Neverland

2.kapitola (Naughty Boy)

toto už mám napísané nejaký ten čas, len sa mi to nechcelo to sem dávať…som bola lenivá prihlásiť sa 😀 ešte stále sa tam nič nedeje…občas mám pocit, že tie moje poviedky žijú vlastným životom!!! ja si niečo naplánujem a ono to odmieta ísť na papier (monitor- word :D) a robí si to čo sa tomu chce 😀 ale snaď sa bude páčiť

1141 slov

Dvadsaťtri, 167 cm, juniorská majsterka Kórey v klasických tancoch….dvadsaťpäť, 162 cm, expertka na latino….mal toho tak akurát plne zuby! Už dve hodiny sedel nad zoznamom, ktorý dostal od producenta tej dementnej súťaže a zatiaľ nenašiel nikoho kto by aspoň zbla zodpovedal jeho predstavám. Súťaže a pojmy mu nič nehovorili a na výzore mu nijak zvlášť nezáležalo…teda niežeby chcel nejakú škratu, ale spať s ňou nemieni takže….Ešteže, tam boli tie videá, tak sa mohol spoľahnúť aspoň na svoj inštinkt.

„ Tak čo? Stále si nenašiel tú pravú?“ Yesung prichádzal z kuchyne s dvoma šálkami kávy, v roztrhaných starých teplákoch, tak iných oproti jeho pracovnému obleku. Musel sa uškrnúť, poznali sa pridlho na to, aby si jeho manažér nebol vedomí, že ak by ho nechal samého tak sa na to vybodne.

„ Mám pocit, že je to furt tá istá, len s prefarbenými vlasmi a inými šatami,“ s povzdychom otvoril ďalšiu zložku- dvadsaťdva, hnedé oči… majsterka sveta…to vyzerá zaujímavo. Klikol na video, ktoré bolo staré asi dva mesiace a týkalo sa práve tých majstrovstiev. Pozorne sa naň zadíval, hudba začala hrať a páry sa rozostavili do určených postojov. Nedokázal sa odtrhnúť, to úžasné telo a tie pohyby! Ladné, vzrušujúce, plné temperamentu a túžby. Nebolo pochýb! Práve našiel svoju partnerku.

„ Sungie?! Už som sa rozhodol,“ izbu preťal hlas päťročného dieťaťa, ktoré bezpodmienečne musí mať práve túto hračku. Yesung prevzal tablet do svojich rúk a so záujmom si prezrel osobu stopnutú v čase. Prezrel si každý detail tváre, potom video opäť spustil, aby zistil čo Haeho tak veľmi upútalo. Na jeho tvári sa usídlil ten! úsmev, ten, ktorý spôsoboval problémy- rebelský a odhodlaný, už to totiž videl .

„ Vždy si mal slabosť pre blondínky.“

Blbec! Kokot! Dement! Imbecil! Shindong si to ládoval po chodbe a všetci prítomní radšej uskakovali z cesty. Nikto nemal odvahu sa k nemu čo i len priblížiť. Prečo on idiot neposlúchol svoj inštinkt? Do piči! Ten arogantný blbeček! Cítil to! Vedel, že bude robiť problémy! Ako to ma teraz vyriešiť? Najradšej by to zarazil, ale nemôže. Ten jeho manažér je očividne dobre vypočítavá mrcha! Muselo mu byť jasné, že keby s tým prišiel za ním, tak to okamžite zatrhne. Tak si to namieril rovno k rade a teraz….teraz už nemá na výber…musí urobiť pánovi Donghaemu po vôli…mal chuť mu otrepať stôl o hlavu, keď mu to ten starý páprda s tým nepatrným prízvukom hovoril. S tým prízvukom, ktorý jasne hovoril, že nie sú prípustné žiadne námietky.

„ To nemáte nič lepšie na práci?!?!?!“ oboril sa na skupinky svojich podriadených. Musel niečo vymyslieť! Problém bol v tom, že ho nič nenapadalo. On, ktorý mal v zálohe vždy aspoň dva náhradné plány bol v tejto chvíli úplne stratený. Najhoršie na tom bolo, že on to naozaj nemohol odmietnuť.

„ Senna máte to tu na povel. Dohľadnite, aby všetko tykajúce sa účinkovania Jang Keun Suka prebehlo bez problémov. Ja si musím ísť niečo vybaviť,“ obrátil sa na mladú členku svojho týmu, pričom na seba narýchlo obliekal kabát- parkoval síce neďaleko, ale dnes sa počasie očividne rozhodlo podporiť jeho už tak príšernú náladu.

„Shindong-sensei-nim? Stalo sa niečo?“ žena decentne stíšila hlas, aby ju ostatní nepočuli.

„ Niečo áno. A ja neviem či s tým budem schopný niečo urobiť,“ Shindong sa strápene zamračil. Všetko sa vyvíjalo absolútne neočakávane a on sa musel prispôsobiť a jednať skôr, ako mu to prerastie cez hlavu.

„ Týka sa to účinkovania Lee Donghae že?“ počula o tom. Niežeby sa to nedalo čakať od niekoho, kto bol zvyknutý, že sa svet točí len okolo neho, ale tak bezpodmienečne ultimátum rozhodne nečakala. Bolo to nepríjemné a komplikujúce, predsa len, nie každému je také niečo po chuti.

„ Teraz by som sa mal spýtať, že odkiaľ to viete, ale je mi jasné, že i tak by ste mi nepovedali pravdu,“ jemne sa na svoju podriadenú pousmial, potom však jeho tvár opäť zvážnela, „ ten chlap je….nemám z neho dobrý pocit. Bohužiaľ rada je rozhodnutá ho sem dostať za každú cenu, takže….“

„ Nemáme na výber, ak si chceme udržať prácu a…. ak chceme pomôcť ,“ zarazene sa na ňu pozrel.

„ Základom úspechu je vedieť všetko o každom,“ jeho vlastné slová sa ozvali z jej úst, v jej očiach jasne čítal, že o všetkom vie a že….je to u nej v bezpečí.

„ Presne tak. A ja sa postarám, aby sa kontrola navrátila do našich rúk,“ rozlúčil sa jemným kývnutím. Konečne trochu vychladol, a tak sa na to mohol pozrieť s odstupom a zvážiť všetky možnosti. Na to, však potreboval vedieť názor ešte jednej osoby. Osoby, ktorú Lee Donghae označil za svoju partnerku v súťaži.

„ Takže nebude robiť ten chlap problémy?“ Donghae práve dvíhal činky vo svojej domácej posilňovni. Jeho manažér do jeho bytu vtrhol pred pár minútami a momentálne sedel oproti nemu už prezlečení do úzkych riflí a obtiahnutého trička.

„ Myslím, že keby mohol tak obidvaja ležíme mŕtvi na dne Han-gangu[1],“ Yesung znel bezstarostne pre niekoho kto ho nepozná, ale Donghae ho poznal viac než dosť na to, aby mu bolo jasné, že za tým jeho priateľ objavil nejaký háčik.

„ Pôsobil ako inteligentný chlap. Nečakal by som, že ho to až tak rozhodí,“ čakal či sa Yesung chytí a začne rozprávať, medzitým ako on odkladal činky a presúval sa na nahnutú lavičku, aby si mohol dať svoju dennú dávku 1 000 brušákov.

„ Je v tom niečo osobné,“ Hae automaticky preniesol svoj pohľad na ružovo vlasého muža.

„ Ako to myslíš?“ Sung si zvyčajne dal veci rýchlo dohromady, dokázal vidieť aj tie najskrývanejšie súvislosti, preto ho trochu zarazilo, keď si všimol na jeho tvári ten zamračený, sčasti neistý výraz.

„ Nie som si istý…. vedel som, že ho naserie, keď ho obídem a aj som mal pravdu ale…. mám pocit, že väčší problém mal so samotným výberom,“ Donghae sa už už išiel spýtať tu v tejto chvíli tak logickú otázku ale Yesung ho v odpovedi predbehol, „ nie nemyslím to tak, že by mu vadilo koho si si vybral vo všeobecnosti, myslím, že mu vadí konkrétny výber. Nech je to ako chce, ty sa o nič starať nemusíš, ja na všetko dohliadnem. Ak to bude nutné, tak ho proste nechám vyhodiť, aj keď, je to po dlhom čase niekto koho nemám chuť zabiť vo chvíli, keď otvorí ústa a to, že ťa očividne nemusí mu tiež pridáva kladné body,“ na Haeho prostredník reagoval len pousmiatím. Toto bude ešte veľmi zaujímavé, tým si bol istý a…nemohol sa toho dočkať.

Shindong stál s kyticou v rukách pred nemocničnou izbou. Stopercentne vedel, že ho za týmito dverami nájde. Povzdychol si, jemne zaklopal a po vyzvaní, ktoré prišlo z druhej strany pomaly otvoril- akoby chcel oddialiť čas, kým bude musieť vojsť. Obe osoby naňho preniesli si svoj pohľad, prešiel k posteli a položil kvety do vázy až potom prehovoril.

„ Eunhyuk, musím s tebou hovoriť.“

(0)(0)

1. Kim Lula | apríl 30th, 2013

   ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!

   ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!

   Já věděla, že když to začnu číst, tak budu v prdeli! Áááá zatraceně! Hej, hej, bejb, toto se mi líbí. Ne, toto se mi zatraceně líbí. Héč! Já věděla, že to nemám začínat číst, že to bude v prdeli. A co Lula udělala? Začala to číst. A je to v prdeli. *na zemi*

   Těším se na pokračování.

   (0)(0)

   Odpovedať