Neverland

Enny's & Natt's blog
0 comments

Boy on The other Side 10

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Konečne som tu aj s dalšou kapitolou:!: …Už som si myslela, že sa k tomu tak skoro snád ani nedostanem ale chvála Bohu sa to dnes podarilo 😉 …V tejto kapitolke sa dozvieme čosi z blondáčikovej minulosti…KiBum a ZhouMi začnú pociťovať istý druh strachu..tažke príjemné čítanie želám 😉 …Pokúsim sa dnes dopísať aj 11 časť, ale pri tom všetkom , čo ešte dnes musím urobiť radšej nesľubujem…Ale pokúsim sa  :cool:

images (3)

 

 Chapter 10 :Kim HeeChul :The blonde-haired boy (Kim HeeChul, žltovlasý chlapec)

HeeChul vošiel do triedy, na ZhouMiho stojaceho pred ním ani nepozrel..Prešiel popri ňom ako mátoha a sadol si na svoje miesto. ZHouMi naňho nechápavo hľadel…*To sa zase zle vyspal?* pomyslel si. Kývol plecom a aj on sa posadil na svoje miesto, čakajúc na svojho brata.

HeeChul uložil svoju hlavu na lavicu..nedokázal normálne sedieť, nedokázal udržať hlavu hore..nedokázal mať otvorené oči..nedokázal vôbec nič…Bolo mu zle..zle zo seba samého…Neverí, ako ľahko sa zaľúbil..ako ľahko sa s kýmsi zblížil, bez toho aby premýšľal nad následkami…Mal si dávať väčší pozor..nemal si ich všímať už od začiatku…prečo len počúval tých dvoch ?…Áno presne, kvôli svojej rodine. Nechcel aby im ublížili..aj ked teraz si začína pomaly myslieť, že len blafovali…že sa s ním chceli len pohrať a nič viac..avšak KiBum mu tak vôbec nepripadá..aspoň určite nie teraz…ved sa mu vyznal…

*Som hlupák..* pomyslel si blondáčik.

KiBum je jediný človek, ktorý dokázal HeeChula zaujať…Nikomu sa to pred tým nepodarilo…Ešte o nikoho v živote sa tak Chulie nebál ako o neho..

Ked sa to tak vezme, HeeChul nenašiel od istej doby nikoho, koho by zaujímal..kto by sa mu vyznal, staral sa o neho a celkovo…Kto by ho híčka a rozmaznával a koho by na oplátku mohol rozmaznávať on. ..Len KiBum ho dokázal urobiť šťastným…Vlastne až na jednu jedinú osobu….

Dani je dievča, ktoré vyrastalo s HeeChulom. Trávilo s ním všetok voľný čas už od perinky. Nikdy sa nepohádali a vždy sa len zabávali.

Chulie rád spomína na časy, ked bola Dani jeho hrdinkou…zachraňovala ho ak mal nejaké problémy..ak spadol počas nejakej naháňačky a rozbil si kolená, ak sa do neho pustili starší chlapci..a pod…

Chulie bol tak povediac malý bojko..strachoput, bez akéjkoľvek odvahy…Jediný, kto ho dokázal v každej chvíli povzbudiť bolo práve toto čiernovlasé dievča..

Ked HeeChul a Dani dovršili 15 rokov..začali medzi sebou pociťovať akési zvláštne puto..cítili sa spolu ešte krajšie ako kedykoľvek pred tým…Nedokázali bez seba existovať…zaľúbili sa do seba…

HeeChul bol na ňu naviazaný, dokázal sa zmeniť..dtal sa chlapcom, ktorý ochráni svoje dievča za každú cenu..Denne ju obdarovával tisíckami bozkov..hovoril jej sladké slová do uška…Sľúbili si, že budú navždy spolu…

Avšak stalo sa, čo nikto nečakal. Dani sa jedného dňa odsťahovala…Jej rodičia dostali prácu niekde v Kolumbii a ona musela odísť s nimi…už nikdy sa s Chuliem nevidela..

To HeeChula zlomilo..zrazilo na kolená..veľmi dlho trvalo kým sa rany zahojili…Chulie sa na veľmi dlhu dobu uzavrel do seba..odmietal komunikovať s okolitým svetom, nenadvezoval nové vzťahy..nepotreboval to..nemal chuť počúvať kohosi, kto sa stále len sťažuje..preto, že podľa neho nevedia robiť ostatný ľudia v celku nič iné..len sa sťažovať a sťažovať na svoj nevydarený život..Radšej sa tváril ako ignorant, nevyvolával

zbytočné problémy a vôbec..nebol rád ak sa doňho ktosi staral .No príchodom upírskych bratov sa jeho život začal meniť….znovu spoznal, čo je to strach o svojho blízkeho, prežíva dobrodružstvá…prebudil v sebe hnev, nenávisť, lásku, radosť, priateľstvo, ľútosť, odhodlanie.. všetky pocity, ktoré človek má..a na ktoré on už dávno zabudol..

Nerád to priznáva, ale dakuje im za to, že znovu začal žiť..že mu otvorili oči a ukázali, že nie je na tomto svete sám…teda hlavne KiBum..pred ZhouMim len uteká odkedy ho spoznal..aj ked….musí uznať, že nebyť jeho tak v sebe nenájde tú zakopanú odvahu a túžbu niekoho chrániť..

Ale znovu sa všetko pokazilo…Zdá sa, že sa znovu jeho šťastie vytratilo..znovu upadol do nekonečnej eufórie.  Čo spravil zle? Je niekoho ľúbiť až taký veľký hriech? Nebyť  strachu z toho, čo by mohol urobiť ZhouMi KiBumovi, tak všetko ostatné ignoruje a od čiernovláska by sa ani neodtrhol.

Nadáva na seba, že tak ubližuje človeku, na ktorom mu záleží. Ale nejde to inak..dúfa, že mu to čiernovlások odpustí, že ho nebude do konca života preklínať…Počkať, končí sa vlastne niekedy život upírov?

Tak rád by bol s ním, tak rád by cítil jeho vôňu, dotyky a sladké bozky..za všetko môže ON..ZhouMi..ale je ZhouMi naozaj jediný, kto všetko kazí?..Nebude chyba predsa len niekde inde? Tak to už ostáva len na blodáčikovi to zistiť..

„Tak žiaci, pred tým ako začneme samotnú hodinu, rád by som vám niekoho predstavil.“

„Huuuuh?“ bola znudená  reakcia žiakov triede.

„No mohli by ste prejaviť aspoň trošku nadšenia…“ vzdychol si profesor.

„Kto sem zas zavíta?“ opýtal sa KiBum ZhouMiho.

„Čo ja viem?…Ale mohla by byť celkom sranda, po tom nevydarenom fiasku s HeeChulom.“ zasmial sa Zhou. KiBum naňho vražedne pozrel.

„Čo je? Bože, ved len srandujem…viem braček, že s ním máš teraz problémy..tak už nebudem nič hovoriť..dobre?“ pokusil sa rusovlások o zmierenie.

KiBum len pokrútil hlavou a otočil sa ku tabuli.

„Takže k vašej triede sa na istý čas pripojí istý výmenný študent z Veľkej Británie.“ pokračoval profesor.

„Ah, Veľká Británia?..Možno náš starý známy..čo povieš KiBum.“ znovu sa Zhou zasmial.

„Yunho, môžeš prísť medzi nás.“ Zvolal profesor a pozrel sa na dvere.

Do triedy vstúpil vysmiatí tmavovlasý chlapec, postavil sa pred tabuľu, zdvorilo sa uklonil a povedal pozerajúc sa na ZhouMiho a KiBuma:

„Volám sa Jong Yunho, dúfam, že spolu budeme vychádzať dobre.“

„Aaach, je taký krásny..a ten úžasný prízvuk..“ rozplívali sa dievčatá.

KiBumovi a Zhoumimu prešiel mráz po chrbte.

„Braček, obávam sa, že to je náš starý známy.“ povedal KiBum.

„Čo tu ten idiot chce?“ opýtal sa Zhou, ale jeho otázka ostala nezodpovedaná.

„Yunho, môžeš si sadnúť na voľné miesto pred HeeChula, cíť sa tu ako doma.“ Povedal profesor a ukázal na voľné miesto.

„Takže HeeChul?“  povedal si popod nos tmavovlások.

„Hovoril si niečo Yunho?“ opýtal sa profesor.

„Hm? Ach, nie..ja lenže dakujem pán profesor.“  klamal.

„Niet začo Yunho. Môžeš sa posadiť.“ usmial sa starší pán.

Yunho sa ešte raz uklonil a pobral sa na určené miesto. Sadol si a hned sa otočil k spiacemu HeeChulovi.

„Ahoj, som Yunho..a ty musíš byť HeeChul.“ povedal.

HeeChul pomaly rozlepil oči, dvihol hlavu a pozrel sa na usmievajúceho sa chlapca.

„Ako to vieš?“ opýtal sa a zívol.

„Ten deduško to práve povedal. Páni ty si musíš byť poriadne mimo.“ zasmial sa.

„H-he?..Ah…ja ho nikdy nepočúvam..takže mi to uniklo.“ povedal Chulie.

„Dobre, tak ja ťa nechám dalej spať..potom sa porozprávame.“ povedal Yunho.

HeeChul len bez slova položil hlavu znovu na lavicu.

„Som zvedavý, čo tých dvoch na tebe tak zaujalo.“ povedal si Yunho.

„Hovoril si niečo?“ opýtal sa polo spiaci blondáčik.

„Nie nič..prečo?“ zarazil sa Yunho..už sa skoro po druhý krát dnes vyzradil. Mal by si dávať väčší pozor na jazyk.

„Len tak..zdalo sa mi, že niečo hovoríš.“ povedal  Chulie.

„Nie vážne som nič nehovoril…jop, ked sme už pri tom..máš po škole čas?“ nahodil Yunho.

„Myslel som, že ma chceš nechať spať..ale áno mám..prečo sa pýtaš?“ blondáčik zdvihol hlavu a nechápavo sa pozrel na tmavovláska.

„Ja len či by si mi neukázal mesto…nikoho a nič tu ešte nepoznám, bol by som rád, keby si mi s tým pomohol.“  vysvetľoval .

„Prečo práve ja?“ opýtal sa HeeChul.

„Pretože to vyzerá, že si s tebou budem rozumieť…a jediný tu vyzeráš v poho. Tak čo súhlasíš?“

„ No to si len ty myslíš….ale ako chceš, ved hned ťa vyvediem z omylu.“ Súhlasil HeeChul a prinútil sa k úsmevu.

„Super, takže dnes po škole..“ usmial sa tmavovlások a už nechal HeeChula dalej spať.

„O čom sa tí dvaja asi rozprávajú?“ zaujímalo ZhouMiho.

„Netuším..ale nezdá sa, žeby HeeChula nejako zaujímal.“ povedal KiBum.

„Dúfajme, že je to tak..ale len aby mu ten idiot niečo nespravil.“ zhrozil sa Zhou.

„Nemal by, ved nevie, že medzi nami a HeeCHulom niečo vie..nemá to odkiaľ vedieť..aspoň dúfam.“ skonštatoval Bumie.

Zhou skrčil obočie: „ Neviem prečo, ale mám z toho všetkého naozaj zlý pocit..musíme naňho dávať pozor.“

„Máš pravdu..počuj, nezdá sa ti divné, že profesor neuviedol Yunha ako nášho bratranca?“ uvedomil si čiernovlások.

„Ked tak o tom hovoríš..vážne..prečo ho tak nepredstavil?….Žeby sa Yunho chcel tváriť, že nás nepozná?“  prikývol Zhou.

„Neviem..ale asi je to súčasťou nejakého jeho plánu…pochybujem, žeby sa len tak z ničoho rozhodol chodiť na školu, na ktorú chodíme aj my. V Seoule je tisícka škôl..mohol si vybrať ktorúkoľvek inú..“ hovoril KiBum.

„Ako som povedal, mám z toho naozaj zlý pocit…“ striasol a Zhou.

„ZhouMi, KiBum..prosím dávajte trochu pozor…“ poprosil ich profesor.

„Áno, prepáčte pán profesor, len som sa Kibuma pýtal na ten predošlý príklad.“ povedal Zhou.

„No ak ste sa rozprávali o tomto, potom nemám nič proti…Pod ZhouMi k tabuli, si už aj tak na rade. Aspoň mi ukážeš čomu nerozumieš.“ povedal profák .

„Áno pán profesor…“ povedal Zhou, postavil sa prešiel k tabuli.

KiBum sa pozrel na škeriaceho sa sa Yunha.

*Len sa modlí, aby sa HeeChulovi nič nestalo..inak si mrtvý…* pomyslel si.

Následujúca kapitola: Friend or Enemy?

 

(0)(0)

Leave A Comment