Neverland

Enny's & Natt's blog
2 comments

Chapter 1: Láska na prvý pohľad?

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Zdravím :)

Ták a som tu s prvou kapitolovkou. Ešte ani veverička netuší koľko kapitol to vlastne bude mať dokopy. Necháme sa prekvapiť vývojom príbehu :D… V tomto príbehu pôjde o milenecký trojuholník. Hlavnou postavou je Yoona -Hwang Sung Young (*táto postava nemá absolútne nič spoločné zo speváčkou Yoonou z GG, zhoduje sa len jej prezývka. Bola však vybraná úplne náhodne*). V tomto príbehu bude prechádzať veľkým emocionálnym vývojom, bojovať s mnohými prekážkami..ale či nakoniec vyhraje ten ťažký boj s Kyu Kyu (áno bude sa tam vyskytovať :) ) je ešte otázne … Ehm..teda ja to viem..len Vám to ešte nepoviem 😀  Som tu hned s prvou kapitolou tak si ju vychutnajte :)

P.S: Bolo by dobre ak by ste pridávali komentáre, či už pozitívne alebo negatívne ..len jednoducho potrebujem vedieť, či mám v tomto príbehu pokračovať :)

KyuWook

KyuWook

Názov: Zakázané ovocie

Chapter: 1. Láska na prvý pohľad?

Fandom: Super Junior

Couple:  RyeoWook a Kyuhyun

Dostupnosť: Neobmedzená ( aspoň +15)

Genre: hetero/yaoi, real, romance, drama, fiction, comedy,  josei

Autor: Enny =:)

Venované: Všetkým E.L.Fom, mojej milučkej Natty a dalšej zbožňovanej sestre Nike ..(Nika ani nevieš ako ma teší že sa ti to páči) :-*

Kapitola 1

*….Somebody take me away. Somebody take me away
Somebody take me away~ Somebody take me away
Cuz I can’t take this pain …. * ozývala sa jemná melódia z mojej MP3-ky. Sedela som sama v nahrávacom štúdiu a len tak hľadela do steny predomnou. V hlave mi vírilo kopu otázok, myšlienok..nevnímala som svet okolo seba. Pomaly som prestávala vnímať aj hudbu znejúcu mi v ušiach, zavrela som oči. Všetko naookolo mňa akoby zmizlo. Bola som len ja a moje myšlienky, nikto iný.
“Hwang Sung Young !!! ….Yoona!!…halloo…Yoona!!!!!” odrazu ma prebral čísí hlas z tranzu. Pomaly som otvorila oči, predomnou stál môj producent Teddy Park. Bol ako zvyčajne namosúrený, z nosa mu prúdila para ako ked sa býk v aréne chystá každú chvíľu zaútočiť na toreádora. Ruky mal na hrudi prekrížené a dokonca sa mi zazdalo že mu z úst vytekajú sliny. Na takúto reakciu som bola už zvyknutá, ale aj tak aby som ho ešte viac nevytočila z mieri, tak som si lenivo zložila nohy z pohovky, a dala z hlavy dole moje strieborno-modré slúchadlá: “Deje sa niečo? Čo som zase spravila?” zatiahla som.
Skoro som ani nestihla dopovedať, už na mňa buldog začal peniť: “Čo sa deje?!! Ona sa ma pýta, že čo sa deje?! Ako môžeš byť taká pokojná??!!”
“No tak, pomaly na mňa.. áno? Tak po poriadku, čo som zase viviedla?”ešte stále mi nedochádzalo, ale mala som pocit, že to je niečo dôležité. Buldog totiž penil viac ako kedykoľvek predtým.
“Ešte, stále nevieš čo sa deje?” buldog začal ceriť zúbky.
“Nieeee, preto- sa- to- asi- pýtam nieeeee?”síce nechtiac ale provokovala som ho svojím pomalým myšlienkovým pochodom.
“Hwang Sung Young! (*ešte v živote nepovedal moje celé meno rýchlejšie) Tvoje vystúpenie!!!” buldog lapal po dychu.
“Vystúpenie???…A…aháááá..vystúpenie..hmm..a čo sním?” toto som sa asi radšej opýtať nemala, ale vážne nevedela som o čom buldog točí.
“Už si tam mala byť!!!! O dve hodiny začínaš!! Všetci na teba už čakajú.! Prestaň už na mňa čumieť ako teľa na maľované vráta a pod!!!”vybrechol na mňa, pomaly mi už čosi svitalo v hlave.
Ale teraz vážne, kto to kedy videl aby sa producent takto správal k svojej hviezde, ktorá mu zarába slušné peniaze. Že som teľa? Takto mi nepovedala ani moja mama. Tsss. Tak toto si nabudúce vyprosím.
“Všetci? Kto, všetci?”
Možno si práve hovoríte, bože čo to ma za malý mozog? To nikdy nevie o čom jej nadriadený hovorí? Nič si nepamätá? Čo robí ked sa o tom rozprávajú?…No asi takto, stále ked na niečo také dôjde reč, nie som prítomná. Ako nie doslova, ale len duchom. Ani neviem prečo, niežeby ma to netrápilo, kdeže, len jednoducho nedokážem udržať svoju pozornosť na niečom dlhšie ako 10 minút.  Keby to povedal narovinu a hned ked máme stretnutie, tak by som ho aj počúvala. Problém je v tom, že najprv polhodinu kecá o niečom úplne inom, o niečom čo nemá s našou prácou nič spoločné. Ako vážne, ale koho zaujíma, že jeho tučná žena (*Prepáč Ling, mám ťa rada*) behala včera po dome v ružových šatách a spievala si pesničku GEE od Girls Generation? Podľa producenta to bolo roztomilé, podľa mňa nechutné. Fuuuj.
Rieši však ešte aj záležitosti také ako, čo mám obliesť svojmu psovi, ked sním pôjdem do telévizie? Čo si dnes dám na obed…a podobne..a až potom začne hovoriť o dôležitých veciach, lenže vtedy som už dávno myšlienkami uplne niekde inde.
” Super Junior!!!”vrieskal buldog z posledných síl.
“Čo? Super Junior? Prečo si to nepovedal skôr??” konečne mi to došlo.
Nie, neide o moje prvé stretnutie. To nie je dôvod môjho náhleho pohybu mozgových buniek. Predtým som sa s nimi stretla už niekoľko krát. Ide však o to, že to bude prvý krát, čo sa stretnem s celou skupinou. Predtým som mala možnosť spoznať v reále len zlatučkého leadera LeeTeuka, pohľadného HeeChula s krásnymi prenikavými očami, šaška ShinDonga a nakoniec podarenú dvojku DongHae a EunHyuka, ktorých som si veľmi obľúbila a vlastne s týmito dvomi sa poznám aj najdlhšie, také dva roky myslím. Ostatných som videla len v televízii alebo na internete. Ale toto som fakt nechcela, zabudnúť na niečo tak dôležité. Boože to dokážem len ja..!
“Mám pripravené šaty?…A vizážistka??” začala som zo seba nervozne sypať.
“Aáá pozrime že sa, princeznička si konečne spomenula.”hovoril nahnevaný buldog.
“Podme rýchlo nemáme čas, musím sa poponáhľať.”nevšímala som si jeho priblblú poznámku a nervózne som poletovala po miestnosti sem a tam.
“Odrazu ťa trápi, že nestíhaš?”znovu zavrčal.
V tej chvíli som sa naňho pozrela pohľadom asi takým že, *Ešte jedno slovo a nakopem ťa do rozkroku, že si so svojou milučkou ženíčkou už ani nezapicháš* zrejme pochopil toto moje nevynné gesto pretože už nepovedal ani slovo. Vo veľkej rýchlosti som vyletela z nahrávaceho štúdia a ponáhľa som sa do šatne, kde na mňa už čakala moja vizážistka.
“Yoona, no konečne si tu. Už som mala pocit, že som šaty pripravovala zbytočne.” privítala ma s rozžiareným úsmevom Kim.
“Prepáč, ale nejako sa mi podarilo zabudnúť.”ospravedlňovala som sa a snažila chytiť dych.
“Znovu? Tento týždeň je to už po tretí krát, čo si na niečo zabudla.”podpichla ma, robila to strašne rada.
“Prosím aspoň ty s tým prestaň, ja za to nemôžem.”nahodila som psie oči.
“V poriadku, neboj sa nebudem. Ja som si na to už zvykla..hehehe…No, nezdržujme čas viac ako už je a pod sa rýchlo obliecť aby som ťa mohla upraviť. Šaty máš položené na stole.”
Neváhala som už ani chvíľku, zobrala si šaty a šla sa obliecť. Milujem oblečenie, ktoré mi Kim pripravuje, je presne podľa môjho vkusu, pohodlné, po väčšine tmavé a hlavne štýlové. Vyzliekla som si pôvodné oblečenie a natiala na seba krátku skladanú sukňu červeno-čiernej farby na kocky s čierno-strieborným vybíjaným opaskom, z ktorého vyseli čierne traky. Potom som si obliekla biele tričko s čierno-červenou podtlačou,kde písalo “Music Is my Life” a na vrch dlhšiu mikinu, ktorá mi siahala po zadok, bola voľnejšia s kapucňou, čierna. Na chrbte bolo čosi napísané strieborným písmom, vykladaným kamienkami. Nechala som si ju rozopnutú. Na nohy som si obula tenisky siahajúce až do podkolenia, čierno-bielej farby.
Vyšla som z prezliekarne, Kim ma už čakala, prišla som k nej. ešte predtým ako má začala pripravovať, mi  pripla kožennú retiazku,obtiahnutú okolo krku s malím počtom strieborných guliek, v strede retiazky vysel strieborný krížik. Potom zobrala svoje náradie a začala ma líčiť, nie príliš nápadne, vedela, že neznášam výrazné líčenie. Radšej som mala prirodzený vzhľad. Moje líčenie väčšinou spočívalo len s ceruzky, linky na oči, špirály a nejakého nevýrazného rúžu, alebo lesku. A tiež nejaký make-up, ktorý mi sadol k svetlučkej pleti.
Vlasy mi nechala rozpústené, niektoré pramienky mi natočila s kulmou a olfinu zostríhanú pozdlž čela mi tiež nechala voľne.
Hned po tom ako som bola pripravená, ma už buldog čakal vonku pred štúdiom s pripraveným autom.
“No konečne! Princeznička sa ráčila aj pripraviť.” privítal ma s “otvorenou” náručou moj milý buldog.
“Jediný na koho tu teraz čakáme si ty! A nie som princeznička!” sediaca už v aute som nervoźne vykríkla, vážne neznášam, ked ma takto oslovuje.
Buldog zavrčal, ale vedel že mám pravdu, preto bez slova nasadol rýchlo do auta a už sme boli na ceste. V aute som rozmýšľala nad tým, ako sa budem ospravedlňovať, za svoje meškanie a čo si vymyslím ako výhovorku. Nemôžem  predsa pokaziť ich prvý dojem tým, že sa prezradím ako som na nich zabudla. Už tak som si to dosť pokazila, tým že meškám viac ako hodinu. Buldog zatiaľ čosi nervózne frfľal popodnos a snažil sa dovolať manažérovi Super Junior.
“Už sme tu, pane.” povedal šofér asi o takú polhodinku neskôr.
“Dobre dakujeme, ked skončíme zavoláme ti.” povedal, už trošku pokojneší Teddy Park.
Vystúpili sme s auta a už sme kráčali do obrovskej budovy v centre štvrti Gangnam, kde sa mal uskutočniť spomínaný koncert. Každý kto bol v budove ma vrelo vítal. Znelo to nejako takto:”Hwang Sung Young, sme veľmi radi, že vás poznávame… Ste naozaj úžasná…Nedokážem prestať počúvať váš nový album…Ako sa cítite pred veľkým vystúpením?..Môžem sa s vami odfotiť?..Dáte mi prosím podpis pre môjho synovca? Je vaším veľkým obdivovateľom.”
Bolo to naozaj milé.Vedieť, že mám toľko fanúšikov na jednom mieste bolo potešujúce. Ostala by som pri nich dlhšie, pravda ak by som nemala práve čosi na práci.
Konečne sme prišli sme až k veľkému pódiu, kde si  už 13 členov Super Junior precvičovalo choreografiu na pesničku Sorry Sorry.
Hrozne som znervóznela, ked som ich zbala všetkých po kope. Považovala som ich za svojich najväčších idolov.
“Bože, čo poviem?. Ako sa budem tváriť? Nie ja tam neidem! Vrátim sa naspäť! Poviem buldogovi aby odkázal, že som hrozne chorá a bohužiaľ sa nemožem dostaviť na koncert. Ale to by ma asi buldog zabil ,nie? Nie, ja tam nechcem ísť….”výrili mi v hlave nepokojné myšlienky, kým sme kráčali smerom kním. Musela som sa pritom tváriť hrozne.
“Nie, Bože, nie neidem. Nikto ma tam nedostane….áááá sakra, neskoro už si nás všimli..Niééé, prečo práve ja?” prerušila som vlnu myšlienok, ked som zbadala ako sa ku mne rúti HeeChul.
“Yoooooonaaaaaa, zlatííííííííčko.” vykríkol ked ku mne došiel, tuho ma začal objímať.
Opätovala som mu objatie. Bola som veľmi rada, že ho vidím po takom dlhom čase, ale ked som si uvedomila, že nemôžem dýchať, snažila som sa ho od seba odtrhnúť.
“HeeChul! Nevidíš, že nemôže dýchať? No táák, pusti ju aj my sa s ňou chceme zvítať a zoznámiť.” další pohľadný a veľmi milý chlapec sa mi pomohol vymaniť z Chulovho tuhého stisku.  Ten to potom vzdal ale ešte stále bol v tesnej blízkosti pri mne a zavesil sa mi okolo krku. Pri tomto som aspoň mohla dýchať.
“Ahoj, ja som HanKyung. Som rád, že ťa konečne spoznávam aj naživo. Zbožňujem tvoje songy sú úžasné a plné energie.” predstavil sa môj záchranca.
No toto, je toto možné?…On je mojím fanúšikom? ..Kto by to čakal, ach bol taký okúzľujúci. A ten jeho nádherný a milý úsmev..och.Amorko si ma asi konečne našiel.
“Ahoj, aj mňa veľmi teší. Ja som Hwang Sung Young, ale to už zrejme vieš.  Som naozaj rada, že vás môžem konečne všetkých spoznať”odvetila som s priblblým úsmevom na tvári, vyzeralo to presne tak, ako ked sa nejaká pojašená tínedžerka rozplíva nad svojím idolom.
“Yoona, som rád, že si nakoniec prišla. Už sme sa báli, že ten koncert budeme musieť zrušiť.” prihovoril sa mi zlatučký LeeTeuk a privítal ma pusou na líce a milým úsmevom.
Dalej som sa potom zoznamovala s ostatnými členmi SuJu, všetci boli naozaj milý a užasný. Odrazu som však pred svojimi očami zbadala toho najroztomilejšieho a najpôvabnejšieho chlapca na svete, približne v rovnakom veku ako ja. Priblížil sa ku mne, chytil mi ruku, pobozkal mi ju ako pravý gentleman, sladko sa usmial a predstavil sa:
“Ahoj, ja som RyeoWook, si ešte omnoho krajšia ako som čakal, Yoona.”
A toto už bol šíp strelený priamo do srdca. Prepáč mi moj krásny a očarujúci HanKyung, ale práve som sa asi zaľúbila a vymenila ťa naozaj rýchlo za tohto roztomilučkého anjelika , prosím prepáč mi to. Že mi to odpustíš??..
“A-a-ahoj, RyeoWook.. Som rada že ťa môžem bozkávať..eeh teda spoznávať..spoznávať!.” och, Bože, to čom som práve zo seba vysputila. Nie, toto bol môj najväčší trapas v živote. Som rada, že ťa môžem bozkávať? Ako som mohla niečo, také vysloviť, pre pána kráľa.  Prečo ja? Nie, utečiem, nemôžem tu ostať. Zastrelte ma dakto, ale rýchlo nech to mám za sebou. Počkať, on sa usmieval?…On sa vážne usmieva.. Možno to ani nepočul, chválabohu. Len dúfam ,že to nepočuli ani ostatný.  Síce sa nejako divne tvárili akokeby v sebe dusili smiech, hlavne čo sa týkalo LeeTeuka a HeeChula, ktorý boli zavesený na mojom krku. Zdalo sa mi, že sa chechtajú, ale radšej som nezsiťovala kvôli čomu to bolo a či je to naozaj kvôli tomu môjmu trapasu pred chvíľkou.
Chceli sme už ísť nacvičovať a prichystať sa ked sa odrazu za mnou ktosi ozval :
“Heeej, na nás si  už zabudla?..Pekné od teba, ale vážne, že zabudneš na svojich miláčikov:” otočila som sa a presne ako som si myslela, boli to moje dve spriaznené dušičky DongHae a Eunhyuk, ktorý sa na mňa usmievali. Bolo mi divné, že som ich tam nevidela.
“EunHaeéé!!!” zvolala som a rozbehla som sa za nimi. Stále som ich takto oslovovala, bolo to kratšie, a oslovila som tým obidvoch naraz.
Pribehla som celá natešená k ním, že ich vidím, chcela som ich objať, ked sa ozval nadúvajúci sa DongHae: “Už si si odrazu na nás spomenula?…Nebude žiadne objatie!”
“Na najlepších priateľov sa nezabúda, takže neobíjmeme ťa, kým si to neodčiníš” dodal EunHyuk,ktorý sa škeril pomedzi zuby.
Zjrejme som v tej chvíli musela vyzerať ako žaba, preotže som si prekrížila ruky na hrudi, nadula som sa a začala trucovať. V tej chvíli EunHae spustili veľký smiech, nechápala som, ale prestala som sa zdúvať.
“Pod sem ..”EunHyuk zastavil smiech, a vysmiatý spolu s DongHae natiahli ruky a pritisli si ma k sebe. Objímali ma naozaj silno. Začala som sa s nimi smiať aj ja, už mi to došlo, oni si zo mňa len strielali ako vždy. Že som si na to ešte nezvykla.
“Ved vieš, že ťa máme veľmi radi.” dodal DongHae a ešte silnejšie ma objímali.
Týchto dvoch mám naozaj veľmi rada, viem, že sa na nich vždy môžem spoľahnúť, a že sa s nimi nikdy nenudím.
“Počkajte chlapci, nebuťte taký samostaný.” vykríkol smejúci sa LeeTeuk. “A teraz SKUPINOVE OBJATIE!!!” zvolal HeeChul.
Ani som sa nenazdala a už boli všetci členovia pri nás. Bolo to naozaj najlepšie skupinové objatie aké som kedy zažila, ved by aj nie, ked v tej skupinke boli len samí krásavci.
“No tak, dosť bolo predstavovania sa, šup nech ste už na javisku. O chvíľku vystupujete, ešte si potrebujete preskúšať spoločné piesne.” zvolali na nás manažér SuJu a buldog.
Nechtene, ale museli sme prerušiť skupinové objatie. Postavila som sa na javisko v speivode Super Junior. Počas precvičovania, som nedokázala spustiť s RyeoWooka oči, bol taký roztomilý, nadherný. Dokonca som si všimla ako mi opätuje svoj hrejivý pohľad a sladký úsmev. Cítila som, že sa so mnou deje niečo zvláštne. Mala som pocit, ktorý som pred tým nikdy nepoznala. Nedokázala som to však pomenovať. Žeby to bola láska? Čo ak je to len dočasné pobláznenie? Nie, to nie je ono. Nikdy predtým ked sa mi niekto len páčil, som sa tak nechovala. Necítila som to čo teraz, bolo to zvláštne ale krásne.
***

————————————–
*Pesnička: U-Kiss – Take me away

Nasledujúci chapter: Pieseň lásky

Girls Generation SNSD – GEE

Super Junior – Sorry Sorry

(0)(0)

2 Comments

Leave A Comment