Neverland

Boy On The Other Side: Christmas Special ^.^

Annyeong miláčkovia ^.^

Aj Vy tak milujete Vianoce a ten nádherný pokoj vyplivajúci z týchto dní? ^.^ Pre mňa sú Vianoce rozhodne najkrajším svitakom v roku, avšak tento rok strašne postrádam sneh -.-…Aiish a tak veľmi som sa na neho tešila -.-. Ale s tým už asi nič nenarobím, že? ..Ach…. No a keďže sú tu už tie Vianoce,t ak k vám budem štedrá a nadelím Vám Špeciálny diel nších drahých upírokov ^.^. Dúfam, že sa Vám bude páčiť, a že Vám nimi vyčarujem pekný úsmev na tvári ^.^

Príjemné čítanie všetkým a ešte raz Šťastné a Veselé ^.^

UPOZORNENIE: Tento prínbeh nijak nezasahuje ani neovplyvňuje dej celej Vampire Ságy !!!^.^..Takže príbeh môže pokojne čítať aj ten, ktorý sa do upírikov ešte nepustil ^.^

CHRISTMAS DAY ^.^

Hneď ako bolo po Štedrej večeri aj so všetkým čo k tomu patrí, sa Heechul pobral do svojej izby. Celo-týždňový zhon naňho bol až príliš. Všetky tie prípravy, vyčerpávajúce nákupi s jeho mamou, pomáhanie s vianočným programom jeho sestry v škole..všetko to ho takmer zložilo. Bol rád, že konečne prišiel Štedrý deň, že všetko je už za ním, a že si konečne môže vydýchnuť.
Po celý ten týždeň čo bol doma Kibuma nevidel. Ani len na chvíľočku. Vôbec nemal čas na to, aby sa s ním stretol, a ak si náhodou aj čas našiel, Kibum ísť nemohol. Začínal mať pocit, že sa mu Kibum vyhýba, ale stále to záhaňal myšlienkou, že pravdepodobne aj on toho má veľa, a preto sa mu neozýva…Táto mylšienka ho vedela aspoň na chvíľu upokojiť…aspoň na chvíľu..Zatvoril za sebou dvere  a posadil sa na posteľ. Oprel sa o stenu a objal sa v kolenách. Hľadel pred seba a svoje myšlienky zaháňal k nemu, ku Kibumovi. Už mu veľmi chýbal jeho nežný hlas, jeho nádherný úsmev, jeho anjelská tvár, jeho vrúcne objatia a dotyky..sladké bozky..Chýbalo mu na ňom úplne všetko. Je to len týždeň, ale pre neho akoby to bolo niekoľko rokov. Až príliš si na jeho prítomnosť privykol.
Oh ako veľmi si želal, aby tieto sviatky mohol stráviť po jeho boku…Ale taktiež vedel, že je to nemožné, keďže jeho rodičia ani len netušia, že sa s ním stretáva..keby to vedeli…Vlastne ani si nechcel pomyslieť, čo by sa mohlo stať, keby sa dozvedeli, že ich syn chodí s chlapcom…Otec by ho pravdepodobne znenávidel a už nikdy by sa za neho nepriznal..Pri tej myšlienke ho strašne pichalo pri srdci a z jeho očí sa začali kotúľať horúce slzy. “Aj keby sa to malo stať, ja sa jeho lásky nevzdám..Ja Kibuma nikdy neopustím. To radšej budem žiť bez rodiny a bez strechy nad hlavou ako bez neho!” povedal si Heechul rozhodne, keď v tom mu na balkónove okno čosi zaťukalo. Sprvu to nepočul, no keď to NIEČO zaťukalo po druhý krát, zbystrel jeho pozornosť. “Čo to je?” pomyslel si.  Postavil sa zo svojej postele, rozsvietil lampu a podišiel k oknu. Odtiahol závesy a hneď si všimol ďalšie malé kamienky dopadajúce na sklo jeho okna. Už neváhal a rýchlo vyšiel na balkón. “Heechul!” ozvalo sa tiché zakričanie. Heechul podišiel k zábradliu a v tom zbadal dole pod jeho balkónom Kibuma. Kibum na neho mával a venoval mu ten najkrajší a najsladší úsmev. Heechulovi poskočilo srdce. “Kibum? Č-čo tu robíš?” opýtal sa mierne jachtavo úplne žiariac šťastím, že ho vidí “Chcel by som ti dať darček.” odpovedal Kibum jednoducho.
“D-darček?” zopakoval Heechul po tichúčky.
“Môžeš ísť so mnou?”  opýtal sa čiernovlások s úsmevom.
“No ja..” začal Heechul skleslo, lebo vedel, že by ho rodičia teraz pravdepodobne nikam nepustili. Avšak Kibum mu chýbal..Jediné, čo po celý ten čas chcel je byť s ním a zdá sa, že sa jeho želanie splnilo. Bola by hlúposť, keby zrazu zmenil názor. Jasné, mohol by počkať ešte jednú noc a byť s ním na druhý deň..ale to je príliš dlhá doba..Tak dlho to nevydrží..:”Idem..” odvetil napokon s úsmevom.
Vošiel do svojej izby. Podišiel k svojej zásuvke a vybral z nej malú podlhovastú a zabalenú krabičku. Rýchlo sa prezliekol, zahasil za sebou svetlo a po tichúčky vyšiel zo svojej izby. Nepozorovane prešiel cez schody až do predsiene, kde na seba obliekol kabát, obul sa a krabičku, v ktorej bol darček pre Kibuma uložil vo vrecka svojho kabátu. Nakukol ešte do obývačky. Našťastie jeho sestra už zaspala a rodičia sledovali telku, pričom jeho otec ujedal zo zákuskov položených na stole. Snáď už nikoho z nich nenápadne ísť do jeho izby..modlí sa aby to tak bolo. Vyšiel po tichy z domu. Vonku ho Kibum už netrpezlivo čakal. Heechulovi sa znovu rozžiarila tvár šťastím a bez váhania sa rozbehol do jeho náručia. Kibum si ho k sebe privinul a nežne pobozkal na pery. “Ani netušíš ako si mi chýbal..” zašepkal Heechul objímajúc ho. Kibum ho hladil na chrbte a s úsmevom odvetil:” To skôr netušíš ako veľmi si chýbal ty mne. Nečakal som, že prídeš..”
“Neodpustil by som si, ak by som dnes s tebou nebol A navyše mám pre teba prekvapenie.”
“Prekvapenie? A aké?” vyzvedal blonďáčik.
Kibum nič neodpovedal, len sa usmial, chytil Hechula za ruku a už s ním kráčal v pred. Heechul už viac neprehovoril, len spokojne kráčal vedľa neho.
Kráčali v tichosti niekoľko minút, keď zrazu Kibum zastal pred školskou bránou.
“Prečo stojíme?” opýtal sa Heechul., pozerajúc na Kibuma.
“Pretože, to, čo som ti chcel ukázať je tu. V škole.” usmial sa Kibum a spolu s Heechulom prešiel cez školskú bránu. Heechul nechápal, čo také by mu mohol ukázať v škole, ale nekládol mu zbytočné otázky. Len ho tichúčko následoval.
Vošli dnu do školy a namierili si to cez chodby k schodišťu. Všade navôkol nich bola tma. Heechul sa začal trochu báť. Nikdy obzvlášť neprechovával túžbu vidieť ich školu v noci. Už cez deň bola neznesiteľne strašidelná a nie to ešte v noci. Prehltol slinu. Kibum si všimol Heechulove obavy :” Neboj sa..nič tstrašidelné tu nie je” zasmial sa.
“No to nikdy nemôžeš vedieť.” odvrkol Heechul a tuhšie stisol Kibumovu ruku. Kibum nad ním len pobavene pokrútil hlavou. “Bojko..” povedal. Heehul na neho hodil pohľad a la *What did you just say?* . “J-ja nie som bojko!” protestoval.
Kibum sa tváril, že o ničom nevie:”Hm? O čom to hovoríš? Ja som nepovedal, že si bojko.”
“Jasné~..Určite..Kibum, veď som ťa počul zreteľne a jasne!” bránil sa Heechul. Kibum sa zasmial:”Netušil som, že trpíš halucináciami.”
“Netrpím! Počul som to!” zastal, založil si ruky na hrudi a odul tvár.
“Ale no ták Heechul. Ja vážne neviem o čom to hovoríš. Veď som nič nepovedal,” smial sa Kibum.
“Neverím ti! Nerob zo mňa idiota!” zdúval sa Heechul. Kibum sa k nemu otočil, položil mu ruky na tvár a pozrel mu do očí svojím hypnotizujúcim pohľadom a hneď na to ho vášnivo a nežne pobozkal. Heechul v tej chvíli úplne zmäkol, prestal sa hrať na urazeného a bozky mu začal opätovávať. Kibum ho bozkával až do chvíle kým im obom nedošiel kyslík. Potom sa od neho odtiahol a ďalej mu hľadel do očí. Heechulova tvár akosi rýchlo nabrala krvavo červený odtieň. Rýchlo uhol pohľadom do strany.
“Môžeme ísť? Už sme takmer tam,”  opýtal sa Kibum a chytil ho za ruku. Heechul prikývol a následoval ho. “Aj tak viem, že si to povedal..” zadudral si popod nos. Kibumovi sa na tvári pohrával pobavený úsmev. Heechul mu takto prišiel naozaj roztomilý, ale radšej to nevyslovil nahlas lebo by ho za to ešte ukrižoval.
Zarazu zastali pred dverami ich triedy. Spoza skla na oknách bolo badať akési mihotavé svetlo. “Sme tu.” povedal Kibum s úsmevom a otvoril dvere do triedy. Heechulovi preletolo snáď tisíc motýľov po bruchu, keď zbadal v akom stave to tam bolo. Lavice s vyloženými stoličkami boli poposúvané k stenám. Dookola tredy bolo porozkladaných niekoľko malých sviečok s jemne kolícajúcim sa plamienkom, ktorý pekne a tlmene osvetľoval miestnosť. V strede triedy bola na zemi rozložená červená deka a na nej dve vankúšiky. Ďalej na deke bola položená fľaša šampanského a dve poháre.A aby bolo všetko dokonalé, boli v triede na podlahe pekne rozsypané lupienky červených a bielych ruží a na stene oproti ním vysel farebný transparent s nápisom *Šťastné a Veselé, láska*Heechulove srdce plesalo šťastím. V živote by od nikoho nič také krásne nečakal. Pripadal si akoby sa nachádzal iba v jednom z jeho snov. “Prosím, povedz mi, že nesnívam..” povedal Heechul. Kibum sa usmial a vtiahol ho dnu do triedy. Zatvoril za sebou dvere.
“Šťastné a Veselé, Heechul.” pošepol mu do ucha. Heechul sa k nemu otočil a hneď sa mu zavesil okolo krku. “Ďakujem ti Kibum..Ďakujem!” hovoril nadšene.
“Pre teba len to najlepšie, láska.” povedal Kibum s úsmevom a jemne pohladil jeho pery tými svojími. Potom sa s ním posadil na deku. Otvoril fľašu šampanského a obom im ho nalial do pohárov. “Na nás!” povedal s nežným úsmevom na tvári. “Na nás!” zopakoval Heechul mierne sa červenajúc a obaja si odpili zo šampanského.
“Heechul?”
“Hmm?” usmial sa blonďáčik na Kibuma.
“Mám tu niečo, čo by som ti rád dal..” povedal Kibum, siahol do vrecka svojich nohavíc a vytiahol z nich čosi lesklé. “Otoč sa prosím..” povedal Heechulovi, ten na neho nechápavo pozrel no napokon sa len usmial a poslúchol. Kibum k nemu podišiel bližšie a na krk mu pripol nádhernú striebornú retiazku, ktorej prívesok niesol  podobu písmenka K vykladaného malými kamienkami. “To aby ti niečo prípomínalo mňa, keď práve pri tebe nebudem.” povedal Kibum nežným tichým hlasom ba priam až šepotom, ktorý spôsobil jemné zimomriavky na Heechulovom tele. Heechul chytil prívesok do ruky a obzeral si ho, hladil ho.”Narcis…” bola jeho reakcia na Kibumové slová. Kibum mierne zvraštil obočie a nadul líčka, keď sa k nemu Heechul naspäť otočil a zbadal ho, nedokázal si pomôcť a len sa nad jeho tak povediac “aegyom” rozosmial. Kibum nadvihol obočie, vôbec nechápal , z čoho sa Heechul smeje. *To je to čo som povedal naozaj také smiešne?* pomyslel si .. Po chvíľke sa blonďáčik ukľudnil a hodil sa Kibumovi okolo krku:”Ďakujem, je krásny..” pošepol. Jeho srdce bilo ako splašené a s Kibumovím sa mohlo len predbiehať v tom, ktoré bije hlasnejšie. Heechul sa od neho mierne odtiahol:” No, keď sme už pri tom…”začal a z vrecka svojho kabátu vybral krabičku. ” Aj ja pre teba niečo mám.” povedal a podal Kibumovi krabičku. Kibum ju zobral do rúk, sňal z nej ozdobný obal a otvoril ju. Ostal naozaj prekvapený a polichotený, keď v nej zbadal na vlas rovnakú retiazku, akú on daroval Heechulovi, len s tým rozdielom, že prívesok tohto šperku niesol podobu písmenka H.
Heechul retiazku z Kibumovích rúk zobral, naklonil sa k nemu, pripol mu ju na krk a pobozkal na líce. “To aby si na mňa nezabudol.” žmurkol na neho.
“A že kto je narcis.” rozosmial sa Kibum, no Heechul sa taktiež nezdržal a nahlas a rozosmial.
“Tak toto je buď náhoda, alebo sa s nami osud pekne hrá, ” povedal Kibum, keď sa konečne upokojili.
“No asi nám tým chce osud povedať, že patríme k sebe.” povedal Heechul s úsmevom. Kibum ho objal a letmo pobozkal jeho pery. “Som rád, že osud stojí na našej strane..” povedal nežným hlasom pozerajúc Heechulovi do očí a v tom sa ich pery znovu spojili v jeden nežný a krásny bozk. Kibum perami uzavrel Heechulove ústa a ich jazyky sa stretli v dôvernej nehe, ruky sa zatiaľ navzájom láskali a zvyšovali vzrušenie. Kibum vošiel Heechulovi do vlasov, prehĺbil bozk a povalil sa s ním opatrne na zem.. Čochvíľa sa ich nahé telá našli a prijali rytmus vlastnej túžby. Vlny vášne ich hnali, a ich telá zaplavila obrovská extáza vzájomného opojenia, až bolo vzrušenie neznesiteľné a oni sa oddali horúcej záplave naplnenia. “Milujem ťa  Kibum…” pošepol nakoniec Heechul túliac sa do Kibumovho hrejivého náručia, zatiaľ čo v nich žiar ich lásky ešte stále planul.”Aj ja ťa milujem,”  povedal Kibum a venoval mu bozk do vlasov a ďalej ho nežne hláskal.
“Toto sú tie najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažil. Som tým najšťastnejším človekom na svete a to len vďaka tebe,” povedal blonďáčik.
“Aj pre mňa sú tými najkrajšími, Heechul,” povedal Kibum s nežným úsmevom na tvári, ktorý zahrieval Heechula pri srdci. Heechul si oprel hlavu o Kibumovu hruď.
Ešte chvíľku takto pri sebe sedeli v objatí a vychutnávali si navzájom prítomnosť toho druhého.
Keď vyšli zo školy, nad ich hlavami už  poletovalo množstvo malých snehových vločiek, ktoré postupne zakrývali zem. Bez slova spolu kráčali ruka v ruke k Heechulovmu domu, kde Kibum ešte naposledy uzavrel Heechula vo svojom objatí a ešte naposledy ho pobozkal, zaželal mu dobrú noc a s ťažkým srdcom, že ho musí nechať samého, napokon odišiel domov. Heechul za ním ešte chvíľku hľadel a potom už len potichúčky a nepovšimnuto prešiel do svoje izby, kde sa zvalil na posteľ, zobral do ruky svojho plyšového medveďa, poriadne ho vystískal a tlmil na ňom svoje výkriky šťastia až nakoniec v myšlienkach blúdiacich k jeho sladkému čiernovláskový zaspal.

EXO: CHRISTMAS DAY ♥

(0)(0)