Neverland

Enny's & Natt's blog
0 comments

♥Miracle in December♥ (EXO Fandom)

FANDOM:Boyfriend
COUPLE:Donghyun & Youngmin /DongMin ♥
RATING:None
GENRE:romance, yaoi (aegyo)
AUTOR:Enny=:)

Annyeo chingu ^.^

Miyaneyoooooo :cry: . Ja viem, že je to naozaj dlho, od doby, čo som sem naposeldy niečo pridala. Ale verte mi, nevedela som kde mi hlava stojí -.-. Škola nám zrejme všetkým dala poriadne zabrať a hlavne posledný mesiac. Mala som pocit, že ma klepne z toho všetkého -.-. Ale našťastie sú tu už prázdniny ^.^ a s nimi aj kopu voľného času. Tak snáď napravím všetky spáchané chyby xD a uspokojím Vaše yaoistické túžby :3 ..Na úvod sem dávam kratkú vianočnú poviedku, ktorá Vás dúfam, zahreje pri srdci ^.^

Tak ja už padám, lebo sa zase moc rozkecám xD a Vy si užite poviedku ^.^ a hlavne prázdniny ^.^ Páááááá :-*

FANDOM: EXO

COUPLE: Chen ‘n Xiumin

RATING: None

GENRE: romance, yaoi

AUTHOR: Enny=:)

Minulý rok, presne v tento istý deň, dvadsiateho štvrtého decembra, sa stalo čosi, čo ja nazývam akýmsi zázrakom.  Stalo sa čosi, čo nadobro zmenilo môj život, vrátilo mi šťastie a chuť veriť v spravodlivosť a lásku.

Po smrti mojich rodičov som zostal sám. Úplne sám. Bol som jedináčikom, takže som nemal ani žiadnych súrodencov, ktorý by stáli pri mne a podporili ma v ťažkých chvíľach. Moji priatelia boli neustále zaneprázdnení. Čoraz menej si na mňa nachádzali čas. Pomaly som sa už nemal s kým ani pozhovárať. Takto to šlo celý rok. Chodil som síce do školy, no nedokázal som vnímať nič a nikoho. Všetko sa odo mňa vzdialilo a samota zastrela moje srdce i dušu. Všetko čo som robil,  robil som  akosi automaticky, bez premýšľania. Stal som sa chladnokrvným a nevšímavým. Nezaujímal som sa o nič a o nikoho. Nevyronil som ani jedinú slzu z vlastnej ľútosti. O nič som nikoho neprosil ani som nič nečakal. Až prišli Vianoce.

Čas kedy sa každý horlivo pripravuje a behá po nákupoch zháňajúc čo najlepšie darčeky pre svojich blízkych. Čas, keď sú ľudia naplnený radosťou , ale i nervozitou. Všetci sa tešia, že môžu stráviť Štedrý deň po boku svojich najbližších a spoločne sa smiať a tešiť.

Sedel som vo svojom dome po rodičoch sám a cez okno pozoroval okolitý zhon. Moje oči boli plné nekonečnej prázdnoty, bez života. Nič mi nedávalo zmysel. Ani som sa neunúval o niečo také, ako  je vianočný stromček či čokoľvek iné s tým súvisiace. Na čo? Pre koho?

Pri myšlienkach, ktoré zablúdili k mojím nebohým rodičom a na časy strávené s nimi som sa zatúlal von na ulicu. Jemný mráz, štípal moju tvár. Snehové vločky sadali na všetko, čo im stálo v ceste. Biely závoj pokrýval cesty, chodníky i strechy budov. Svetlo z pouličných lámp nádherne osvetľovalo mesto, na ktorom sa hemžilo ešte niekoľko ľudí, dokončujúcich svoje prípravy a ponáhľajúcich sa domov k svojim milovaným.

S rukami zastrčenými vo vreckách a bradou schúlenou za golierom svojho kabátu, som kráčal týmito ulicami. Ľudia do mňa v zhone narážali, no namiesto mňa, akoby kráčala len prázdna telesná schránka bez duše. Takže som to ani nevnímal. Kráčal som takto bezcieľne niekoľko hodín, až nakoniec vyčerpaný, dostal som sa k obrovskému osvetlenému kostolu, pred ktorým stál nádherný, obrovský, niekoľko metrový vianočný stromček. Dvihol som svoju hlavu a hľadel naň. Toľko vecí mi vtedy preletelo hlavou. Toľko spomienok sa vo mne prebudilo.

Mal som zrazu pocit, že už to ďalej takto nezvládnem, sám. V mojom krku navrela hrča a ja som sa nemohol ani poriadne nadýchnuť. Prvé horúce slzy sa mi po dlhom čase vykotúľali z oka a stekali po mojom líci. Hľadiac na tento stromček,  ma opantala obrovská ľútosť, smútok kvôli tomu všetkému, čo som stratil a čo už nikdy nevrátim späť. Nariekal som a vzlykal ako malé stratené dieťa. Slzy spôsobili, že sa mi všetko rozmazalo. Začali ma štípať oči, no neprestával som plakať. Chcel som, ale nedokázal som prestať. Ukryl som si svoju tvár do dlaní. Na malý moment sa mi zazdalo, akoby ma moja matka a otec objímali. Akoby stáli pri mne a čosi mi šepkali do ucha, akoby sa všetko vrátilo do starých koľají. Avšak keď som otvoril oči, neboli tam. Aj ten pocit zmizol s ďalším závanom studeného vetra.  Všade navôkol už bolo ticho, nepočul som už štebotavý hlas mojej matky. Necítil som už teplú náruč rodičov, necítil som ten pocit bezpečia a pohodlia. Bol som sám. Úplne sám.

No v tom sa čosi zmenilo. Možno ktosi len lúskol prstami, možno, že nejaký čarodejník mávol svojím čarodejným prútikom, možno len ktosi videl padať hviezdu a niečo pekné si zaželal a možno to bola iba náhoda…neviem vám povedať, čo presne to bolo, avšak zrazu som nebol sám. Zrazu môj život dostal zmysel…

Ako som tam stál a nariekal, započul som za sebou nežný hlas, ktorým ma ktosi neznámy oslovil: „ Si v poriadku?“ opýtal sa ma. Nečakal som, žeby niekto oslovil práve mňa, preto som nijako nereagoval. Neznámy podišiel bližšie ku mne, položil mi ruku na rameno a znovu ma oslovil: „Hej, si v poriadku?“ . Ten hlas ma prebral z tranzu v ktorom som sa ocitol. Otočil som svoju hlavu a pri sebe som videl stáť mladého, na pohľad veľmi pekného chlapca, približne asi v rovnakom veku ako som ja. Jeho tvár mala ostré črty, bola dokonalo tvarovaná. Jeho úzke pery zdobili tvár nádherným úsmevom. Jeho oči v sebe skrývali nevídanú žiaru, ktorá zohrievala moje srdce.

Zodvihol svoje ruky a jemným ťahom svojich palcov, zotrel z mojej tváre tečúce slzy. „Čo sa ti stalo? Prečo plačeš? Takému to nádhernému anjelovi slzy nesvedčia..“ prehovoril znovu. Jeho hlas spôsobil chvenie celého môjho tela. Niečo podobné som ešte nikdy nezažil. Hľadel som do jeho očí a snažil sa prísť na to, čo sa to vlastne deje. Či si niekto zo mňa nerobí len žarty, či tento chlapec predo mnou nie len obyčajný prízrak, a či sa so mnou moja myseľ nepohráva.

„ Som Chen a ty si?“ opýtal sa usmievajúc sa na mňa. Naozaj sa mi  to nezdá?…

„X- Xiumin..“ povedal som po tichu.

„Xiumin? Hmm..Takže nádherní anjeli nosia aj nádherné mená?“ zasmial sa a jeho ruky skĺzli pozdĺž jeho tela.

Pozeral som sa na neho, kým sa moje líca naplnili červeňou. Stále som mal pocit, že snívam a taktiež som sa neustále modlil aby tento sen, krásny sen, nikdy neskončil.

„Prečo si tu sám? V takýto deň by nikto nemal byť sám. A prečo si plakal?“

Sklonil som svoju hlavu k zemi a snažil sa zahnať ďalšie slzy, ktoré sa prebíjali do mojich očí: „Ja som stále sám a tento deň pre mňa nič neznamená“ odpovedal som trasľavým hlasom.

Chen sa na mňa začudovane pozrel: „ Sám? Nič neznamená?“ zopakoval neveriacky po tichu. Na chvíľu zavládlo medzi nami ticho. Ja som zatínal päste, kým Chen zdá sa nad niečím premýšľal. Z ničoho nič ma však chytil za ruku, uzavrel ju do svojej dlane. Nechápavo som hľadel na to, čo robí. Pozrel som mu do očí, hľadel na mňa takmer prosebnými očami a konečne prehovoril: „Poď so mnou! Poď so mnou a ja prisahám, že už nikdy nebudeš sám! Nedovolím to! Ostaň prosím so mnou a ja ti ukážem čaro tohto dňa. čaro Vianoc. Ukážem ti krásu každučkého dňa v roku..Poď so mnou prosím..“

Takmer som ani nedýchal, keď som počúval, čo mi hovoril. Celé to bolo také neuveriteľné. Prečo by mi niekto, kto ma stretol len teraz navrhoval niečo také?

„P- prečo? Prečo, by si to robil?“ opýtal som sa napokon.

„Pretože, keď som ešte pred chvíľkou kráčal mestom smerom domov, rozmýšľal som nad mnohými vecami. Rozmýšľal som, prečo sa každý tak veľmi teší z tohto dňa. Nie je to deň ako každý iný? A ak je, tak prečo sa z neho tak veľmi teším aj ja?..Rozmýšľal som a snažil som sa dávať si mnoho vecí do hromady, keď som zrazu pár metrov od seba zbadal teba. Chvíľku som stál na mieste a pozoroval ťa. Videl som ako zúfalo nariekaš. Moje srdce sa pri pohľade na teba triaslo túžbou utešiť ťa a privinúť si ťa do svojho náručia. Vydal som teda k tebe a oslovil ťa. A teraz keď si mi povedal, že si vždy sám a, že pre teba tento deň nemá zmysel chcem byť pri tebe a starať sa o teba. Chcem aby si bol šťastný a už nikdy sa necítil sám.  Prosím Xiumin, dovoľ mi ochraňovať  ťa a milovať..Dovoľ mi prosím urobiť ťa šťastným..“ vysvetľoval mi Chen stále držiac ma za obe ruky. Jeho slova zneli tak pravdivoa rozhodne. Pri pohľade do jeho očí som bol nútený veriť mu.

Nevedel som, čo mu na to povedať, ani som nevedel ako reagovať, keď v tom pokračoval: „ Neveril som na lásku na prvý pohľad, nevedel som ako taká láska vyzerá…Ale ak je toto ono, tak to znamená, že práve teraz som najzamilovanejší človek vo vesmíre. Moje telo sa chveje nedočkavosťou objať ťa, moje dlane sa potia a už teraz viem, že bez teba nedokážem žiť….Xiumin, prikývni ak so mnou chceš ostať. Viem, že sa ešte vôbec nepoznáme, viem, že som pre teba cudzím človekom, ale  zostaň prosím pri mne..“ pevnejšie mi stisol ruky „Ostaneš?“ opýtal sa.

Hľadel som naňho. Cítil som ako sa trasiem, ako mojím telom koluje doteraz nepoznaný pocit. Vedel som, že mu môžem veriť. Cítil som, že toho človeka už nechcem stratiť, chcem aby ma ochraňoval. Chcem mu patriť, preto som prikývol. Chenove oči zažiarili šťastím, v tom ma objal. Privinul si ma do svojho teplého náručia. Bol som pri ňom tak blízko, že som mohol cítiť vzájomný tlkot našich sŕdc. Dvihol som svoje ruky a opätoval mu svoje objatie. Hlavu som oprel o jeho plece a silnejšie sa k nemu pritisol. Chcel som takto ostať už navždy.

„Navždy ťa budem ochraňovať. Milujem ťa, Xiumin. “ povedal po chvíľke, ďalej ma pevne objímajúc. Moje srdce plesalo šťastím po jeho slovách. Prikývol som a on sa usmial. Jeho úsmev mi dáva chuť začať od začiatku, dáva mi silu a istotu.

Snehové vločky poletovali okolo, kým mi sme stáli takto bez slova v objatí. Z očí mi začali tiecť slzy šťastia. Nečakal som, že niekto ako ja sa môže takto rýchlo zaľúbiť. Ale stalo sa.

V ten deň, dvadsiateho štvrtého decembra, som pochopil zmysel Vianoc a začal veriť na zázraky. Chen mi otvoril oči, daroval mi obrovskú lásku a po jeho boku je každý môj deň výnimočný a nádherný. Neviem čím som si také šťastie zaslúžil, ale viem, že si ho chcem strážiť až do konca svojho života…

 EXO 12MIRACLE in DECEMBER

(1)(0)

Leave A Comment