Neverland

Until The End Of Night 1/?

Omedetto gozaimasu k môjmu prvému oficiálnemu CroSS-Overu :D..A tiež k prvému oficiálnemu Cross-overu svojho druhu  ..Proste moja 7 ročná J-Rocková mánia mi nedal dýchať, kým som niečo také nezačala písať…Ako som sa k tomu dokopala?..Ako ma vôbec napadol takýto párik, ked v K-pope a J-rocku je toľko rôznych postáv?…Čo ja viem?..Sedeli sme s Natt v mojej izbe a premýšľali nad inou poviedkou, ked z nás vyšlo toto..Proste nápad..prečo písať len na čistý K-pop alebo J-rock, ked to môžeme dať do kopy?..A v tom mi pohľad padol na moju nástenku a na nej na mojich miláčikov D´espairs Ray presnejšie na moju lásku Tsukasu, potom som jedným očkom prešla k druhej nástenke a tam som si všimla Chulíka..spomenula som si, že on miluje J -Rock..a TADAAAH  genilány nápad bol na svete 😉

P.S: Dúfam, že Vás aj takéto poviedky oslovia, pretože najbližšie na J-Rock vs K-pop bude písať Natt..ale párik a skupiny Vám ešte neprezradíme .. HIMITSU DESU (znamená:Tajomstvo)..Príjemné čítanie želám 😉

Názov: Until The End Of Night

Fandom: Super Junior & D’espairs Ray

Couples: HanGeng & HeeChul /HanChul + HeeChul & Tsukasa

Dostupnosť: +18

Genre:  yaoi, romace, harem, mature

Autor: Enny =:P

Venované: špeciálne mojej Natt, ktorá bola nadšená týmto nápadom a ktorá rovnako ako ja miluje obidve skupiny

“Chulie, kedy to vlastne odchádzaš?” opýtal sa čiernovlasý Hanie svojho kamaráta.
“Hmm..zajtra na obed..prečo?..chcel by si ísť so mnou?” usmials a rusovlások.
“Rád by som, ale vieš, že to nejde..sľúbil som rodičom, že ich pôjdem navštíviť.” ospravedlňoval sa HanGeng.
“No dobre..ako chceš…” Chulík zdul svoje líčka, no v tom mu čosi napadlo. Na jeho tvári sa objavil nadšený výraz a dodal:
“A ked pôjdem ja s tebou?…Prosíím vezmi ma so sebou Hanieee.” nahodil psie očká.
HanGeng sa len zasmial otvoril svoj veľký poloprázny kufor a ukázal naňho: “Ak sa mi tam budeš zmestiť, nedbám.”
HeeChul nadvihol obočie :”Stavíme sa?”
“No davaj.” povedal HanGeng provokačne.
HeeChul sa postavil do vnútra kufru, čupol si..ale zistil, že tak ho pravdepodobe budú bolieť nohy a preto si sadol. Schúlil sa do klbka ako nevinné mačiatko.
HanGeng sa sladko zasmial, nadvihol druhú časť kufru a prehodil ju cez HeeChula, chystal sa ho tam zazipsovať..ale kufor bol predsa menší ako samotný HeeChul..preto sa len obidvaja rozrehotali na plné hrdlo. HanGeng pomohol kamarátovi von a povedal:
“Myslím, že to nepôjde ani tak..musel by si sa zmenšiť.”
“Ako myslíš..” kývol HeeChul plecom, tváril sa urazene.
HanGeng sa pobral k svojim zásuvkam a vyberal z nich veci, pri tom hovoril: ” Neverím vlastným ušiam, žeby si zahodil takú príležitosť kvôli mne. Ved so mnou si stále a taký lístok na koncert je len na jediný deň.”
“Aspoň vidíš, čo by som bol pre teba schopný urobiť.” usmial sa Chulie.
“A čo je to vlastne za skupinu? Viem, že si mi to spomínal, ale zabudol som názov.” opýtal sa HanGeng.
“Dispairs Ray! Jedna z najlepších skupín J-rockovej scény.” rozplíval sa HeeChul.
“No tak potom si to musíš poriadne užiť..” usmial sa Hangeng a dalej ukladal šaty do kufra.
“Koľko si toho so sebou berieš?..nemyslíš, že je to na tri dni veľa?” divil sa HeeChul a sadol si do tureckého sedu na mäký gauč.
“Rád som poistený, keby niečo..” povedal Hangeng..”Nevieš, kde som dal svoju kozmetickú taštičku?” znepokojoval sa, ked zistil, že úplne zabudol, kde si ju nechal.
“Ach…čo by si bezomňa robil?” pokrútil rusovlások hlavou, postavil sa a prešiel do Hangengovej spálne odkiaľ priniesol maličkú bielu taštičku.
Podal ju kamarátovi.
“Kde bola?” potešil sa čiernovlások.
“Na úplne neviditeľnom mieste zvanom posteľ.” zasmial sa HeeChul a znovu sa usadil na gauč.
HanGeng sa naňho zákeracky pozrel a povedal: ” Nebud drzý, ak nechceš prísť o svoj lístok.”
HeeChul zakňučal ako maličké šteniatko (ten sa ale vie meniť na kadejaké zvieratká 😀 ) “Nie..všetko čo chceš, len lístok nie..”
Čiernovláska donútilo toto roztomilé správanie k hlbokému úsmevu. Podišiel k HeeChulovi, zvalil ho. Jedno koleno mu vsunul medzi nohy a ruki mu položil za hlavu.
Naklonil sa nad tvár, nechapajúceho Chulíka a nežne povedal: ” Tak potom si beriem tvoje sladké pery.” a vrúcne staršieho chlapca pobozkal. HeeChul ho oblapil okolo krku a bozk opätoval. HanGeng ho vždy rozmaznával ako dáku princeznú. Ľúbil ho viac ako čokoľvek na svete.
HanGeng po pár minutkách prerušil bozk a opýtal sa:”Ty si si už všetko zbalil?”
“Áno pane..ešte dnes ráno.”  povedal HeeChul a škodoradostne vyplazil jazyk.
“Schovaj ten jazyk, inak ti ho odkusím.” zasmial sa čiernovlások. Chcel sa postaviť, ale HeeChul ho odmietal pustiť.
“Čo sa deje?” nechápal.
“Nič..čo by sa dialo..” pregúlil rusovlások svojimi veľkými očkami.
“Tak ma potom pustíš?..Ešte si musím dať dokopy svoje doklady.” povedal Hanie.
“Ee… nie!..najprv zaplať, až tak môžeš ísť.” odvetil Chulie.
“Zaplatiť? Ako?” nechápal Hanie.
HeeChul už nič nepovedal, len našpúlil svoje ružovučké pery.. Hanie toto gesto pochopil a bez vyhýbbania  vplával jazykom do chlapcovích úst. HeeChul to využil a snažil sa svojmu Haniemu vklznúť studenými rukami pod tričko, aby ho mohol hladiť po tom dokonalom brušku. No tu ho čiernovlások zastavil, usmial sa a pokrútil hlavou: ” HeeChul..ty si čím dalej tým horší.”
“To preto lebo Popoluška ešte stále nedostala to čo si zaslúži.” zdul Chulík líčka.
“Neboj raz príde čas aj na ten zvyšok.” zasmial sa HanGeng pobozkal rusovláska na noštek a vymanil sa z jeho objatia.
HeeChul sa zdutý znovu posadil a mudroval: ” Ale nezabúdaj, že to kúzlo vyprší o polnoci..potom bude neskoro.”
Hangeng sa k nemu otočil a odvetil: ” Aj ked kúzlo zmizne, môj HeeChul tu bude navždy.” usmial sa.
Rusovlások cítil ako sa mu rozbúchalo srdiečko..len Hanie jediný vedel ako ho vyviesť z rovnováhy a udobriť si ho..Ked sa konečne spamätal pokračoval v dobiezaní:
“A čo povieš na spoločnú sprchu?”
“Hmm..to znie lákavo..ale nie dakujem..musíme sa obidvaja poriadne vyspať, nezabúdaj na to…” odpovedal Hanie a odniesol si kufor na chodbu.
“Ved práve preto..ak chceš aby som sa dobre vyspal tak to musíme urobiť.” nedal sa HeeChul odbyť.
“Možno tebe to pomôže, ale mňa to rovno zabije.” podrípol Hanie.
“Si zlý!” Chulie sa zmenil na zdúvajúcu sa žabku.
“Dobrú noc.” zasmial sa HanGeng, zahasil na HeeChula svetlo a pobral sa do svojej izby.
***
“Takže sa uvidíme o tri dni?” opýtal sa Hangeng Heechula, ked sa lúčili na letisku.
“Jop..o tri dni..dlhšie by som to nevydržal.” usmial sa rusovlások.
“Ver, že ani ja nie…Tak uži si to.”  povedal Hanie a tuho objal Chulieho.
“A ty pozdrav rodinu..Hanieee..pusti ma prosím..je tu veľa ľudí..pozerajú sa.” povedal roztomilo HeeChul, ked si všimol ako sa ľudia usmievajú pri pohľade na nich.
“Nech sa pozerajú, mne to nevadí.” odvetil Hanie a dalej stískal HeeChula.
“Jasné, ked ti nevidno do tváre, ale na mňa vidí každý.” zakňučal rusovlások a schúlil hlavu do kamarátovho trička..
“Lietadlo do Mudajiang,  Heilongjiang odlieta o 5 minút. Prosíme všetkých cestujúcich aby si nastúpili.” ozvalo sa z rozhlasu.
Hangeng si vzdychol a pustil HeeChula. Díval sa mu do očí a povedal:” Ani sa mi nechce od teba odísť.”
“Len chod, chod..ved tri dni nie je zas tak veľa..neboj zbehne nám to rýchlo ani sa nenazdáš a už ti budem znovu doma žrať nervy.” zasmial sa HeeChul.
“Pozrime sa kto ma to tu  vyháňa.” zasmial sa Hanie.
“Ale ved ja …” bránil sa HeeChul.
“Ja viem…ja viem..neboj, len som  žartoval…Opatruj sa a prines mi niečo pekné z Japonska, dobre?” hovoril Hanie.
HeeChul prikývol a už aj kýval Haniemu na rozlúčku. Netrvalo dlho a aj jeho lietadlo sa chystalo k odletu.
Cestou do Japonska rozmýšľal nad svojim Haniem a nad tým aký asi bude koncert jeho obľúbenej skupiny. Tešil sa naňho ako malí chlapec. J-Rock ho fascinoval už ako tínedžera a od vtedy sa ho to nepustí..jednoducho závislosť.
Ked dorazil do Tokya, ubytoval sa v jednom hotely v štvrti Shibuja-ku, kde sa nedaleko mal odohrať ten očakávaný koncert.
***
“Lístok prosím.” ozvala sa príjemná mladá slečna pred vchodom do koncertnej haly.
“Ach, jasné…tu je.” povedal HeeChul a s úsmevom podal lístok dievčaťu rozhodne naladenému na Lolita Style. To sa mu na Japonsku veľmi páči, nikto sa nehanbí za to čím je..každý chodi oblečený, tak ako sa mu páči..proste slobodná zem, kde nikomu nezáleží na tom akokto  vyzerá, či čo robí.
“Prajem skvelý večer.” odvetilo dievča s úsmevom.
“Dakujem veľmi pekne..verím, že bude.” povedal HeeChul a už sa aj pobral dnu, kde to bolo celé osvetlené farebnými svetielkami a takmer už preplnené vzrušenými fanúšikmi. Rusovláskovi sa podarilo prebojovať pod pódium, kde uvidí skupinu pekne zblízka. Ved aj na to tu prišiel nie? Aby si ich mohol poriadne užiť…
Koncert začal..sála bola natrieskaná nedočkavími dievčatami a chlapcami, ktorý skandovali mená členou skupiny…HeeChul nadšene stál a pozoroval príchod členov..Ani nevel, ktorého z nich obdivoval  viac.. napríklad taký spevák ho úplne opantal svojim nádherným a prenikavým hlasom, ktorý rozhodne nepotreboval mikrofón..alebo taký bubeník, ten ho dostal tým ako dokonale si užíva hru na bicie..po celý čas sa usmieva a nič ho nedokáže prekvapiť…jednoducho ich zbožňuje..Ešte stále nemohol uveriť tomu, že je na ich live až kým nezačala jeho obľúbená pieseň Horizon…
Hudba mu úplne zablokovala všetky zmysli..nevnímal okolo seba nič len štyroch rockerov priamo pred ním..Cítil sa užasné, vznešene..na tento pocit by rozhodne nechcel nikdy zabudnúť…
Koncert sa pomaly blížil ku koncu..ľudia skákali, vrieskali žiadali o piatý prídavok..HeeChul samozrejme nebol výnimkou..skupina sa dala nahovoriť, nechcela sklamať fanúšikov ani po hodine spievania a hrania..Na koniec zahrali pieseň Kamikaze a tým bol koncert ukončený..
HeeChulovi ešte chvíľu trvalo, než sa predral pomedzi tých vrieskajúcich fanúšikov…
Konečne sa mu podarilo presunúť pred vchod budovi, kde vonku aj s pár dalšími fanúšikmi čakal na skupinu, ktorá vyšla pár minút na to…
Fanúšikovia sa okolo nich zgrúpili, HeeChul zrejme pochopil, že nemá šancu, preto sa len oprel o stenu..aspoň na nich z tamad mohol dovidieť.
Všetci štyria boli taký nádherný, a nármane príťažlívy…Neodmietl fanúšikov, podpisovali sa im na ruky, plagáty, tváre a proste všade kade sa dalo…rozprávali s nimi, darovali im nádherné úsmevy..Ked si zrazu jeden z nich všimol HeeChula stojacého pri stene…zaujal ho svojím zaujímavým exotickým výzorom a prenikavými očkami, ktoré ich hltali..
“Ospravedlňte ma…hned som pri vás..” povedal Tsukasa (bubeník) svojim kolegom.
“Čo sa stalo?” opýtal sa Hizumi (spevák).
“Nič, všetko v pohode..len mám pocit, že vidím starého známeho.” zaklama Tsukasa, v skutočnosti bol preňho HeeChul úplne neznámou osobou.
“V poho, potom nás dobehneš.” povedal Hizumi a dalej sa venoval fanúšikom.
Tsukasa sa cez tu kôpku ľudí predral až k nechapajúcemu HeeChulovi, ktorý takmer odpadol z nôch, ked si uvedomil, kto pred ním stojí a kto sa mu prihovára.
“Ahoj..máš sa?”  povedal Tsukasa s úsmevom na tvári.
HeeChul sa pomali spamätával a dostal zo seba: ” A-Ahoj…ja som HeeChul..ale to ťa si nezaujíma..”
“HeeChul?…Takže cudzinec? V tom prípade ma zaujímaš ešte viac ako pred pár sekundami.” odvetil pokojne Tsukasa.
HeeChul nevedel ako na to reagovať,mal pocit, že snád odpadne. Pripadal si ako pojašená faninka, ktorá čaká na príležitosť aby na toho krásneho bubeníka mohla skočiť a roztrhať ho..
“Si tu sám?” opýtal sa Tsukasa.
“Á-áno som..” povedal HeeChul.
“Výborne, už som sa zľakol, že ma niekto od teba odbije.” Tsukasa sa naklonil nad HeeChulovu tvár a jednu ruku položil na stenu vedľa rusovláskovej hlavy.
“Prepáč, ale asi som nepochopil, čo máš na mysli.” Chuliemu sa nahrnula červeň do tváre.
Tsukasa vybral z vrecka malí papierik a podal mu ho. “Príd o dve hodinky na túto adresu. Budem ťa čakať.”
“O čo ide?” HeeChul vôbec nechápal čo sa deje.
“Neboj sa..naša skupina je poctená, ked niekto taký ako ty merá cestu, len aby videl náš koncert. Preto budeme radi ak sa stavíš na večeru..trochu sa zabavíme a pokecáme.” upokojoval ho Tsukasa.
V tom si HeeChul spomenul na Hanieho *Nebude mu to vadiť? Nemalo by, ved je to len obyčajná večera s idolmi..a ešte k tomu, by mu to určite doprial. Nemusí sa vážne ničoho báť, Tsukasa a určite aj ostatný členovia skupiny sú veľmi milý* pomyslel si rusovlások.
“V poriadku..ak vám to nebude vadiť..prídem rád.” odvetil Chulie napokon.
“Takže sa uvidíme..teraz už musím utekať..hlavne sa na nás nevykašli..dobre?” usmial sa bubeník.
HeeChul prikývol a rozlúčil sa s Tsukasom.
“Wau, čo to malo byť?..On si ma všimol..cez obrovské množstvo fanúšičiek si všimol práve mňa..a k tomu ma pozval k ním na večeru…nemôžem uveriť..waaaaaaaaaaa” kričal rusovlások v mysli a predvádzal na mieste akýsi divný tanec radosti.
Tsukasa si ho premerával  nádhernými tmavými očami, ked sa chystal aj s kolegmi na odchod..nežne sa usmial a povedal si :” Je naozaj zaujímavý..už dávno som niekoho takého nestretol..musí byť môj inak sa asi zbláznim.”
“Hovoril si niečo?” oslovil ho Hizumi.
“Nie nič..pôjdeme?” vykrútil sa Tsukasa.
Hizumi prikývol a už aj odchádzali preč na pripravovanú oslavu…

Despairs Ray: Horizon ♥

Despairs Ray: Kamikaze ♥

(1)(0)