, ale musel sa ovládať, kedže HeeChul ho bránil vlastným telom.
Blondáčik šokovane hľadel do zeme. Po chvíľke sa otočil a pozrel na KiBuma. Nedokázal sa spamätať z toho, čo práve počul… Je to pravda? Naozaj bol KiBum schopný niečoho takého? Čo ak stále je?….Čo ak také niečo urobí aj jemu, ked mu povie, že s ním už nechce byť?…Čo sa to deje?..Prečo ničomu nerozumie?…HeeChul si nedokázal dať nič do poriadku..neveril…a nechcel veriť Yunhovi..No pocit neistoty, zmätenosti a strachu bol omnoho väčší než on sám..
“HeeChul, never Yunhovi ani slovo. Klame!” zakričal ZhouMi brániac brata.
HeeChul hľadel na KiBuma, ktorý zastavoval slzy vo svojich očiach. “KiBum…je to pravda?” opýtal sa ho, ignorujúc ZhouMiho.
No KiBum neodpovedal..nebol schopný nič povedať. Zhou sa už dalej nemohol prizerať, ako jeho brat trpí. Zahrízol si nervózne do pery, stisol pevne päsť.
“Hahaha, samozrejme, že je to pravda…čo nevidíš, ako sa tvári?” smial sa Yunho.
HeeChul dalej bez pohnutia hľadel na KiBuma. Nevedel, čo v tej chvíli cítil. Nedokázal popísať či to je strach voči KiBumovi alebo ľútosť. Na jednej strane by ho najradšej nepoznal a držal sa v bezpečí, no na druhej strane mal chuť sa za ním rozbehnúť, tuho ho objať a utešiť. Zmietal sa medzi láskou a strachom, či dokonca odporom. Vonkoncom netušil, čo robiť, či dokonca, čo povedať…
“Ty Idiot!” vykríkol Zhou a rozbehol sa smerom k Yunhovi, nehľadiac dalej na to, že pred ním stojí HeeChul. Yunho túto situáciu rýchlo využil, priskočil k nehybnému HeeChulovi, pritlačil si ho k sebe, pravou rukou mu zablokoval obidve ruky, čo mu znemožnilo akýkoľvek pohyb a ľavou rukou mu potiahol hlavu za vlasy do ľavej strany a umožnil si tak dokonalý prístup k jeho krku.
“Stoj! Už ani krok, inak ja nebudem jediný, komu bude dnes ublížené.” povedal Yunho výhražne. ZhouMi sa v šoku a v strachu o blondáčikovo bezpečie zastavil. “HeeChul!” zakričal KiBum, spamätal sa, tackavo sa postavil zo zeme a bezbranne hľadel na svojho chlapca.
“Yunho? Čo to robíš?” pýtal sa blondáčik vydesene.
“Prepáč zlatko, ja som nechcel, aby to zašlo až sem, ale tvoji milenci mi nedávajú na výber.” hovoril Yunho sledujúc pozorne každučký krok Zhoumiho a KiBuma.
“Yunho..prosím pusti ma..” prosil HeeChul.
“No to ani náhodou…” zasmial sa Yunho.
“Yunho! Nezahrávaj sa s nami a nechaj ho na pokoji!” vykríkol Zhou.
“Nemám dôvod!” zasmial sa Yunho.
“KiBum..ZhouMi…prosím…nechajte ho odísť.” povedal HeeChul zúfalo trasúcim sa hlasom. Yunho sa tomuto nápadu len z chuti zasmial.
“Akoby ti to malo pomôcť Chulieee..prepáč, ale o tvojom osude bolo rozhodnuté, už v deň, ked na mňa títo dvaja siahli svojimi rukami!” hovoril Yunho a zatiahol sa HeeChulove vlasy, čo blondáčikovi vtislo do oči horúcu slzu.
KiBum sa ešte väčšmi rozzúril, cítil ako mu v žilách vrie krv “Yunhoo!!” vykríkol a bez rozmýšľania sa rozbehol jeho smerom.
Yunho akoby len čakal na túto reakciu.
“Varoval som vás, ale vy ste ma nebrali vážne…ako vravím, pomsta je sladká a v tomto prípade, je to tak doslovne.” povedal a ked bol KiBum už len krôčik od neho, využil situáciu a svoje upírske tesáky zaťahal hlboko do HeeChulovho krku.
Nasledujúca kapitola: You´re choice 

(0)(0)

1. ČiČi x) | máj 19th, 2013

   Heeeeeee ?! ... to myslíš vážne ? ... ešte, že tu je hneď ďalšia časť inak by som asi neprežila XD ... Skvelý diel ! 😀 Hneď idem na ďalší lebo sa asi inak zbláznim ...
   YUNHO ! I kill you ! 😀 *and i love you :DDDD*

   (0)(0)

   Odpovedať