Neverland

Enny's & Natt's blog
1 comments

What U mean to Me

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Annyeooo :D….Vidím, že KissMe sa nám tu pekne začína rozrastať, čo ma samozrejme veľmi teší kedže ja som KissMe telom i dušou 😀 …A aby nebolo málo idem Vás ešte nakaziť svojou ďalšou obrovskou závislosťou a tou je tento párik :D…Ale moju posadnutosť nimi ste si už určite všimli…Inak sry za ten dej ale tak chytila ma debka :oops:..Príjemné čítanie 😉

imhjjagesimages

FANDOM: U KISS

COUPLE: AJ & Kiseop

RATING: None

GENRE: psychology, drama

AUTOR: Enny =:P

Keby ste sa ma opýtali, aký deň to bol, aké počasie v ten deň bolo, či dokonca čo som mal na sebe vtedy oblečené…neodpoviem vám. Niežeby som nechcel, no nepamätám sa. Vôbec nič si nepamätám, ak nepočítam svoje pocity a to čo sa stalo potom. Všetko sa to udialo tak rýchlo a a zároveň akoby to trvalo večnosť.

***

Volali my z nemocnice. Moju mamu do nej previezli ešte pred niekoľkými týždňami kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Veľmi som sa zľakol keď som sa dozvedel, že tá hrozná choroba, s ktorou bojovala toľké roky a myslela si, že sa už nikdy neobjaví sa predsa len znovu ukázala. Chodieval som za ňou každý deň po skúškach, po práci. Nemohol som spať. Nedokázal som sa sústrediť. Mama je jediná, kto mi z mojej rodiny ostal. Okrem nej už nikoho iného nemám, preto určite veľmi dobre chápete ako som sa cítil.

Chvíľami sa zdalo, že už je všetko v poriadku avšak opak bol pravdou. Mama sa rázom začala cítiť čím ďalej tým horšie a jej stav spôsobil, že upadla do kómy. Kvôli tomuto mi volali. V živote som sa necítil horšie, teda vlastne cítil, hneď potom ako mi povedali, že je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa z nej preberie. Jej choroba bola už v poslednom štádiu a podľa slov lekárov sa preto nič nedalo spraviť. Som zvedavý, či by to isté povedali, keby išlo o ich rodinu.

Pustil som telefón z ruky. Spadol a rozbil sa na malé kúsky. Do očí sa mi nahrnuli horúce slzy, zbledol som a prišlo mi hrozne zle. Začal som nariekať a kričať na celý svet. Chvíľku to vyzeralo akoby som sa pomiatol, potratil rozum no potom sa mi zrazu zatmelo sa mi pred očami, kolená a následne celé telo sa mi roztriasli a ja som padol na zem. Chvíľku som necítil nič, žiadny smútok, ľútosť ani hnev. Vôbec nič. Akoby som bol len dáka bábka bez citov. No mal som pocit, že toto sa už niekedy stalo. A vlastne stalo sa. S mojím otcom. Prišiel som o neho a teraz mám prísť aj o ňu? O ženu, ktorá mi dala život? O ženu, ktorá ma vždy ľúbila a pomohla mi v tých najťažších chvíľach? Čo by som vlastne bez nej dokázal? Kto som bez nej? Nikto. Prázdna schránka bez duše, bez cieľov, bez všetkého.

Neviem koľko času prešlo, ale podarilo sa mi konečne vstať na nohy. Pobral som sa k dverám, otvoril ich a vyšiel z domu. Bezmyšlienkovite som kráčal. Kráčal, ale neviem kam. Nemal som cieľ…nemal som plán. Len tak som kráčal. Keby ma v tej chvíli niekto udrel, tak si ho ani nevšimnem. Keby na mňa niekto v tej chvíli zavolal, tak ho ani nebudem počuť. Nepozeral som sa pred seba. Nevnímal som vôbec nič.

Došiel som až k veľkému mostu. Chytil som sa jeho kamenného múrika a pomaly som naňho vyšiel. Chvíľu som len tak stál a hľadel pred seba. Už žiadne slzy, trasúce sa telo či zmiešané pocity. Cítil som akurát tak, ako strácam sám seba. Svoju dušu, myseľ i srdce. Pre mňa život bez mojej mami už nemal zmysel. Viem, že ešte nebol koniec, ale ja som nedal voľný priechod už ani štipke nádeji. Stratil som ju, tak ako som stratil všetko ostatné. Neexistovalo pre mňa už nič. Chcel som sa pustiť, skočiť a zabudnúť na všetko. Už som bol pripravený a zmierený so všetkým. Ale bol tu niekto, kto s tým rozhodne zmierený nebol. Rozhodne so mnou nesúhlasil a nedovolil mi odísť na onen svet.

Práve keď som chcel skočiť, ktosi za mnou zakričal moje meno a chytil ma za ruku. Hlas toho človeka mi bol veľmi známy. Poznal som ho,  ale nedokázal k nikomu priradiť. Jeho dlaň bola tak teplá, plná nehy a obrovskej túžby chrániť. Jej dotyk bol silný a mužný, no taktiež jemný ako hodváb.

“Kiseop, prosím, neskáč!” ozvalo sa znovu.

Pomaly som otočil hlavu a zbadal som tam JEHO. Človeka, ktorý pre mňa tak veľa znamená. Takmer som ho tu nechal samého. Ako som naňho mohol zabudnúť?      

“Kiseop, prosím..ostaň so mnou. Ak skočíš, budem ťa nasledovať.”

“AJ? Č- čo tu robíš?” bolo to akoby som sa prebral z hlbokého tranzu. Pozrel som sa pod seba na množstvo áut v pohybe. Zľakol som sa. Čo tu robím? Ako som sa sem dostal?…Zneli moje myšlienky. 

Moje rozrušenie bolo až príliš veľké, čo spôsobilo, že sa mi šmykla noha a ja som takmer spadol cez zábradlie, nebyť AJa, ktorý rýchlo zareagoval, uchopil ma ešte silnejšie a vytiahol k sebe. Pod váhou môjho tela sme padli na kolená. Triasol som sa, do očí sa mi zas tlačili slzy. No neviem či to boli slzy strachu, šťastia, smútku či sklamania. Schúlil som sa Do AJovej teplej náruče a plakal. AJ ma hladil po chrbte a utešoval.

“AJ, prepáč…prepáč..nechcel som..ale keď ona…ona..”

“Pšššt..Kiseop..nemusíš rozprávať..už všetko viem…neboj sa, bude to dobré, uvidíš. Len sa prosím upokoj.”

“Ale keď oni mi povedali…”

“Pšššt…neboj sa, sľubujem ti, že tvoja mama bude v poriadku, ale povedz mi prosím, ty si sa chcel zabiť?” zvážnel AJov hlas.

“Nevidím už zmysel života.”

*PĽASK* pocítil oheň na svojom líci. Zarazilo ma to, no keď som sa pozrel na AJa zarazilo ma to ešte viac. Nevyzeralo to, žeby bol naštvaný. Skôr vystrašený a v jeho očiach sa leskli tie najúprimnejšie slzy aké som kedy videl.

“AJ…”

“Takže ty ho už nevidíš?….To chceš povedať, žeby si najradšej zahodil všetko to čo si už dokázal a čo si ešte len chcel dokázať? Žeby si opustil ľudí, ktorý ťa zbožňujú?..Nehovoril si mi vždy, že za to kým si vďačíš svojej mame a jej láske k tebe? To to naozaj chceš zahodiť? Tie ťažké chvíle, ktoré si kvôli tebe musela vytrpieť, len aby ti vo všetkom vyhovela? Len aby si sa cítil dobre a nič ti nechýbalo? Len tak by si zahodil jej lásku? A čo moja láska? …Len tak by si zahodil všetko, čo sme spolu prežili? ..Zdá sa akoby ti už vážne na ničom nezáležalo. Ignoruješ všetko a všetkých. Čo sa to s tebou stalo? Od kedy je z teba taký slaboch? Od kedy na nás kašleš? Všetko to čo sa stalo medzi nami boli len prázdne slová a skutky?..”

“AJ….”

“Čo myslíš, akoby sa cítila tvoja mama, ktorá by sa prebrala z kómy a zistila, že jej syn už nežije? Myslíš, že by ti bola vďačná?…*na chvíľku sa odmlčal. Ja som nedokázal nič povedať, nemohol som..mal pravdu..úplne vo všetkom…* Myslí preboha aj na city ostatných!!” zakričal na celú ulicu, stiahol si ma k sebe do náručia, tuho objal a prilepil sa na moje pery. Začal ma tuho bozkávať. Bolo to ako náš prvý bozk ale omnoho krajší, takmer akoby malo ísť o posledný. Nechal som sa viesť a zatvoril oči, z ktorých mi znovu uniklo niekoľko neposlušných horúcich sĺz…no neboli to len moje horúce slzy, ktoré mi stekali po líci.

Po chvíli AJ prerušil bozk, pozrel sa mi do očí a hovoril:” Prosím, už to nikdy neurob. Už si nikdy nemysli, že si sám. Nie si a v živote nebudeš. Ja som tu stále, nech sa deje, čo sa deje..ja ťa nikdy neopustím. Si pre mňa všetkým, celým svetom. Nechcem si predstaviť život bez teba. Nechcem a ani neviem. Ľúbim ťa Kiseop, viac než čokoľvek na svete.”

Cítil som sa zle. Vedel som, že som ho zradil. Človeka, ktorého ľúbim. Takmer som ho bez slova opustil. Chcel som mu povedať prepáč…chcel som mu povedať, ako veľmi ma to mrzí a ako aj ja jeho veľmi ľúbim. Koľko pre mňa znamená… No nebol som schopný ani jediného slová, ani jediného gesta. Zbabelec. To je jediné slovo, ktoré ma vystihuje.

“Sľúb mi, že sa o nič podobné už nikdy nepokúsiš.”

Prikývol som. AJ si ma znovu uzavrel som svojho teplého náručia plného lásky a nehy. Hladil ma po vlasoch no ani on už neprehovoril. Len tak ticho sedel a tíšil ma.

U KISS: Tell me Y

(0)(0)

One Comment

  1. ČiČi x) |

    Popravde keď som videla žáner nechcela som čítať XD... ani neviem prečo ...
    Ale ono to bolo také... ... 😀 ...*asi by som sa mala naučiť vyjadrovať* ... smutné, až to tak nejako polapilo aj mňa T3T ...
    Ako vždy skvelá práca *_*

    (0)(0)
    Odpovedať

Leave A Comment