Neverland

Enny's & Natt's blog
2 comments

Chapter 4: Stretnutie

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Zvláštne venovanie: Môjmu kamarátovi RiAnovi, ktorý mi vždy zo všetkým pomáha, a ktorému sa tento príbeh zapáčil a vyžadoval si novú časť o jednej ráno O.o

P.S: RiAn máš to tu..síce s dvojhodinovým meškaním ale predsa :D..a prepáč, že ťa furt otravujem s blbosťami 😛

Kapitola 4 
Celý deň som bola ako na ihlách. Večer ma čakalo stretnutie s RyeoWookom, ale ja namiesto toho aby som sa tešila,  som sa strachovala kvôli KyuHyunovi, čo asi urobí ked na to príde.
Neviem prečo, ale z tých jeho slov mi začal behať mráz po chrbte…viem, že som sa hrala na odvážnu..avšak ak sa nad tým teraz tak zamyslím, bolo to naozaj hlúpe.
Zachovala som sa ako malé decko bojujúce o hračku, ktoré sa zľaklo a stíchlo hned po tom čo naňho niekto zvýšil hlas. Ostala som tam sedieť, nič som neurobila, čumela som do blba, namiesto toho aby som sa KyuHyunovi postavila a dostala z neho prečo to vlastne všetko robí. Som zbabelec, no čo už zabite ma…
Mala som štastie,  že som nemusela ísť dnes do štúdia a znášať tie Hyunové narážky a vyhýbať sa Wookiemu..to by som už viac nezniesla, tie jeho previnilé pohľady.
Musím povedať, že buldog sa prekonal, ked mi z ničoho nič ráno zavolal a povedal mi aby som si oddýchla. Normálne som ho nespoznávala..ten buldog, ktorého ja poznám, by ma hnal do práce hlava nehlava…ale teraz..ktovie, možno si uvedomil, že aj ja som človek a potrebujem z času na čas vypnúť..Aj ked ja to asi robím
často,…ale. pšššt…tííško..nič som vám nepovedala.
***
Sedela som vo svojej izbe na posteli s notebookom na kolenách a prezerala som si svoj tweeter, vyľakala som sa ked mi odrazu telefón oznámil, prichádzajúcu správu
“Kto to asi môže byť?” pomyslela som si.
Natiahla sa po telefón ležiaci na opačnej strane postele, správa prišla z neznámeho čísla. Treba dodať, že v tej chvíli mi napadlo, že je to Kyu Kyu s nejakou blbou pripomienkou…čítala som:
Čakám ťa dnes večer o šiestej, dúfam, že si nezabudla.Môj byt je na 7 poschodí, tretie dvere z prava. Posielam pusu, Tvoj RyeoWook.-
Ooooh…:Wookie..áno uhádli ste..Hwang sa znovu vznáša v obláčikoch…Oh môj Wookie, sladký Wookie..Ehm..určite som vtedy vyzerala ako blázon..Skúste si to predstaviť,..*Sedím na posteli v tureckom sede, kývem sa zo strany na stranu, vo výške hrudníka zvieram v rukách telefón, pozerám niekde boh vie kam a usmievam
sa do prázdna ako sfetovaná* No úplne úžasná predstava..a hned som si o sebe urobila lepšiu mienku…Och pane bože, udrite ma niekto prosím s panvicou po hlave, aby som sa už konečne spamätala…och *robí facepalm a krúti hlavou*
***
Vošla som do výťahu a stlačila sedmičku. Úplne som znervóznela, ešte nikdy predtým ma chlapec nepozval k sebe domov. Nevedela som ako sa chovať, čo rozprávať…Ja viem, budem sa chovať prirodzene…Omo čo tohovorím? Pre boha len to nie!!…Moje prirodzené správanie dorazí aj zubatú..asi budem radšej
ticho..týmto určite nič neskazím..Jop presne tak to urobím…
Výťah konečne zastal,  vyhľadala som RyeoWookov byt a s trasúcou sa rukou som stlačila zvonček..Neviem, prečo, ale želala som si aby nebol doma..to by znamenalo, že môžem ísť domov a nebudem musieť vystrojiť další trapas..
Dvere sa otvorili…Oh nie..čo teraz?
“Yoona, čakal som ťa” obdaril ma môj anjelík saldkým úsmevom ” pod dalej.” pozval ma dnu.
Bez slova som vošla, vyzula sa pri vchode a následovala RyeoWooka, ktorý ma zaviedol do obývacej miestnosti. Dôkladne upratanej..Fííha, to som nečakala, u chlapca teda určite nie..A už vôbec nie, ked som vedela, že na izbe býva so SungMinom…Tí dvaja sa v jednom kuse bláznia, čo znamená, že moja predstava o ich byte bola trošičku iná…
“Urob si prosím pohodlie, ja pôjdem dokončiť večeru..Už by to nemalo dlho trvať.” povedal  napokon RyeoWook.
“Nemám ti s niečim pomôcť?” opýtala som sa aj ked som odpoved už dávno poznala.
“Nie, ty si mojím hosťom..Musím sa o teba predsa pekne postarať.” usmial sa, nestihla som nič namietnúť, pretože už odkráčal do kuchyne.
Posadila som sa na biely gauč, v telévizii akurát dávali Mnet Show, kde predstavovali najnovšie objavy vo svete K popu. Keby ste sa ma opýtali, o kom tam hovorili…tak vám to bohužial nepoviem, kedže som to vôbec nevnímala…Síce som na to pozerala, ale rozmýšľala som nad úplne niečim iným.
Odrazu som prerušila svoje myšlienky, postavila sa a šla za Wookiem do kuchyne. Zbadal ma na prahu dverí a hned povedal:
“Nehovoril som ti aby si odpočívala?” usmial sa.
Keby ste ho videli..bol taký zlatučký..Stál predomnou v zeleno bielej kuchynskej zástere, na ktorej bol vyšitý hnedý macko držiaci príbor.Wookie držal v jednej ruke panvicu a v druhej fľašu s olejom..celá tá kombinácia spolu s jeho nežným úsmevom bola roztomilá..myslela som snád, že upadnem do kómy z nadbytku
cukru…Neviem prečo ale odrazu som sa začala smiať.
“Čo sa deje? To vyzerám až tak strašne?” strachoval sa RyeoWook.
Pomaly sa mi podarilo utíšiť smiech a so slzami v očiach (boli výplodom toho rehotania sa) som odpovedala:” Nie, ani náhodou…Ja len že vyzeráš naozaj roztomilo s tou zásterkou.”
RyeoWooki nadul svoje líčka a odvrátil odo mňa pohľad…Oo toto už nemôže byť viac cutie ako teraz…To ma donútilo k dalšiemu hlasitému smiechu, lenže tentokrát sa začal smiať aj on…
“Ja som ti len prišla pomôcť…nedokážem tam len tak nečinne sedieť.” povedala som asi po 5 minutách záchvatu.
“Asi ťa neprinútim aby si ma počkala, že?” usmial sa…pokrútila som hlavou.
Prišla som k nemu, vyslúžila som si takú istú zásteru  ako Wookie, len v oranžovej farbe. Začala som krájať zeleninu, zatiaľ čo on pripavoval rezance na polievku Kimichi a kontroloval koláč v rúre, ktorý príjemne rozvoniaval po celom byte.
***
Polievka už bola skoro hotová, bolo treba ešte niekoľko posledných úprav.
“Prídeš ochutnať?” opýtal sa.
Prerušila som zdobenie čokoládoveho koláča so šľahačkou na ktorý som ukladala jahody a podišla k Wookiemu. Vareškou mi nabral trochu polievky a prinútil ma otvoriť ústa…Bola naozaj výborná..Táto polievka patrí k mojím najobľúbenejším, takže viem ako by nemala chutiť..a tá Wookieho chutila ešte lepšie ako tá, čo jedávam ja…Nečakala som, že je takým úžasným kuchárom..Och, je taký zlatý.
Dokončila som výzdobu koláča..bola som na seba hrdá..vyzeral tak dokonalo..ehm..teraz mám namysli ten koláč aby nedošlo k omylu….aj ked..hmm..
“Chceš trochu?” opýtala som sa Wookieho a nasadila som zákeracky úsmev.
Prikývol, a podišiel ku mne…poprosila som ho nech si zatvorí oči a otvorí ústa..poslúchol ma..Ja som si zatiaľ nabrala trochu šľahačky na prst a namiesto toho aby som mu ju dala do úst..som mu ju pekne šupla na noštek..
RyeoWook prekvapene otvoril oči a nahodil výraz asi že *Čo?..no počkaj ty potvorka malá* ..daroval mi svoj zlovestný úškrn..začala som pomaly ustupovať..moje oči sa smiali a zvyšok môjho ja len trpel, čo teraz bude..
Siahol na koláč..na svoje prsty nabral značne oveľa viac šľahačky ako ja…
“Oou” usúdila som.
“Presne tak..oou.” zasmial sa Wookie.
Wookie sa za mnou pustil, ja som inštinktívne začala utekať po celej kuchyni, dookola stola..obidvaja sme sa neskutočne smialy..pripadali sme si ako malé deti hrajúce sa na slepú babu..
Pár minút sa mi podarilo úspešne utekať..ale odrazu som spravila chybu..Chcela som prefrčať cez RyeoWooka do obývacej miestnosti..Lenže v tom ma chytil okolo trupu…v tej veľkej rýchlosti sme stratili rovnováhu a spadli na tvrdú zem…
Spamätávali sme sa zo šoku..uvedomila som si, že RyeoWook na mne leží…hrozne som sa v tej chvíli začala červenať:
“Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?” opýtal sa vystrašený RyeoWook..a ako som sa zachovala ja?..Namiesto toho aby som ho upokojila vetou,*Nie, nič mi nie je..nemusíš sa o mňa báť, som v poriadku* rozrehotala som sa ako koza, ani Wook to už dlhšie nevydržal a následoval ma.
Po chvíľke znovu prehovoril: ” Ty potvorka jedna..a ja že som ti ublížil.”
Dostala som čo som chcela..teda skôr čo som si zaslúžila..Wookie totiž nezabudol na pomstu a obtrel mi napokon šľahačku po nose, brade a ešte aj po čele…Hej počkať..to nie je fér..Ja som ho až tak naoznačkovala…Tsss..Dúfala som, že sa mu tá šľahačka pri páde rozotrela po zemi, ale ako naschvál Wookie držal po celý
čas tú nešťastnú ruku bezpečne vo vzduchu.
Pekne sa na mne zabával,  ja som si zatiaľ utierala tvár do rukáva..Áno, viem som geniálna..však prečo si neobtrieť šľahačku do čierneho rukáva..to dokážem len ja..kopnite ma už niekto..možno konečne dostanem rozum..
Wookie zamenil svoj smiech za nežný pohľad, položil mi svoju tepľučkú ruku na líce a pošepkal: “Ľúbim ťa..”..Práve som sa zľúbila po tretí krát..
Pobozkal ma… nežne, opatrne a hlavne sladko…Nechýbalo mi absolútne nič..Mala som úplne všetko..
“Wookie, nemali by sme začať jesť?” prerušila som bozk.
“Asi áno..kým je to ešte teplé..Ale ako tak pozerám, z toho koláča už asi nič nebude heh..tak si dáme aspoň tú polievku.” usmial sa a pomohol sa mi postaviť.
***
“Yoona..povieš mi čo ťa v poslednej dobe tak trápi?” náhle sa opýtal.
Zadívala som sa do taniera, nechcela som mu povedať o KyuHyunovi..Ved je to jeho priateľ, nechcem ich predsa rozhádať..Nechcela som ho tým zaťažovať..
“Mňa?..Nič..Čo by malo?” snažila som sa zakryť pravdu.
“Neverím ti..vidím to na tebe..niečo sa s tebou deje, ale nechceš mi to povedať..Som až taký nedôverčivý?” na jeho tvári sa objavil ustarostený úsmev.
Vzdychla som si..nemohla som sa naňho pozerať..ten pohľad , mala som pocit, že mi vidí do duše:”Nie, nie..neber to tak prosím..ja len..nechcem o tom hovoriť.”
“Takže predsa..si si istá, že mi o tom nechceš povedať?..Možno by som ti vedel poradiť, pomôcť.” hovoril.
Pokrútila som hlavou..”Tak v poriadku, ale chcem aby si vedela, že som tu pre teba vždy..urobím čokoľvek, aj nemožné aby som ti pomohol..si pre mňa všetkým..nezabúdaj na to prosím.” Kývla som stále sa pozerajúc do zeme…viem, že som chcela niečo povedať..ale RyeoWook podišiel bližšie ku mne, dvihol mi bradu a prinútil ma aby som sa naňho pozrela, dodal:” Nedovolím, aby ti niekto ublížil..a je mi jedno kto to bude.” začal ma bozkávať. Opätovala som mu bozk,
zavesila som svoje ruky okolo jeho krku. Cítila som ako ma hladí po chrbte.
Zvalili sme sa na zem..neprestávali sme..v pozadí ešte doznievala pesnička Black & White od G.NA…odrazu sme však prestali vnímať celý svet..bola som len ja a on…boli sme jedným telom a jednou dušou…
Ani neviem ako dlho to trvalo..ale bolo to nádherné..po celý čas bol ku mne nežný..rozmaznával ma..
***
“Naozaj ti nevadí, že ťa nepôjdem odprevadiť?” opýtal sa ma ustarostený Wookie, ked sme stáli pred vchodom do ubytovne.
Bola už naozaj hlboká noc, na ulicach bolo ticho..nikde ani živej duše..ale nejako som to vtedy neriešila…
“Nie, skutočne..Musíš tu ostať, chlapci sa o chvíľku vrátia..Čo by povedali, keby ťa tu nenašli? Tak to teda nie, nebudeme nič riskovať.” odpovedala som.
“V poriadku, ale sľúb mi, že ked dorazíš domov..hned mi zavoláš!”
“Máš moje slovo..” žmurkla som na Wookieho, posledný krát som ho ešte pobozkala, rozlúčila sa s ním a odišla preč.
Domov som sa vybrala skratkou, pretože zohnať taxík o takomto čase je priam nemožné. Bola som ako v oblakoch, práve som zažila najkrajší večer vo svojom živote..vznášala som sa, cítila sa ako kráľovná..
“He? Čo to bolo?” otočila som sa za seba, ked som za sebou odrazu začula akési buchnutie..ja neviem..znelo to ako keby niekto zakopol o plechovku na zemi..
Snažila som sa si to nevšímať a pokračovala som v chôdzi..A znovu…zastavila som sa..som si istá, že to čo som počula boli kroky..niekto ma sleduje?…V tej chvíli mi už nebolo všetko jedno…pridala som do kroku…môj strach sa zväčšoval…začala som utekať…

Nasledujúci chapterNepozvaný hosť

G.NA – Black & White

 

(0)(0)

2 Comments

  1. RiAn |

    Ježiši kriste zase ten konieeeeeeeec, mééééé 😀 😀 😀
    Grandióózne 😀 Teším sa na 5. 😀

    P.S. Tóóóóóóóľko preklepov... Mám čo opravovať 😀 😀

    (0)(0)
    Odpovedať
    • Enny =:P |

      Dakujeem :) Ani nevieš ako ma to teší :D..A sry za tie chyby ale skús si písať o druhej ráno, vtedy ti je všetko jedno 😀

      (0)(0)
      Odpovedať

Leave A Comment