Neverland

Enny's & Natt's blog
2 comments

Chapter 3: Tajomstvo

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Kapitola 3

“Hwang Sung Young….no táák, už vstávaj!” zobudil ma jemný hlások mojej matky.
Pomaly som rozlepovala viečka od seba a s rozospatými očami som sa pozrela na svet. V tú chvíľu bolo pre mňa čosi nemožné len tak vyskočiť z postele a začať žiť.

To je pre mňa problémom vlastne odjakživa a vôbec sa tým netajím. No a čo? Ved nie som jediná, kto rád dlho a nerušene spí.
“Koľko je hodííín?” zazívala som ako keby som svoju úbohu mamičku práve išla zjesť.
“Bude pol desiatej.” odpovedala mama.
“Ved je  hlboká noc pre boha, nechaj ma ešte spať.”zaborila som svoju hlavu hlboko do vankúša.
“Zlatko, rada by som ťa nechala spať ale nemôžem. Teddy je už nervózny.” moja mama sa ešte stále nevzdávala. Škoda, že som túto vlastnosť  po nej nezdedila.
“Kedy on nie je nervózny???” ozval sa tlmený zvuk z vankúša.
“Musíš uznať, že to ty mu dávaš dôvody aby bol nervózny, zlatko. Neustále ti všetko musí pripomínať a on ti chce len pomôcť, tým že ťa do všetkého tak núti.”
“…..” mám pocit, že som v tej chvíli trošku zachrápala. Pardon…heh, no čoo? Spomínala som, že nedokážem udržať pozornosť nie? No je to ešte o mnoho horšie ak ma ráno vytrhnete z postele. Vtedy sa to ztrojnásobí!!. Tak sa nečudujte!
“Ale, no tak Hwang Sung…nebud taká lenivá a vstaň konečne. Ak samozrejme nechceš aby sem Teddy došiel osobne?!” ešte stále sa nevzdávala.
Nedočkala sa však odpovede..milosť pani teda ja, si dalej chrápala …Ale teraz vážne, celú noc som nespala.  Párty po včerajšom koncerte síce trvala len do polnoci, maximálne hodinku dlhšie, ale problém bol, že ked som prišla domov a snažila sa zaspať, jednoducho sa to nedalo. Nemohla som  pretože som po celý ten čas myslela na udalosť s RyeoWookom, ešte stále mi nebolo kopu vecí jasných, a celkovo.. Bol to šok!
Nedokázala som prestať myslieť na jeho sladké bozky, na jeho tváričku, jeho slová, jemný hlas, ktorým mi vyznával lásku…rozmýšľala som nad tým, ako sa zvládnem chovať  akože sa nič nestalo. Najhoršie na tom je, že teraz s ním budem deň čo deň, pretože budeme nahrávať spoločný album. Myslím, že som padla do peknej kaše.
“Ako chceš…” začula som mamin hlas a vzápätí som počula ako zatvorila dvere. Videla asi, že to nemá zmysel. Princeznička totiž  neráčila vstať z postele.

Namiesto toho sa poriadne zababušila pod tepľučkú perinu a jemne si pochrapkávala. Teda, aby nedošlo k omylu, ja nechrápem vždy, len vtedy ak som poriadne unavená. Tak ako to bolo tento deň.
Po krátkej chvíľke mojej snahy o spánok som bola znovu vyrušená. Dvere do mojej izby sa náhle rozleteli.
“Yoona!!! Mohla by si ma aspoň jeden deň brať vážne? Máme veľa práce, musíme ísť do štúdia! Dnes je prvý deň nahrávania a ty si tu len tak polihuješ?  Už ma konečne neštvi a vstaň!” vrčal ako vždy rozzúrený buldog. Neslichané čosi, aspoň jediný deň by na mňa mohol byť príjemnejší.
Snažila som sa ho odignorovať, ale zbytočne. Buldog sa rozbehol k mojej posteli a zatiahol za perinu. To ma prinútilo si perinu prikvači nohami a rukami, tak silno ako to len šlo, ale pravdepodobne to bola chyba. Manažér v tej chvíli potiahol roh mojej tepľúčkej periny tak silno, že som aj spolu s ňou zletela rovno na tvrdú zem. Viete ako ma v tej chvíli bolel zadok? Ukrutná bolesť to bola… Hladkajúc si boľavé miesto na svojom pozadí som pozrela nepríčetným pohľadom na buldoga a odfrkla:
“Už som hore!!!…spokojný???”
Buldog sa len škodoradostne zasmial a dodal: “Spokojný, ako nikdy predtým..o 5 minút nech si dole!”
Odkráčal z mojej izby. Ja som sa lemravo postavila zo zeme a prešla do kúpeľni aby som sa umyla. Do zrkadla som sa radšej nepozerala, nedopadlo by to preň najlepšie. Ja by som bola v poriadku..ale to sklo..no malo by smolu.
Začala som si umývať zuby, ked som začula vyzváňať svoj mobil.
“Bože, ved povedal 5 minút, ešte neprešla ani minúta!! To si nemôžem ani umyť zuby??” naštvane som si opláchla ústa a dobehla k telefónu.
“KRISTE, VED SOM HORE!!! Môžeš chvíľu vydržať kým sa oblečiem???” zarevala som nervózne do telefónu, neznášam, ked ma buldog takto kontroluje.
“Halo? Yoona? Si to ty? Prepáč , zobudil som ťa? ” ozvalo sa z telefońu.
Práve som išla znovu niečo vybrechnúť, ale počkať!! …To nebol buldogov hlas, že nie? Toto bolo príliš milé a sladké… Do frasa, na koho som to práve vrieskala?
..Rýchlo som sa spamätala:
“Á-áno? Eee..Prepáč, to nepatrilo tebe. Myslela som, že si úplne niekto iný…ehm..teda prepáč, ale kto vlastne si?”  znervóznela som. Kto mi môže volať takto skoro ráno?
“Fúú, už som sa zľakol, že som spravil niečo zlé heh…To je dobre, že to nepatrilo mne..To som ja RyeoWook, Yoona.”
Čo? povedal práve, že je to RyeoWook? Môj sladký Wookie? Odkiaľ má moje číslo?..počkať, to nie je tak dôležité..ale ak je to on..nepovedal náhodou, že na to máme zabudnúť? Prečo mi volá?
“RyeoWook? Deje sa niečo.. odkiaľ máš moje číslo?”
” Ano, som to ja. Včera počas párty som si vypýtal tvoje číslo od tvojho manažéra..*Buldooog! Ja ťa zabijéém!!* A volám ti len preto aby som ťa počul a zistil ako sa máš.” odpovedal sladký hlások.
“M-mám sa dobre dakujem, ale počkaj chvíľku, RyeoWook..”
Náhle má prerušil v polovičke vety:” Yoona, ja viem, čo chceš povedať. Ver mi, celú noc som na teba nedokázal prestať myslieť. Premýšľal som ako vyriešiť túto situáciu a dospel som k názoru, že to jednoducho nedokážem. Nedokážem sa chovať akoby nič, to čo sa stalo je pre mňa veľmi dôležité. Nechcem bez teba stráviť už ani jedinú minútu svojho života. Yoona, prepáč, nedokážem to…”
Mala som pocit, že sa vznášam v oblakoch:” Wookie, ani ja to nechcem ignorovať. Tiež to bez teba nezvládnem. Potrebujem byť pri tebe..počuť tvoj hlas..cítiť tvoje bozky..” odrazu som stíchla.
“Yoona,  nájdem spôsob, ako byť s tebou bez toho aby sa to ktokoľvek dozvedel…niečo vymyslím..Ale teraz už musím končiť, volajú ma. Už sa na teba teším..ľúbim ťa.”
“Aj ja ť..” nedopovedala som vetu, pretože sa v telefóne ozvalo pípanie.  RyeoWook musel zavesiť.

Tento telefonát ma pekne prebral. Len som začala  mať obavy..Naozaj sa nám to podarí udržať v tajnosti?..Ako často s ním budem môcť byť osamote? Myslím, že sme to mali nechať tak ako to bolo..Lenže áno, ja viem. Nevedela by som naňho zabudnúť…Ved uvidíme čo sa bude diať…
****
“Zlatko budeš jesť?” opýtala sa mama, ked som schádzala po schodoch dole.
“Nie mami dakujem. Nechcem Teddyho nechať čakať viac ako doteraz. Najem sa v spoločnosti.” odpovedala som a snažila sa skryť v sebe obavy z dnešného dňa.
“V poriadku  Hwang Sung…želám pekný deň zlatko.”
“Potom ti zavolám mami, maj sa..” rozlúčila som sa s ňou a pobrala sa vonku z domu.
V aute pred domom ma už čakal buldog. Na moje začudovanie na mňa nevybrechol ani nič podobné. Namiesto toho povedal veľmi príjemným hlasom *až som sa ho bála, kedže som ho ešte takto rozprávať nepočula. Možno počula ale vôbec sa na to nepamätám.* :”Pripravená na dnešné nahrávanie?”
“Ty na mňa nekričíš, že meškám?..Teda vlastne, áno pripravená. Dúfam, že to dopadne dobre.”
“Neboj sa, stačí ak ty a chlapci so Super Junior budete robiť všetko tak ako máte.” odpovedal buldog.
Potom sme už neprehovorili ani slovo. Na ceste do spoločnosti som po celý čas myslela na to ako to dnes všetko dopadne. Nemyslela som nahrávanie albumu, to ma až tak netrápilo. Niežeby mi na tom nezáležalo, práve naopak. Ale tentokrát ma trápili skôr iné veci. Ved viete..

***

“Pripravená? Môžme začať?” opýtal sa producent.
Len som prikývla hlavou a hudba sa spustila. Začala som spievať. Počas celého môjho výstupu som sa musela krotiť aby som svojim pohľadom neprevrtala Wookiemu dieru do jeho anjelskej tváričky. Cítila som sa obzvlášť príjemne, pretože som vedela, že jeho úsmev patril len mne.
V štúdiu sme boli už čosi cez dve hodiny. S RyeoWookom som sa zatiaľ vôbec nedostala do osobného kontaktu. Všetko bolo ako naschvál, od môjho Wookieho sa takmer po celý čas neodlepilo maknae KyuHyun. Stále ak sme sa k sebe priblížili čo i len o centimeter bližšie, hned ho stiahol na bok. Správal sa ku mne dosť odmerane a drzo. Za každým ked som sa k ním chcela pripojiť ma odstrkol slovami “čo teba do toho? nevidíš, že sa rozprávame?”Bolo to zvláštne, nikdy predtým som nevidela KyuHyuna sa takto správať. Dokonca si vôbec nevšímal Wookieho vety typu :”čo ti na nej tak vadí? ved nerozoberáme nič dôležité, čo by Yoona nemohla počuť.”
Nechápala som celú túto situáciu, ale išlo ma rozdrapiť. Pri predstave, že nemôžem byť ani vo Wookieho blízkosti. Potom nech sa ľudia nečudujú, že mám zlú náladu.
Aspoň počas spievania pesničky som si na chvíľku pripadala ako v nejakom úplne inom svete, izolovanom od všetkých, kde nie je nikto iný, len ja a RyeoWook. V tomto svete, nebol nikto kto by nám dvom bránil byť spolu, jednoducho svet bez pravidiel.
Ked však pieseň skončila a hudba v mojich slúchadlách prestala hrať, musela som  znovu otvoriť oči a vstúpiť do krutej reality.
“Výborne Yoona, trochu si chod oddýchnuť s ostatnými. O pol hodinu budeme pokračovať.”  vyzval ma producent.
Myslíte si, že som mala náladu ísť ku chlapcom a znášať narážky KyuHyuna? Kdeže, od rána som toho mala akurát už dosť…Nešla som k ním ani za cenu, že je tam môj sladký Wookie. Namiesto toho som vyšla do parku pred spoločnosťou, kde som mala istotu, že ma nikto neuvidí. Fanúšikovia sa tam tiež nemali ako dostať, pretože to bolo mimo hlavnej ulice(*ono to vlastne ani nebol park ale taký dvor s lavičkami,prepojený s budovou s opačnej strany ako vchod*), kde by som riskovala svoj život..heh..
Slnko mi príjemne pražilo do ksychtíku, snažila som ukľudniť svoje nervy..tajne som dúfala, že sa za mnou objaví môj Wookie a že s ním budem môcť stráviť aspoň pár minút o samote, že ma pobozká ako princeznú…Ale maknae ho asi nechce pustiť . Ježíš…čo tomu zlatučkému Kyu Kyu vošlo do hlavy? Ved ešte včer, ked sme sa zoznamovali bol úplne milý a v pohode a dnes ako keby ho posadol čert…Nemám šťastie…Oh yes, pekná prezývka, že Kyu Kyu, ani neviem ako ma to napadlo..hehe..myslím, že mu tak budem hovoriť..ale len v prípade, že nebude zlý!
“Hwang Sung?” začula som ako ma ktosi volá..niekde v hlbke som dúfala, že je to Wookie.
Tieň nad mojou hlavou ma donútil otvoriť oči…áno uhádli ste, natiahla som sa na lavičke a chcela si zdriemnúť, len keby ma furt niekto nerušil…
Pomaly som otvorila oči a skoro mi duša vyskočila z tela ked som nad svojou tvárou zbadala KyuHyuna. Moje prudké reakcie ma donútili k činu, išla som sa vystrieť, s tým, že sa posadím..Ale bola to chyba..svojím pohybom som dala hlavičku Kyu Kyu, ktorý sa od bolesti až narovnal…počkať!..možno to ani nebola chyba..zaslúži si to…Auu len keby som pri tom netrpela aj ja..Myslím, že mám slabý otras mozgu..
“KyuHyun..čo tu robíš?” povedala som pri tom ako som si šúchala čelo.
Maknae sa ešte spamätávalo s nárazu, ale po chvíľke odpovedalo:” Hľadal som ťa..”
“A na čo? ” nechápala som.
“Aby som ti niečo povedal..”
“Povedal?..A čo?…Prestaň už hovoriť v hádankach..” neznášam, ked niekto nepovie narovinu čo chce.
KyuHyun  ma v tej chvíli zablokoval rukami, čiže, keby som chcela vstať tak sa to jednoducho nedá..Musela by som ho kopnúť alebo čo..e?..nie je to zlý nápad..ale nie nechcem byť zlá.
“Drž sa od RyeoWooka dalej!” jeho výraz tváre sa úplne zmenil.
“Č-čo prosím? Prečo by som mala?” vážne neviem, čo tým chcel povedať.
“Proste sa od neho drž dalej..Ak sa aj potom budeš okolo neho krútiť..neželaj si ma!” bolo vidno, že to myslí vážne.
Musím povedať, že z jeho očí išiel strach a to poriadny..Kyu Kyu je bubááááák.
“Vysvetlíš mi prosím o čo presne ide?” dožadovala som sa odpovede.
“Jednoducho sa drž…..”
“Áno, drž sa od neho dalej..jasné..to som už počula..Ja len chcem vedieť prečo? Prečo ti tak vadí, že som sním?” prerušila som ho.
“To ťa nemusí zaujímať, nestaraj sa do toho!”
“Tak v tom prípade nemám dôvod s tým prestať!” nadvihla som obočie.
“Počúvni ma, ak nechceš mať problémy.A RyeoWookovi nehovor ani slovo!” on sa my začal vyhrážať??…
Naozaj netuším, o čo tomu evil maknae šlo, ale mala som pocit, že je to niečo naozaj vážne…Ale on si myslí, že sa vzdám človeka, ktorého milujem? A ktorý miluje mňa? No určite, ani ma to nenapadne.
“Ak chceš, aby som ti urobil zo života peklo, tak v tom pokračuj..” povedal.
No dobre, už mi to nebolo jedno..jeho výraz tváre hovoril za všetko..Vážne ho nič nezastaví..začala som trochu pociťovať ..strach?..Hlavne viem že som bola prekvapená, po tom čo mi toto pred tým zlatučké  maknae povedalo.
Chcela som niečo povedať, ale v tom nás prerušilo:
“Yoona? KyuHyun? Čo sa deje? Prečo ste sa tak vytratili?” vyzvedal Wookie, bola som rada, že prišiel. Vôbec som nechcela vedieť, k čomu by došlo, keby neprišiel. Myslím, že by som sa začala biť…
“Nič, len sme sa tu tak rozprávali..že Yoona?” pozrel na mňa KyuHyun.
“Ehm, áno presne tak..len sme sa zhovárali..o nič neide.” neviem prečo, ale zatiaľ som ho poslúchala.
“V poriadku potom..som rád, že si rozumiete.” usmial sa Wookie. Len keby vedel, čo sa v skutočnosti stalo.
“Tak, ja už pôjdem, ešte som sa chcel na niečo pozrieť.Majte sa zatiaľ .”povedal KyuHyun  úplne iným tónom, takým neviem..milým a úplne normálnym?.. odišiel.
Ja som len bez slova sedela a pozerala som sa do zeme. Snažila som  si dať dokopy, prečo to všetko Kyu Kyu robí. RyeoWook sa ku mne posadil.
“Yoona, stalo sa ti niečo? Povedal ti KyuHyun niečo čo ti ublížilo?” opýtal sa ma láskavo.
“Nie, nič, nemusíš sa báť. O nič nešlo..” povedala som po tichy.
Wookie si ma v tej chvíli pritisol do náručia a hladil mi vlasy. Cítila som sa príjemne, jeho vôňa mi zablokovala všetky zmysli, chcela som takto ostať na veky.
“V poriadku..ale sľúb mi, že ak ťa niečo bude trápiť hned mi to povieš..nedovolím, aby ti niekto ublížil.”
Asi minútku som ešte pokľudne sedela vedľa Wookieho, odrazu som si však spomenula na Hyunové slová..mykla som zo sebou a postavila sa rýchlo na nohy. Wookie na mňa nechápavo pozrel:
“Čo sa deje?”
“Nie, len som si spomenula, že mám niečo urobiť..prepáč, ale musím utekať.” povedala som . Chcela som ísť už preč ale Wookie ma chytil za ruku:
“Pustím ťa len pod jednou podmienkou, že sa dneska ešte stretneme.” povedal.
“Ved sa uvidíme, ideme ešte nahrávať nie?”
“Myslím o samote, len ty a ja.” celý čas sa mi pozeral do očí.
Zaváhala som..ale aj napriek tomu som povedala : “Budem veľmi rada..”
“Som rád, že si neodmietla..príd dnes večer do našej ubytovne. Budem sám , kedže chlapci idú večer na nejaký koncert ako VIP hostia..ja sa ospravedlním, že sa necítim dobre. Niečo chutné ti uvarím a aspoň sa porozprávame.” navrhol Wookie.
“Dobre, prídem..ale už musím ísť.”
RyeoWook sa ku mne priblížil ešte viac a chystal sa ma pobozkať, ale nechcela som riskovať a tak som sa od neho odtiahla a odišla preč.

Nasledujúci chapter: 4.Stretnutie

(0)(0)

2 Comments

  1. RiAn |

    "Ja by som bola v poriadku..ale to sklo..no malo by smolu."
    😀
    Pobavil som sa 😀
    Ale ZOMG UŽ CHCEM 4. ČÁÁÁSŤ

    (0)(0)
    Odpovedať
    • Enny =:P |

      No čo ved pravda :D...ja sa tež ráno pre istotu nekukám do zrkadla 😀 ..to s tou 4 časťou myslíš for real?? :) ..okik pustím sa do toho 😉

      (0)(0)
      Odpovedať

Leave A Comment