Neverland

Enny's & Natt's blog
2 comments

White Snow 1/2 (či?)

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Ajeje..vypadla nám dneska elektrina..celý deň bez nej..hrozné čosi..bŕŕŕ nikdy viac heh 😀 …ale malo to jednu výhodu..v mojej hlave sa zrodil nápad na túto poviedku, ktorú som aj hneď zbúchala..Už dávnejšie som rozmýšľala, prečo je na nete tak málo poviedok na tento úžasný fandom..takže som s tým chcela urobiť rázny koniec.. A vuallaa môj prvý pokus je tu..Nezabite ma za koniec dobre?? *psie očká* Enny potom dopíše šťastné pokračovanie 😛

P.S: Fakt kruté..pôvodne mal byť tento príbeh trochu iný..ale ako náhle som to začala prepisovať..tak som tam pridala hoodne vecí a hoodne vecí som zmenila 😀 …čo už so mnou :D..takto je to lepšie 😉

b1a4

Názov: White Snow

Časť: prvá

Fandom: B1A4

Couple: JinYoung & Baro

Dostupnosť: +19! (pri štvrtej časti)

Genre: yaoi, romance, mature, harem, smut

Autor: Enny =:)

Venované:  Všetkým BANA ..tak ako aj ja 😉

Práve som sa vracal domov z tanečnej skúšky. Aj napriek tomu, že bolo už pomerne neskoro večer a obrovskej únave, ktorú som piciťoval ma ani nenapadlo zavolať si taxík. Celý deň nádherne a husto snežilo. Lákala ma tá predstava kráčať cez kryštáľovo-biele ulice, vychutnávvať si ten jemný mráz, ktorý mi štípe líca.
Šiel som cez mestský park, je to taká menšia skratka domov, keď som odrazu zazrel čosi na zasneženej lavičke pod stromom. Zaujalo ma to preto som pristúpil bližšie.
Na lavičke ležal blonďatý chlapec schúlený do kĺbka, spal. Zdal sa mi nejaký povedomý. Keď som sa prizrel bližšie do jeho tváre, tak nie lenže som zistil, že má množstvo podliatín a škrabancov..ale, že je to človek, ktorého naozaj poznám.
Neveril som vlastným očiam. Bola to už hrozne dlhá doba, čo som ho naposledy videl..keď tak dobre spomínam naposledy to bolo na strednej. Nebol mi veľmi po chuti. Bol to jeden z tých “flower boys”, ktorý zožali celú slávu na škole, ponižovali iných a mysleli si, že sú najlepší. Tento tu sa volá Baro, ak dobre spomínam…on bol jeden z tých najhorších…nechcem sa babrať s minulosťou, boli by sme tu až príliš dlho. Preto vám musí stačiť to čo poviem.
Jednoducho povedané, robil mi zo života peklo…neviem, čo proti mne mal, ale neustále mal tú tendenciu si zo mňa uťahovať..jeho najobľúbenejší zvyk bolo čakanie ma pred školou a mlátenie jeho “podriadenými”.
Keď som ho tam videl bezvládneho na lavičke, mal som sto chuti ho tam nechať..veď prečo by ma aj mal zaujímať?…Neznášal som ho..Otočil som sa od neho a chcel odísť, aj tak som sa už dosť namrzol, nepotrebujem mať kvôli nemu ešte aj omrzliny na nohách…ale počkať..
Nie, nie nie…bože, čo to robím? ..Sám som neveril, ako som sa zachoval, k človeku, ktorý mi pred tým len ubližoval. Dúfal som, že ho už v živote nestretnem a teraz toto…
Otočil som sa naspäť k nemu a pokúšal sa ho zobudiť, nemôžem ho tu predsa nechať v takomto stave, keby aspoň tak príšerne nemrazilo..bolo to vtedy snáď jediné, na čo som myslel..úplne mi asi preskočilo či čo..
Pokúšal som sa ho zobudiť, šťúchal som doňho :” Hej ty..počuješ?”
Mladší chlapec pootvoril oči, pomohol som sa mu posadiť.
“Čo sa ti stalo? Prečo neideš domov?” opýtal som sa.
Nič neodpovedal len sa postavil a jemne sa zakymácal. Takmer spadol na zem, našťastie som ho chytil v čas.
Jednu jeho ruku som si prehodil cez plece a chytil som ho okolo pásu.
“Si v poriadku?” znova som sa opýtal a znova žiadná odpoveď
“Nič sa nedá robiť, nemôžem ťa tu predsa len tak nechať.” povedal som si rozhodne. Sám som si neveril, že som niečo také vyslovil..ale..
Zhodil som zo seba bundu a prevesil som ju cez neho aby nezamrzol ešte viac ako doteraz.. Dal som mu pokyn, aby mi vyskočil na chrbát..ťarbavo a bez energie, ale zvládol to..Pevne som mu chytil nohy, zatiaľ, čo jeho ruky sa pripli k môjmu krku. Dal som sa do pomalého kroku…V hlave mi lietali otázky typu..bože som normálny?..prečo mu pomáham?..zaslúži si to vôbec?…
Ani neviem prečo, ale aj napriek ním som mu predsa len pomohol..možno to bude tým, že nie som taký blbý ako bol on kedysi..nemám chuť vykonávať pomstu či niečo také..ja taký nie som a ani nebudem.
Mojím šťastím bolo, že už som to od svojho domu mal len kúsok, síce je pravda, že Baro nebol až taký ťažký ako som predpokladal. Musím však priznať, že kráčať len v minikne v obrovskej zime nebolo nič príjemné.
Odomkol som dvere do domu, náhle ma ovalil teplý vzduch z izby. Vstúpil som spolu s Barom na chrbte dnu, zatvoril som za sebou dvere nohou a rýchlo sa presunul do spálne. Bara som opatrne zložil na posteľ. Vyzul som ho a vyzliekol som mu premoknuté oblečenie…ležal predomnou len v trenkách..
Nevedel som prečo, ale bolo to akokeby som si až teraz uvedomil, aký je nádherný…bolo to ako by som zabudol, že som ho predtým už poznal a, že som ho neznášal..Bol to pre mňa v tej chvíli  úplne neznámy človek..
Jeho anjelská tvár, dokonalé telo spôsobili, že som sa akosi náhle začal potiť…
Nechápal som to..absolútne som to nechápal..ten ružovovlások ma dostával na kolená…
Chcel som ho zakryť perinou, keď som si všimol modriny pod jeho pásom. Vyzerali naozaj desivo..chytil som mu čelo, bolo vriace, úplne rozpálené..ved sa ani nedivím..bohvie ako dlho ležal tam v parku..
Rýchlo som zabehol do kuchyne. Do malej misky som si nabral studenú vodu a z kúpeľne som zobral malý uterák. Podišiel som k Barovi, bol tak bezbranný…bolo mi ho naozaj ľúto..a naozaj ma zaujímalo, čo sa mu vlastne stalo. V iných chvíľach by som sa asi tešil, keby som ho videl v takomto stave…avšak teraz je to celkom iné.
Najprv som vyčistil jeho malé zranenia na tvári a prelepil ich náplasťou a potom som mu priložil namočený uterák na čelo…Mal strašne vysokú horúčku, bolo vidno ako sa potí a zároveň trasie od zimy..
Pomaly som sa začínal báť…Chcel som aby otvoril oči, hovoril so mnou a povedal mi, že je v poriadku….pane bože, čo sa to so mnou deje?
Strávil som pri ňom skoro celú noc..asi okolo štvrtej nad ránom som pocíťoval obrovskú únavu..nevládal som..zatvoril som ho vo svojej izbe a nechal spať..v nádeji, že horúčka prejde..
Zvalil som sa na gauč v obývačke, viem, že som sa chcel ešte načiahnúť po deku..ale nepodarilo sa..Oči sa mi hneď zatvorili a ja som nevedel o svete…
Netuším, ako dlho som spal a čo sa okolo mňa dialo..len viem, že som sa odrazu zobudil, keď som pocítil ako ma čosi drží za ruku..
Otvoril som oči..bol tam…Baro pri mne kľačal, hlavu mal položenú na gauči a moju ľavú ruku zohrieval vo svojej teplej dlani..Pri pohľade naňho moje srdce takmer vyletelo z hrude..môj dych nabral obrátky..pripadal mi taký nádherný..ale počkať, čo tu pri mne vlastne robí?..
“Baro?..Baro..” snažil som sa ho zobudíť jemný šťuchaním do ramena. Tršoku sa zamrvil, otvoril oči a pozrel na mňa tými svojími kukučkami.
Pripadal mi dosť zmätený..ja som na tom nebol o nič lepšie.
“Baro?..Už je ti lepšie?” opýtal som sa ho.
Zdá sa, že konečne prišiel k zmyslom, lebo keď videl ako ma drží za ruku, rýchlo sa odo mňa odtiahol a nahodil vydesený výraz.
“JinYoung?..Čo tu robím?..Ako som sa sem dostal?..a prečo som ťa…ale ved to je jedno..čo tu robím?” bol úplne mimo.
“Tá horúčka musela byť poriadne silná..” skonštatoval som.
“Horúčka? Aká horúčka?” nechápal ružovovlások.
“Ty si to vážne nepamätáš?” divil som sa.
“Pamätať ..čo?”
“Našiel som ťa na lavičke v parku…čo si tam robil? ” nahodil som.
“Lavička..park..vlastne.. áno už si spomínam..ty si ma sem doniesol, že?” zdá sa, že mu čosi dochádzalo.
Prikývol som.
“Prečo si tam bol?” opýtal som sa.
Zrejme nevedel, čo na to povedať alebo skôr nechcel povedať nič…a preto mlčal.
“Baro? Kto ti ublížil? A prečo?..Znovu si niekomu niečo spravil?” nadvihol som obočie.
Baro sa zdesil: ” Čo ťa do toho? Nestaraj sa!”
“Myslím, žeby som si zaslúžil vysvetlenie, kedže som ti pomohol.” odvrkol som.
“O pomoc ťa nikto nežiadal..v kľude si ma tam mohol nechať..bol by som ti vďačný.” povedal dosť vážne.
Znovu je to tu….mohol som tušiť, že to takto dopadne..lenže ja hlupák si neviem povedať nie..namiesto toho sa tu teraz s ním musím naťahovať…
“Nie som ako ty!” vykríkol som, strácal som trpezlivosť.
“Ako ja? Čo tým chceš povedať?..Vlastne to je jedno..odchádza..dakujem ti za tvoju starostlivosť..maj sa ako chceš!” povedal a nahnevaný vstal chystal sa na odchod.
Nechápavo som sedel ďalej na gauči a pozeral sa naňho ..aspoň raz by mohol byť normálny..Ale čo to je?..Ja nechcem aby odišiel…čo mal ten dotyk znamenať?…pravdepodobne len blúznil ale..
“Baro!” zakričal som a vybehol som sa ním nachodbu.
Zrejme ma nepočul, alebo pri najmenšom sa ma snažil ignorovať..rozbehol som sa za ním..vôbec som nechápal, prečo to moje nohy urobili..prečo moje telo urobilo to čo robilo..
Dobehol som za ním chytil ho za ruku a zastavil.
“Baro..ty hlupák!” povedal som a v momente, keď sa ku mne otočil som mu vylepil.
Nechápavo sa na mňa pozrel, zatiaľ čo mne sa hrnuli..slzy? do očí.
“Môžeš aspoň raz byť normálny? Nestačilo ti?…Ubližuješ mi celý život..zabilo by ťa sa mi podakovať..keby nebolo mňa už si mohol dávno umrznúť…Bol som hlupák, že som ťa sem zobral!” kričal som.
“JinYoung..ty..”
“Môžeš mi prosím povedať, čo sa stalo?” opýtal som sa a snažil zatlačiť slzy.
Odpovede som sa nedočkal..avšak skoro som dostal infarkt..Baro ma k sebe pritiahol a stisol do náručia…môj mozog trpel nedostatočným
okysličovaním..nedokázal som sa ani pohnúť..nedokázal som povedať absolútne nič..
“Dakujem..” vyšlo z jeho úst..úplne pokojne..povedal by som nežne až sladko.
“Dakujem, že si tam bol…” znovu prehovoril.
Viem, že som v tej chvíli chcel niečo povedať…Baro si ma od seba trošku odtiahol a pobozkal ma na pery…bozk bol takmer letmý..cítil som ako mi oblízal pery a vsal si ich do tých svojích..
Moje telo sa rozochvelo..kolená sa roztriasli..cítil som sa ako akési malé šteniatko na ulici, o ktoré sa niekto začne zaujímať a vezme si ho k sebe…
Pootvoril som trochu ústa..Baro to hned využil a vplával jazykom do vnútra…
Vôbec som nechápal činnosť môjho mozgu..ale jednoducho som mu ten bozk opätoval…
Po nejakej chvíľke Baro prerušil bozk, odtiahol si ma od seba a pozrel sa mi do očí..Jeho pohľad ma opantal a zviazal na mieste..v živote som necítil to čo v tejto chvíli..
“Spokojný?” opýtal sa ma a nadvihol obočie.
Spamätal som sa…počkať…”He?” nechápal som.
“Moje podakovanie…stačí?…myslel si to nejako takto?” zasmial sa.
Mal som pocit, že to bol sarkastický smiech..začal som mať zlé tušenie..
“Baro, takže ty…” chcel som sa ujistiť.
“Čo ja? …snád si si nemyslel..ježiš..počkať..ty si fakt myslel, že to pred chvíľkou …že to bolo reálne? *stuhol som* Chcel si poďakovanie, tak som ti ho dal…ver mi, že tie tvoje slzyčky boli naozaj roztomilé..ako malé dievčatko..” smial sa. Moje tušenie sa potvrdilo..on sa so mnou znovu hral…vôbec ho to neprešlo..
Nedokázal som prehovoriť..
“Prepáč, ale ja vážne nie som na chlapov..zaujímajú ma dievčatá…Viem, že som neodolateľný..viem, že mi už nemôžeš od strednej odolať..ale máš smolu..Musím však uznať.. bozkávať sa teda naozaj vieš..” rozosmial sa ešte viac.
Mal som pocit, že mi prasknú nervy…
Keď sa konečne ukľudnil, položil mi ruku na rameno a povedal: ” prepáč, že som ťa sklamal..” jeho vážny výraz sa rázom zmenil..snažil sa v sebe udusiť smiech, nakoniec predsa len vybuchol. Potľapkal ma po ramene a dal sa na odchod.
Do hlavy sa mi nahrnula krv, roztriasol som sa, zaťal som päste..prudko som sa otočil a buchol rukou do steny…Začali mi tiecť slzy..
“JinYoung..ty hlupák…” padol som na zem.

(2)(0)

2 Comments

  1. Luli(na) |

    Áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!!

    Ta malá d**ka hnusná protivná a zatraceně sexy, že se na něj stejně zlobit nebudu...!!!!

    Muhííík, chudáček Jinyoungieee!!! Aňuuu moje maličké!

    Ale stejně! Co to mělo být?! Jak tam u něj ležel a držel ho za ruku?! Hej, Baro, nasr*t, toto nesvedeš na nějakou horečku! Zááátraceně! Já požaduju další díl! Jako... JAKO!!! JÁ CHCI DALŠÍ DÍL!!! HNED!!! NOTÁÁÁK!!! *na zemi*

    Fajn, už jsem klidná a jdu dál š**at Donghaeho. Muhhaha. Máááááámííííí!!! *padla*

    (0)(0)
    Odpovedať
    • Enny =:P |

      No ono sa to ešte vysvetlí 😉 .. ale či to bude zlé alebo dobré to nepoviem 😎 .. musíš trošičku vydržať..budem sa snažiť ho napísať zajtra, lebo dnes som akosi vôbec nestíhala :roll: .. Ešte šťastie, že to mám komplet premyslené 😮 ...inak ja raz z teba umrem dievča..*chytá sa za brucho* :mrgreen: ..Ja sa vrátim k svojmu Eunyogimu ❗

      (0)(0)
      Odpovedať

Leave A Comment