Neverland

Enny's & Natt's blog
1 comments

1. kapitola (B.A.P.- One Shot)

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

No jooo…ja viem, že to trvalo…pokúsim sa polepšiť, keď ono nebola chuť, čas a ani nápady… všetko čo som napísala boli totálne bludy ( ja viem, že aj to čo zverejňujem sú bludy ale menšie 😀 ) to viete…som jaksi zabudla domyslieť začiatok príbehu tak to ide z tuha
himchan

PS: užite si to 😉
PS2: Himchanie pre Enny :cool:

 

„ Niežeby som nebol rád, že si k nám konečne! zavítal ale nemyslím si, že je to až tak vážne,“ vlastne je rád, že druhý je tu. Začalo to tu, v posledných týždňoch, na jeho vkus príliš vrieť a to napadnutie, už prekročilo isté nepísané hranice.

„ Zelo je môj chránenec, ty najlepší priateľ a Jongup bratranec. Neprichádza do úvahy, aby som vzhľadom na situáciu nezakročil. Ale to budeme riešiť zajtra, teraz poď sem, “ s úsmevom jemu vlastným pristúpil k menšiemu čierno vláskovy. Pritiahol si ho do objatia a vlepil mu hravú pusu na nos.

„ Chýbal si mi, Himchanie. Máte tu ešte to playko? Mám strašnú chuť ťa opäť poraziť v Tekkene,“ na tvári mu v tej chvíli pohrávalo priam detské nadšenie. Himchan sa pri pohľade na svojho kamaráta po dlhej dobe z chuti rozosmial. Opadol z neho všadeprítomný strach posledných dní.

„ Stále má svoje pevné miesto v klubovni. Ale na tvojom mieste si nie som výhrou tak istý, Bangie.“


Pri pohľade na bezvládne telíčko, z ktorého trčalo nespočetne hadičiek a za hlavou mu pípalo nemocničné prístroje, dostával chuť vraždiť. Keď odchádzal, rozhodne nečakal, že ich ďalšie stretnutie prebehne za takýchto okolností. Pozoroval nezdravo bledú pokožku posiatu množstvom podliatin, ktoré už začínali hrať všetkými farbami.

„ Boli vo veľkej presile,“ strhol pohľad na chlapca stojaceho vo dverách. Pri bližšom preskúmaní mu nemohlo uniknúť niekoľko miznúcich aj čerstvých modrín, rovnako ako fakt, že sa mu pri chôdzi podlamuje ľavá noha. Nemohol s Himchanom súhlasiť, podľa jeho názoru bola situácia až privážna. Vstal, aby si Jongup mohol sadnúť a nezaťažoval tak zranenú nohu. Predtým ho opatrne zovrel v náručí, najradšej by hneď teraz tých hajzlov, ktorí ublížili tým dvom, umučil na smrť. Bol si ale vedomí, že ak nechce ostatných zatiahnuť do svojich problémov, bude musieť vymyslieť niečo rafinovanejšie, niečo čo neohrozí nikoho z jeho najbližších. Okolo jeho hrude sa obtočili paže nižšieho chlapca. Jongupovým telom otriasali potlačované vzlyky.

„ Oni…my sme…bolo to…keď vytiahol te-ten nôž a…všade bola krv…jeho krv…a,“ jeho hlas sa mu neovládateľne chvel. Zatínal prsty do Bangovho trička, akoby v ňom hľadal oporu, aby vydržal stáť, silu, aby dokázal ísť ďalej, istotu, že už sú v bezpečí, ktorá z muža vyžarovala.

„ Him mi už všetko povedal,“ nežne hladkal mladšieho po vlasoch. Bolelo ho vidieť svojich najbližších v takomto stave. Kde boli tie časy, keď ich najväčším problémom bolo presvedčiť predavača, aby im predal fľašu vodky, keď ich najhorší priestupok bola posprejovaná stena kostola.

„ Už som tu…už nedovolím, aby vám ktokoľvek ublížil,“ opatrne zotrel slzy z jeho tváre a vtisol mu pusu na čelo. Jongup naňho pozrel a roztiahol pery do niečoho, čo aspoň trochu pripomínalo úsmev.

Dostane ich! Jedného po druhom ich pozabíja. Ešte nevie, ako presne bude v tomto prípade postupovať, ale rozhodne z toho tá špina nevyviazne živá. Samozrejme, mohol by zavolať pár svojich mužov a proste to nechať na nich, ale…. toto je príliš osobné. Nikto nebude ubližovať jeho blízkym! Osobne sa postará o to, aby sa niečo podobné už nikdy neopakovalo. Uprel svoj pohľad na posteľ, kde v tejto chvíli nehybne leží telo jeho chránenca. Bude v poriadku, aspoň z fyzického hľadiska…z toho psychického..no..ale kto je v dnešnej dobe normálny, že? Alebo lepšia by bola otázka…čo to vlastne znamená byť normálny? Aký je normálny, psychicky zdraví, človek? On taký je, pretože „normálnosť“ je relatívny pojem a záleží na človeku ako si ju určí.


Himchan práve vychádzal z obchodu, pretože, aj keď na to ostatní tak nejak zabudli, aj vo chvíľach ako je táto musia niečo jesť. Pousmial sa, bol tak rád, že je Yong Guk späť, ale na druhú stranu sa obával, či to nie je príliš riskantné. Bol si dobre vedomí, kým sa jeho najlepší priateľ v posledných rokoch stal, aj keď on sám si snáď myslel, že Him žere seno. Aj keď, je fakt, že sa to dozvedal v podstate náhodou a zostal dosť v šoku, keď mu jeden jeho známi ukázal Bangovu fotku s tým, že to je jeho nový šéf. Pravdupovediac, ho najviac prekvapil fakt, že ho vôbec neprekvapuje, že je takých svinstiev Yong schopný. On to vedel, on si to pamätal, chalani nemohli, neboli tam, aby mohli vidieť Yong Guka vo chvíľach, keď sa to týkalo ochrany niekoho preňho dôležitého. Tiež nemusia vedieť všetko, predsa len ničomu by nepomohlo, keby Zelo vedel o tom, že ten človek čo sa nazýval jeho otcom, a ktorý ho skoro dobil na smrť rozhodne neskončil, len s rozbitou hubou ako mu to bolo referované. Himchan dosť pochyboval, že by to niečo čo z neho nakoniec ostalo, bol niekto vôbec schopný nazvať telom.

„ Ty malá kurva! Ty si myslíš, že môžeš odporovať?!“ stočil svoj pohľad za hlasom. Obraz, ktorý sa mu naskytol, nebol v tejto štvrti nijak výnimočný. Chlap, z ktorého sa mu už na pohľad dvíhal žalúdok, stál nad akýmsi chlapcom. Blonďavým ak dobre videl, na sebe mal špinavé, otrhané oblečenie, v tvári výraz absolútnej hrôzy. Položil tašky s nákupom na zem.

„ Mám pocit, že to mláďa nemá veľmi radosť z vašej prítomnosti,“ muž sa naňho otočil s očividným úmyslom poslať ho do miest, kde slnko nesvieti. Zasekol sa však pri deväťmilimetrovke v Himchanovych rukách.

„ Tak si tú kundu nechaj, keď o to tak stojíš,“ ešte raz pozrel na chlapca pri svojich nohách a s mierne zdvihnutými rukami začal ustupovať, až sa stratil v jednej z postranných uličiek.

„ Si v poriadku chlapče? Máš nejaké miesto kam by si šiel?“ blondiačik, ktorý sa medzitým stihol postaviť, len zakýval hlavou, že nie, pričom jeho vlastné šnúrky niesli väčšinu jeho pozornosti. Him si ho podrobne prezeral- útly a drobnejší, ale nie podvyživený, aspoň nie nijak významne. Oblečenie špinavé, ale nie predraté, takže sa pravdepodobne dostal na ulicu len pred nedávnom. Chvel sa zimou, čo nebolo nijak prekvapujúce vzhľadom na to, že jeho oblečeniu chýbala bunda a vonku bolo pod nulou.

„ Volám sa Kim Ho Chan. Môžeš ísť so mnou, ak máš záujem,“ nezaujímal sa, či chlapec za ním ide, alebo nie. Vzal tašky zo zeme a zamieril k autu. Nákup vložil do kufra a nastúpil na miesto vodiča. Zapol si pás, naštartoval auto a čakal- po pár sekundách sa dvere na strane spolujazdca otvorili.

„ Dae Hyun,“ chlapcov hlas bol tichý a jemne sa chvel zimou. Himchan sa naňho s úsmevom obrátil.

„ Teší ma. Nastúp si, nebudeš predsa bežať za autom.“

 

(0)(0)

One Comment

  1. Luli(na) |

    Áááááááňuuuu!!! Číííčíííííí!!! Daehyunieeeeeee!!! Muhahaha. A Gukkie je pěkné zvířátko, což? *srdíčka v očích* Jak jinak, co bych čekala od biase, žejo? Hahaha, no konečně jsem se dočkala prvního dílu! Už jsem si myslela, že se na chudáčky úplně zapomnělo 😀

    (0)(0)
    Odpovedať

Leave A Comment